Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-105-2015.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/105/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: SBYT, s.r.o. so sídlom Košická 37, 820 04 Bratislava, IČO: 44239025 proti odporkyni: S. O., D. XX.XX.XXXX, N. G. XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 31,84 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 31,84 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,84 Eur od 23.06.2012 do zaplatenia, nahradiť trovy konania v sume 16,50 Eur a náklady spojené s vymáhaním v sume 20 Eur všetko na účet vedený v Tatra banke a.s. Bratislava číslo XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 12.8.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú odporkyňu na zaplatenie sumy 31,84 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy vykonáva správu bytového domu na G. X. Č.. XX, S. G. M. N. P. Č.. X, ktorého je odporkyňa vlastníčkou. Odporkyňa mala na základe mesačného zálohového predpisu uhrádzať navrhovateľovi sumu 186,78 Eur vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca. Odporkyňa mesačné zálohové platby uhrádzala pravidelne, avšak z ročného vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2011 jej vznikol nedoplatok v sume 82,25 Eur. Odporkyňa časť nedoplatku za rok 2011 v sume 50,41 Eur dňa 12.06.2012 uhradila, predmetom žaloby je neuhradená časť nedoplatku v sume 31,84 Eur.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 52Ron623/2014-25 dňa 22.8.2014.
Voči platobnému rozkazu odporkyňa včas doručila odpor, v ktorom namietala, že zálohový predpis zo dňa 25.6.2008 nemôže byť platný k zmluve č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010, ktorá bola schválená vlastníkmi bytov v priebehu roku 2011 a vlastníkmi nebytových priestorov schválená nebola. Zálohový predpis bol vyhotovený iným správcom k inej zmluve o výkone správy. Odporkyňa v odpore ďalej uviedla, že navrhovateľ jej vyúčtovanie nedoplatku za rok 2011 doručil vo výške požadovanej úhrady nedoplatku v sume 380,99 Eur a nie v sume 82,25 Eur, ako tvrdí v žalobnom návrhu. Obsahom vyúčtovania za rok 2011 je aj nedoplatok vo výške 212,90 Eur za roky 2007, 2008, 2009 a tvrdený nedoplatok za rok 2010 v sume 31,84 Eur . Navrhovateľ sa zaplatenia nedoplatkov za roky 2006-2010 domáha návrhom v konaní vedenom pod sp.zn. 24C 53/2012 na Okresnom súde Bratislava I. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa nedoplatku v sume 31,84 Eur domáha duplicitne s poukazom na konanie sp.zn. 24C 53/2012 vedeného Okresným súdom Bratislava I. Odporkyňa v odpore uviedla, že si voči navrhovateľovi uplatní vzájomným návrhom nedôvodné práce a služby, ktoré navrhovateľ vyúčtoval ale neposkytol. Odporkyňa však výšku uplatneného nároku nešpecifikovala, nárok špecifikovala len v časti nároku na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 Eur, zvyšok vzájomného nároku špecifikovala len slovne v rozsahu, že nebola vykonaná revízia plynu, nakoľko nedisponuje plynovým zariadením, neboli vykonané revízie a čistenie komínov k plynovým zariadeniam, vykurovanie plochy bytu odporkyne, ktorej vykurovacia a
vypočítaná plocha je väčšia ako celý byt odporkyne, vo vyúčtovaní (neoznačenom odporkyňou z akého roku) sú podľa odporkyne poplatky naviazané na veľkosť plochy bytu, ktorá je vo vyúčtovaní (bližšie nešpecifikovanom) nadhodnotená .
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu, ktoré súdu doručil dňa 17.10.2014 uviedol, že zálohový predpis sa nemení 1x ročne, iba podľa potreby, a to len v prípade zmeny cien dodávaných služieb a zálohové platby by nepostačovali na ich úhradu. Navrhovateľ svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil uzavretím zmluvy o časti podniku zo dňa 22.9.2008, ktorú uzavrel s predávajúcim MEDIAL BYT družstvom, v zmysle ktorej došlo k predaju časti podniku v činnostiach správa bytov a správa kotolní. Pre vlastníkov bytov neboli menené zálohové predpisy, nakoľko bankový účet zriadený pre dom G. XX-XX sa nemenil a variabilný symbol taktiež ostal nezmenený. Vo vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu za rok 2011 je zreteľne uvedené, že náklady za rok 2011 boli v sume 2 323,61 Eur a úhrady za rok boli odporkyňou zaplatené v sume 2 241,36 Eur, rozdiel je v sume 82,25 Eur. Suma 82,25 Eur predstavuje nedoplatok na platbách za rok 2011. Odporkyňa časť vyúčtovaného nedoplatku v sume 50,41 Eur zaplatila dňa 12.6.2012 a zvyšok vo výške 31,84 Eur odporkyňa nezaplatila. Navrhovateľ uviedol, že predmetom návrhu vedeného pod sp. zn. 24C 53/2012 je nárok voči odporkyni z titulu vzniku nedoplatku za rok 2010. V konaní sp. zn. 24C 53/2012 vedenom Okresným súdom Bratislava I nie je nárok na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011. Navrhovateľ nepoprel, že odporkyňa doručila navrhovateľovi reklamáciu vyúčtovania za rok 2011, no táto reklamácia bola navrhovateľom vyhodnotená ako neopodstatnená. Navrhovateľ sa vyjadril aj k vzájomnému návrhu odporkyne v tom smere, že tvrdenie odporkyne, že nedisponuje plynovým zariadením sa nezakladá na pravde, nakoľko v byte odporkyne je namontovaný sporák značka ZANUSSI, na ktorom bola opakovane vykonaná prehliadka a odborná skúška podľa §13 vyhl. MPSV R SR č. 508/2009 , taktiež boli vykonávané revízie a čistenie komínov. Platby spojené s výkonom týchto odborných činností boli platené z fondu údržby a opráv bytového domu.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd v prejednávanej veci nenariadil ústne pojednávanie, nakoľko ide o drobný spor. Súd vo veci oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v zákonom stanovenej lehote § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom. Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Odporkyňa spolu s odporom súdu nedoručila listinné dôkazy, na základe ktorých, by súd vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľom ako nedôvodný.
Súd z úradnej povinnosti zistil, že konanie sp.zn. 24C 53/2012 vedené Okresným súdom Bratislava I je konaním o nároku navrhovateľa, ktorý sa domáha nedoplatku voči odporkyni za účtovné obdobie roku 2008, 2009, 2010. Zo spisu nevyplýva, že by predmetom konania bol aj nárok navrhovateľa voči odporkyni titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011.
Súd na základe zisteného skutkového stavu návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, nakoľko z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok 2011 vyplýva, že odporkyňa ako vlastníčka N. Č..X, nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. X. Č..XX S. N. , ktorého správu vykonáva navrhovateľ za rok 2011 zaplatila na preddavkoch sumu 2 241,36 Eur a nedoplatok za rok 2011 bol navrhovateľom vyčíslený na sumu 82,25 Eur, nakoľko celkové náklady za služby spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 2 323,61 Eur ( 2323,61 Eur-2 241,36 Eur = 82,25 Eur). Odporkyňa časť nedoplatku za rok 2011 v sume 50,41 Eur dňa 12.06.2012 zaplatila a predmetom žalobného návrhu bol nárok navrhovateľa na vyplatenie zvyšku nedoplatku v sume 31,84 Eur.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov a garáží v bytovom dome na G. X. S. N. s orientačným číslom XX, XX, XX Z. Z. Č. XXXXXX uzatvorili s navrhovateľom písomnú Zmluvu o výkone správy číslo 31/2009 dňa 17.12.2010.
V zmysle článku I. bod 1. vlastníci poverili správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv domu ako aj výkonom správy spoločných zariadení domu, spoločných častí, spoločných priestorov a príslušenstva bytového domu a priľahlého pozemku súpisné číslo XXXXXX na X. G. XX, XX, XX Bratislava.
Podľa článku III. bod 7. Zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby a správy domu a na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov sú vlastníci povinní platiť na účet domu do fondu údržby a opráv, za služby spojené s užívaním bytu a odmenu správcovi za výkon správy mesačné platby.
Podľa článku III. bod 8. Zmluvy platby sú vlastníci povinní uhradiť bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou zaslanou správcom na účet vlastníkov s presným uvedením variabilného symbolu uvedeného na zálohovom predpise do 15. dňa bežného mesiaca, ktorý vystaví správca pre každého vlastníka a odmenu sa si správca vyinkasuje mesačne po ukončení mesiaca z účtu vlastníkov.
Podľa článku III. bod 9. Zmluvy v prípade omeškania s platbami podľa bodu 8 sú vlastníci povinní zaplatiť úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. v znení nariadenia č. 586/2008 Z.z.. Správca je povinný tento úrok z omeškania zaúčtovať do fondu opráv.
Podľa ustanovenia § 8ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 8a ods.1 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa ustanovenia § 8a ods.2, veta prvá a druhá cit. zákona správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa ustanovenia § 8a ods.6 cit. zákona zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa ustanovenia § 8b ods.1 cit. zákona správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa ustanovenia § 8b ods.2 písmeno a/,e/ cit. zákona pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa ustanovenia § 10 ods.1 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Podľa ustanovenia §10ods.6 cit. zákona úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa ustanovenia § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V ust. § 120 ods. 1O.s.p. je uložená účastníkom konania dôkazná povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní bude mať jej nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby v prípade neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom, respektíve vyhovením žalobnému návrhu v prípade, že odporca si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, v dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné bremeno . Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov konania navrhnutého účastníkmi konania, ak bude mať zato, že je potrebné na zistenie skutkového stavu alebo pre právne posúdenie veci vykonať aj iné dôkazy, bude môcť vykonať aj iné účastníkmi nenavrhnuté dôkazy. V zásade však súd nemá povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. V ust. § 120 ods. 1 O.s.p. je teda zavedená právna úprava, ktorá v rámci sporového konania nesie zo sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, to je povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Zásada materiálnej pravdy je do značnej miery oslabená tým, že súd nemá povinnosť zisťovať dôkazy, ktoré by v záujme zistenia skutočností, významných pre rozhodnutie ešte mohol vykonať. Na druhej strane zákon umožňuje súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy za predpokladu, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Slovné spojenie súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy je vyjadrením možnosti nie povinnosti súdu s tým, že táto možnosť je daná súdu v prípade ak z doposiaľ zisteného skutkového stavu nemá dostatočne preukázaný účastníkmi
konania tvrdený skutkový stav a vykonanie nenavrhnutého dôkazu účastníkmi konania by malo za následok objektivizácie tvrdených skutkových okolností účastníkmi konania.
Základnou podmienkou úspechu žaloby o zaplatenie je preukázanie vzniku peňažného nároku v prospech navrhovateľa v dôsledku konania žalovaného odporcu.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tvrdenia v žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí vyvrátiť tvrdenia uvádzané navrhovateľom v návrhu, že nie je nositeľom povinnosti plnenia, ktorej sa navrhovateľ v návrhu domáha. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010/.
V sporovom konaní účastník konania - navrhovateľ ako aj odporca má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia , a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Navrhovateľ v konaní splnil jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Odporkyňa si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť neplnila, v dôsledku čoho súd má ta to , že v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v konaní v zmysle ustanovenia § 8ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý ako právnická osoba na základe zmluvy o predaji časti podniku vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorého je odporkyňa vlastníčkou. Odporkyňa v konaní je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorého správu vykonáva navrhovateľ v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorou je odporkyňa viazaná, aj keď predmetnú zmluvu nepodpísala, nakoľko zmluva o výkone správy bola v zmysle citovaného ustanovenia § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Zmluva o výkone správy predložená navrhovateľom v konaní má náležitosti právneho úkonu vymedzené v citovanom ustanovení 8a ods.1 zákona č.182/1993Z.z. Odporkyňa súdu nepredložila listinný dôkaz, ktorým by preukázala opak. Odporkyni ako vlastníčke bytu vznikla povinnosť platiť mesačné zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v zmysle ustanovenia §10 ods 1,.6 zákona č.182/1993 Z.z. Navrhovateľovi, ako správcovi bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt odporkyne, vznikla povinnosť v zmysle ustanovenia §8a ods.2, veta prvá a druhá cit. zákona č.182/1993Z.z. najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Navrhovateľ si svoju povinnosť splnil a odporkyni doručil vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2011. Z vyúčtovania jednoznačne vyplýva záver o vzniku nedoplatku za rok 2011 v
sume 82,25 Eur. Odporkyňa časť nedoplatku zaplatila vo výške 50,41 Eur dňa 12.6.2012 a zvyšok nedoplatku v sume 31,84€ nezaplatila. Predmetný nedoplatok nie je premetom návrhu o ktorom je vedené konanie vo veci sp, zn. 24C 53/2012 Okresným súdom Bratislava I, nakoľko sama odporkyňa v odpore uviedla, že premetom žaloby je nárok navrhovateľa titulom nedoplatku za roky 2007 až 2010. Túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ vo vyjadrení k odporu, ktoré súdu doručil dňa 17.10.2014. Odporkyňa súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz , ktorým spochybnila správnosť vyúčtovania doručeného navrhovateľom za rok 2011.
Podľa ustanovenia § 97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa ustanovenia § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Tým, že odporkyňa vzájomný návrh špecifikovala len položke náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a zvyšok uplatneného nároku špecifikovala len slovne bez predloženia listinných dôkazov, na základe ktorých by súd mohol ustáliť výšku uplatneného nároku odporkyňou voči navrhovateľovi, súd vzájomný návrh odporkyne posudzoval len ako obranu proti návrhu. Obranu odporkyne súd vyhodnotil len ako účelovú vzhľadom na doručené listinné dôkazy navrhovateľom spolu s vyjadrením k odporu odporkyne.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Súd o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. podľa zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľ v konaní mal plný úspech , preto mu súd priznal náhradu trov konania, na náhradu ktorých súd zaviazal odporkyňu, ktorá v konaní úspech nemala. Navrhovateľovi trovy konania vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 16,50 Eur, ktorý navrhovateľ zaplatil nalepením kolkových známok na žalobný návrh, ktorý súdu doručil dňa 12.8.2014. Navrhovateľovi vznikli preukázateľne aj trovy konania vo výške 20 Eur , ktoré predstavujú hotové výdavky navrhovateľa spojené s uplatnením si nároku voči žalovanej odporkyni(§137 O.s.p.). celkovo je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 36,50 Eur v lehote určenej súdom vo výroku rozsudku.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205 ods.2 O.s.p./