Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/105/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Mesto Partizánske, so sídlom Partizánske, Námestie SNP 212/4, IČO: 00 310 905, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyiom, advokátom so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, proti povinnému: L. Q., bytom Y., L. N. XXXX/XX, o vymoženie 18,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. marca 2015, č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo 16.09.2013 sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 18,90 eur na podklade exekučného titulu - platobného výmeru vydaného oprávneným č. XXXXXXXXXX/XXXX z 15.02.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 27.06.2011 a vykonateľnosť 01.12.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie 24.10.2013 J.. I. Z., súdneho exekútora so sídlom v Banskej Bystrici. Tamojšiemu súdu bolo 23.12.2013 postúpené od povereného súdneho exekútora nedatované podanie povinného označené ako "Žiadosť o písomnú odpoveď", ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. V podaní povinný poukazoval najmä na to, že v roku 2012 bol odhlásený z trvalého pobytu v Y. a prihlásený na prechodný pobyt v P.. Súdny exekútor predložil súdu spolu s týmto podaním aj predchádzajúce listy, ktoré mu boli doručené a ktoré ním neboli podľa obsahu posúdené ako námietky proti exekúcii. Uznesením tamojšieho súdu č. k. -23 z 26.02.2014 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Následne bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -37 z 29.07.2014, právoplatným 08.08.2014, napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, nemožno považovať napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne. V predmetnej veci je totiž nesporné, že oprávnený po začatí exekúcie povinnému dlh na miestnom poplatku za komunálny odpad za rok 2011 odpustil, v dôsledku čoho právo oprávneného priznané exekučným titulom zaniklo. Podľa názoru odvolacieho súdu ďalšie vedenie exekúcie v predmetnej veci nie je dôvodné, nakoľko zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd záverom skonštatoval, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu súd opätovne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj ďalší obsah spisového materiálu a zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je platobný výmer vydaný oprávneným č. XXXXXXXXXX/XXXX z 15.02.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 27.06.2011 a vykonateľnosť 01.12.2011 a ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011. Oprávnený 28.01.2015 reagujúc na súdnu výzvu zo 04.12.2014 predložil súdu svoje rozhodnutie vydané 12.02.2014, sp.

zn. 355/2014-3084-KO-2011, ktorým ako oprávnený odpustil povinnému celkovo dlh na miestnom poplatku za komunálny odpad za rok 2011 vo výške 18,90 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.03.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd mal za preukázané, že rozhodnutím sp. zn. 355/2014-3084-KO-2011 z 12.02.2014, právoplatným 11.03.2014, oprávnený povinnému odpustil povinnosť uloženú mu exekučným titulom - platobným výmerom č. XXXXXXXXXX/XXXX z 15.02.2011, a teda 11.03.2014 zanikla nielen povinnosť povinného na plnenie uložená exekučným titulom, ale aj tejto povinnosti zodpovedajúce právo oprávneného priznané exekučným titulom, exekúciu zastavil v súlade s § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný. Uviedol, že súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol len o pohľadávke vo výške 18,90 eur, avšak oprávnený vo vzťahu k nemu rozhodol aj o odpustení pohľadávky v sume 20,49 eur za komunálny odpad rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX. Preto žiadal, aby obe už vymožené exekúcie boli uvedené v uznesení okresného súdu.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Ustanovenie § 201 O.s.p. určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zveruje účastníkovi. Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu vyznel v prospech alebo v neprospech účastníka, a teda či účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha odvolaciemu súdu.

V danom prípade napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože v predmetnej veci zanikla nielen povinnosť povinného na plnenie uložená exekučným titulom, ale aj tejto povinnosti zodpovedajúce právo oprávneného priznané exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému nebola napadnutým uznesením uložená žiadna povinnosť, týmto rozhodnutím povinný nebol dotknutý na svojich právach a preto ani nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie povinného odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .