Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/515/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: 1/ T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, 2/ V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., S. 1, t. č. U. na M. A. A., o zaplatenie 21.574,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 17. apríla 2014 č. k. -91, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výrokoch o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 112,44 eura zastavil a v tejto časti rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Ďalším výrokom žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.742,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 910,84 eura a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.742,33 eura od 21. 11. 2012 až do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a žalobu zamietol aj voči žalovanému v 2. rade. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo na ich náhradu a ďalším výrokom žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/, k/, ods. 5, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. k/, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnené zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 261 ods. 6 písm. d/ a ods. 7, § 307 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 20. 10. 2005 spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 9.958,18 eura, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach po 129,46 eura v období od 20. 11. 2005 do 20. 10. 2015. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá je predmetom konania. Konštatoval, že dohoda o uznaní záväzku je pre jej rozpor s dobrými mravmi neplatná, pretože k podpisu tejto dohody došlo tak, že zamestnanec žalobcu sa dostavil do miesta bydliska žalovaného v 1. rade a tam mu predložil k podpisu vopred pripravený formulár dohody. Takéto konanie žalobcu, ktorý si vynútil návštevu u žalovaného v 1. rade, za účelom predloženia vopred pripraveného formulára, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, vložil aj jednostranný právny úkon - uznanie záväzku, ktorý mu už výslovne neprezentoval a neupovedomil ho o premlčaní dlhu v časti, považoval za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie žalobcu smerovalo k vynúteniu si jednostranného právneho úkonu - uznania záväzku, o ktorom žalobca vedel, že je v časti premlčaný, za účelom možnosti podania žaloby na súd v predĺženej lehote v snahe predísť možnej námietke premlčania zo strany dlžníka. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto považoval úver poskytnutý žalovanému v 1. rade právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z.). Na základe vyššie uvedeného zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou, ktorá bola žalovanému v 1. rade titulom úveru reálne poskytnutá (9.958,18 eura) a sumou, ktorú žalovaný v 1. rade titulom úveru už uhradil (215,85 eura), t.j. 9.742,33 eura aj s príslušenstvom, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a žalovaný v 1. rade v tomto období už bol v omeškaní s plnením dlhu. Vo zvyšnej časti, t.j. nad sumu 9.742,33 eura s príslušenstvom žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. Nárok uplatnený proti žalovanému v 2. rade zamietol, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena ohľadne prechodu práv z ručenia na žalobcu (§ 307 ods. 3 Obchodného zákonníka), keď v konaní žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovanému v 2. rade bolo ako ručiteľovi oznámené postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 10. 2005. Nakoľko žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 112,44 eura vzal späť, konanie v tejto časti v zmysle ust. § 96 OSP zastavil. O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. O trovách konania vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď žalobca i žalovaný v 1. rade mali čiastočný úspech v konaní. O trovách konania v časti uplatneného nároku voči žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalovanému v 2. rade, hoci bol v konaní plne úspešným účastníkom, náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

Proti rozsudku v jeho zamietajúcich výrokoch, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v týchto častiach zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Tvrdil, že súd v rozhodnutí nešpecifikoval, ktoré zákonom požadované náležitosti zmluva neobsahuje, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol, že dňa 21. 06. 2012 žalovaný v 1. rade podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 17.979,70 eura s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť. Mal za to, že predmetná dohoda spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Poukázal na to, že obsahom tejto dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade a je ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktoré nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, to znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Bol toho názoru, že uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo, a preto k prerušeniu pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej desať ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Zastal názor, že predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Okrem toho obsah dohody nebol rozsiahly, aby sa s ním žalovaný v 1. rade nemal možnosť oboznámiť, pričom podpisoval dohodu v jeho bydlisku, teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak by mal záujem, uzatvoriť dohodu s takým obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas podpisom, resp., odmietnuť ju a nepodpísať ju, ak s jej obsahom nesúhlasil. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Dodal, že prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. K zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade uviedol, že v zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, teda aj zabezpečenie pohľadávky. Zastal názor, že prípadné nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok dlžníkovi, nemá vplyv na nárok žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi. Záverom si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a podľa ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 21.574,39 eura spolu s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 20. 10. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených termínoch dohodnuté splátky, porušil tým svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy. Dňa 21. 06. 2012 (č. l. 13 spisu) uzavreli účastníci konania dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci ktorej žalovaný v 1. rade uznal, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 17.797,70 eura, ostatného príslušenstva podľa zmluvy v sume 5,98 eura, nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 17.797,70 eura za dobu od 28. 09. 2011 do dňa splatnosti poslednej splátky (podľa zmluvy - príslušenstvo bude vypočítané pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov). Okrem toho sa dohodli, že žalovaný v 1. rade splatí svoj záväzok v mesačných splátkach (bez uvedenia výšky splátky) s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 25. 07. 2012. Obsahom predmetného bodu bolo aj vyhlásenie, že žalovaný v 1. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 53 ods. 1 vety prvej OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 30. 06. 2006 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých plnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a/ oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b/ sankcie za porušenie zmluvy, c/ podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli dvojstranný právny úkon

- zmluvu o splátkovom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že v predmetnom prípade sa jednalo o zmluvu uzavretú v zmysle Obchodného zákonníka. Z predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, pretože ju uzatváral dodávateľ - právnická osoba, predmetom činnosti ktorého je i poskytovanie úverov (peňažný ústav - banka) a spotrebiteľ, keďže z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný predmetný úver čerpal za účelom podnikania. Predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka prijatých na ochranu spotrebiteľa, ako i podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Občiansky zákonník stanovuje spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Občiansky zákonník chráni spotrebiteľa, ktorý uzatvoril taký typ zmluvy, pri ktorom sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa potom uskutočňuje pri takých neprijateľných podmienkach, ktoré neboli individuálne dojednané a sú obsiahnuté vo formulárovej zmluve. Množstvo typických spotrebiteľských zmlúv sa uzaviera aj podľa Obchodného zákonníka, prípadne podľa iných právnych predpisov (napríklad zmluvy o pripojení, o dodávkach plynu a iných médií a pod.). Ochrana spotrebiteľa sa aplikuje na jednotlivé typy zmlúv a to uzavretých nielen podľa Občianskeho, ale aj Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na to, podľa akej právnej úpravy zmluvu uzavreli. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere preto platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov uskutočnená zákonom č. 258/2001 Z. z., tento zákon však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom je výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona s vylúčením aplikácie Obchodného zákonníka pokiaľ obstoja obe právne úpravy popri sebe. Z takéhoto znenia zákona nemožno vyvodzovať, že úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nahrádza všeobecnú právnu úpravu úveru v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave, ktorá môže mať základ ako v Občianskom zákonníku (napríklad pôžička), tak v Obchodnom zákonníku (úver). Právna úprava ochrany spotrebiteľa je úpravou, ktorá má chrániť spotrebiteľa pred takým zmluvným vzťahom, v ktorom dojednané podmienky sú v jeho neprospech. Zmluvnou podmienkou nemožno rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku týkajúcu sa premlčania. Zmluvný typ, ktorý si účastníci medzi sebou zvolili a ktorý upravuje či Obchodný či Občiansky zákonník alebo iné právne predpisy, je charakterom ich zmluvných dojednaní, t.j. to, čo si strany medzi sebou upravili z pohľadu súladu alebo nesúladu s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Zmluvné podmienky sa však nevzťahujú na účastníkmi zvolený zmluvný typ, ktorý je daný.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v každom jednotlivom prípade skúma intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti

rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala všetky náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. a následne na základe tohto tvrdenia odvíjal podstatu svojho rozhodnutia. Z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať aj výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom odôvodnenie musí byť súčasťou kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa týmto požiadavkám nezodpovedá. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými právnym závermi sa súd prvého stupňa riadil a aké ustanovenia aplikoval, keď uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky zákonné náležitosti bez toho, aby toto svoje tvrdenie ďalej rozviedol a riadne zdôvodnil, konkrétne uviedol, aké náležitosti zmluva nespĺňala. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný.

Povinnosťou prvostupňového súdu preto bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť, či zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za platnú, resp. neplatnú, neobsahujúcu všetky zákonné náležitosti s poukazom na príslušné ustanovenia zákona, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvého stupňa určí, že niektorá náležitosť zmluvy absentuje, či nejaká zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, je potrebné tento nedostatok či takéto zmluvné dojednanie vo výroku rozsudku čo najpresnejšie identifikovať (označením dátumu zmluvy a čísla zmluvy, príslušného článku a bodu zmluvy resp. dodatku zmluvy) s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia tak, by nemohlo prísť k pochybnostiam v tomto smere.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bolo potrebné s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a následne vo veci, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho podľa § 224 ods. 3 OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.