Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-329-2012.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/329/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom: Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, Q., štátny občan SR, o zaplatenie 232,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 194,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 194,29 € od 26.08.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 194,29 eur od 26.08.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 20.01.2010 uzavrel s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi službu povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával hotovostné a bezhotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Navrhovateľ poskytol odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu, pričom počas trvania platnosti zmluvy odporca vyčerpal sumu vo výške 194,29 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku, navrhovateľ dňa 25.08.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy odporcu vyzval na zaplatenie sumy 232,87 eur, ktorá pozostáva z istiny 194,29 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 38,58 eur. Sankčný úrok z omeškania pri nepovolenom debete je totiž 20% ročne, pričom navrhovateľ si príslušný úrok z omeškania uplatnil z vyčíslenej sumy istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na začatie konania. Z dlžnej istiny si navrhovateľ uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
Dňa 19.04.2013 súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/329/2012-48, ktorým návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tak, že navrhovateľ nepredložil súdu taký listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala existencia nepovoleného debetného zostatku. Z predloženého výpisu z účtu za obdobie od 30.07.2011 do 25.08.2011, tj. z výpisu, ktorý navrhovateľ predložil ako dôkaz o existencii nepovoleného debetného zostatku na účte odporcu, vyplýva, že zostatok na osobnom účte odporcu k 25.08.2011 je 0,00 eur. Suma + 194,29 eur, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že predstavuje výšku istiny nepovoleného debetu, je označená ako kreditná položka a nie ako debetná položka. Nejde teda o sumu finančných prostriedkov, ktoré odporca vyčerpal a navrhovateľovi nezaplatil, ale vzhľadom na to, že táto suma je označená ako kladná kreditná položka, ide o sumu finančných prostriedkov, ktoré boli na osobný účet odporcu pripísané, a to dňa 25.08.2011, ako to vyplýva aj z rozpisu transakcií na účte. Výsledný zostatok na účte po pripísaní tejto sumy vo výške 194,29 eur je potom označený ako 0,00 eur, z čoho vyplýva, že ku dňu 25.08.2011 na osobnom účte neexistoval žiadny nesplatený debetný zostatok. Keďže k 25.08.2011 činí zostatok na účte sumu 0,00 eur a suma 194,29 eur je kreditnou položkou, ktorá bola na účet pripísaná dňa 25.08.2011, mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu žalovaného nepovoleného debetného zostatku, nakoľko z predložených listinných dôkazov žiadny nepovolený debet na účte nevyplýva, a preto zamietol istinu s príslušenstvom v celom rozsahu.
Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením č.k. 10Co/364/2013-71 zo dňa 20.03.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline v uznesení uviedol, že okresný súd nedôsledne vyhodnotil výpis z účtu za obdobie od 30.07.2011 do 25.08.2011, ktorom je síce skonštatovaný zostatok 0,- eur, avšak z neho súčasne vyplýva, že kreditná položka predstavuje vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu. A hoci uvedené vymedzenie výslovne neoznačuje, kto vykonal dané vyrovnanie, kto uhradil debetný zostatok, rozhodne tento údaj neznamená, že tak urobil odporca. Pokiaľ súdu nebol zrejmý postup pri evidenčnom uzatváraní účtu, mal vykonať dokazovanie za účelom tohto zistenia alebo aspoň požadovať od navrhovateľa doplňujúce informácie. Z uvedeného vyplýva, že kreditná položka bola len evidenčnou platbou navrhovateľa a debetný zostatok na účte odporcu predstavoval sumu 194,29 eur. Preto záver súdu nebol správny. Zároveň v ďalšom konaní uložil súdu, aby hodnotil nárok navrhovateľa štandardným spôsobom posúdenia hmotnoprávnych nárokov účastníkov.
V ďalšom konaní navrhovateľ na výzvu súdu dňa 19.03.2015 uviedol, že účet klienta je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný pohľadávkový účet banky, ide však len o internú transakciu, nie o úhradu dlžnej sumy zo strany klienta. Ďalej špecifikoval žalovaný dlh tak, že súčet debetných operácii na účte predstavoval 1.728,43 eur, súčet kreditných operácii činil 1.534,14 eur, a rozdiel - žalovaná suma preto činí 194,29 eur. Táto suma pozostáva z debetných obratov odporcu, úrokov z dlžnej sumy, poplatkov zúčtovaných podľa sadzobníka. V súlade s aktuálnou výveskou úrokových sadzieb - úrok za nepovolené prečerpanie účtu, bola istina úročená úrokovou sadzbou 20% ročne a od 01.07.2012 sadzbou 28% ročne.
Súd nariadil pojednávanie na deň 29.06.2015, na ktoré sa dostavil odporca. Navrhovateľ i jeho právny zástupca mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a výsluchom odporcu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že vlastne ani nevie, čo k tomu má povedať. Mal s navrhovateľom uzatvorenú zmluvu o hypotekárnou úvere, ktorý vyplatil predčasne a nebol si vedomý, že by mal voči navrhovateľovi ešte nejaké ďalšie podlžnosti. Uviedol, že pokiaľ je na zmluve o spolupráci predloženej navrhovateľom súdu jeho podpis, takúto zmluvu musel podpísať. Iné skutočnosti na svoju obranu neuviedol.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.01.2010 uzavrel navrhovateľ (v tom čase pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a. s.) s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V tejto zmluve sa
zmluvné strany dohodli na vedení bankového účtu za podmienok uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Zároveň odporca požiadal o vydanie platobnej karty k osobnému účtu. V predmetnej zmluve odporca odmietol zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluvné strany si v čl. I bode 4 zmluvy dohodli, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie, dôjde povolením prečerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie.
V zmysle čl. III bodu 23 VOP, ak účet dosiahne debetný (záporný zostatok) prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, príp. účtovať si sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
V zmysle čl. I bodu 7 VOP, za poskytovanie bankových produktov a úkony s nimi súvisiace, je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. nesplnením ustanovenia zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok zo strany klienta. Banka má právo meniť sadzobník.
Podľa sadzobníka poplatkov platného od 01.01.2009 sankčná úroková sadzba predstavovala 20% ročne, ako aj sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte.
Výzvou zo dňa 12.05.2010 navrhovateľ upozornil odporcu na existenciu nepovoleného debetného zostatku v sume 25,81 eur, vyzval ho, aby v lehote do 20 kalendárnych dní doplnil zostatok na účte min. o sumu nepovoleného debetného zostatku zvýšený o sankčný poplatok v sadzbe 20% ročne.
Listom zo dňa 17.08.2011 oznámil navrhovateľ odporcovi, že debetný zostatok činí 185,83 eur a na základe uvedeného odstupuje navrhovateľ od príslušnej zmluvy o účte dňom doručenia tohto oznámenia odporcovi.
Z výpisu z bankového účtu za obdobie od 01.07.2011 do 29.07.2011 vyplýva, že zostatok na bankovom účte k 29.07.2011 činí mínus 185,83 eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že do 30.06.2011 činil zostatok sumu mínus 174,30 eur a za obdobie do 29.07.2011 sa k tejto sume pričítali tri debetné položky (úroky, poplatky, balík „výhoda“) v celkovej sume mínus 11,53 eur.
Z výpisu z bankového účtu za obdobie od 30.07.2011 do 25.08.2011 vyplýva, že nový zostatok na bankovom účte k 25.08.2011 činí - 194,29 eur. Hoci je na výpise dňom 25.08.2011 evidovaná pod označením Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu kreditná položka + 194,29 eur, súd s poukazom na objasnenie spôsobu účtovného uzavretia bankového účtu zo strany navrhovateľa a aj s poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu ustálil, že uvedená kreditná transakcia nie je platbou odporcu, ktorou by došlo k úhrade debetného zostatku, ale len evidenčnou internou transakciou navrhovateľa, bez ktorej nemožno viesť účet ako uzavretý.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka: (1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka: Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu v časti žalovanej istiny 194,29 eur vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti. Odporca nespochybnil uzavretie zmluvy, na základe ktorej mu navrhovateľ zriadil osobný účet. Na základe dohody s navrhovateľom bolo umožnené odporcovi používať účet ako debetný účet, t.j. v prípade vyčerpania prostriedkov odporcovi prislúchala možnosť čerpať prostriedky navrhovateľa ako peňažného ústavu tak, ako by si vzal úver bez potreby uzatvárania samostatnej zmluvy o úvere. Písomnosťou zo dňa 17.08.2011 navrhovateľ odstúpil od zmluvy a súčasne vyzval odporcu na zaplatenie debetného zostatku na účte vo výške 185,83 eur. Podľa predloženého výpisu z účtu odporcu mal súd preukázanú výšku nezaplateného debetného zostatku k 25.08.2011 v sume 194,29 eur. A keďže nebolo v konaní preukázané, že by odporca uvedenú sumu uhradil, čo i len čiastočne, súd návrhu v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Súd však zamietol návrh v časti o zaplatenie sankčných úrokov z omeškania vo výške 38,58 eur, a to z dôvodu nepreukázania nároku na zaplatenie tohto úroku po zániku zmluvného vzťahu účastníkov. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikol zmluvný vzťah účastníkov konania, a preto nebol daný dôvod platiť tento zmluvný sankčný úrok (po zániku zmluvy). Sankčný úrok z omeškania v sume 38,58 eur pritom navrhovateľ uplatnil (podľa jeho špecifikácie na č.l. 24) iba za dobu od odstúpenia navrhovateľa od zmluvy do dňa podania návrhu na začatie konania, teda za dobu po zániku zmluvy. Navrhovateľ odôvodnil nárok na sankčný úrok z omeškania s poukazom na sadzobník poplatkov ( č.l. 24), z čoho je možné jednoznačne vyvodiť, že sa domáhal zmluvného plnenia. Vychádzajúc teda z právneho záveru, že odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy, súd konštatuje, že navrhovateľ nemá nárok na zmluvný sankčný úrok z omeškania. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zániku, tým došlo aj k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok a na ne nadväzujúceho sadzobníka, a teda nie je možné uplatňovať si žiadne zmluvné sankcie za dobu po zániku zmluvy. S poukazom na to súd návrh v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil zo sumy nesplateného debetného zostatku 194,29 eur zákonný úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne odo dňa 26.08.2011 do zaplatenia.
Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia výpisu z účtu, tj. odo dňa 26.08.2011, keďže výpis z účtu bol vyhotovený ku dňu 25.08.2011. Ku dňu 25.08.2011 navrhovateľ vyčíslil celkovú sumu istiny, ktorú mu k tomuto dátumu odporca dlhoval. Ku dňu 25.08.2011 úroky z omeškania predstavovali sadzbu 9,50 % ročne ( 8 % + 1,50% základná úroková sadzba ECB), a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.