Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-44-2015.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/44/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. XX, zastúpenej opatrovníčkou Mgr. Evou Dobríkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 349,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 5. marca 2013 č. k. 7RO/384/2011-54 vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd konanie zastavil s poukazom na ust. 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti napadnutého uznesenia vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 13,87 eura v zmysle § 11 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, keď uzavrel, že podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej je ochrana práv spotrebiteľov. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní považoval za neúčelné.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane žalovanej vo výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta OSP, v zmysle ktorého mu mala náhrada trov konania byť priznaná, ale z napadnutého uznesenie nevyplýva na základe akého ustanovenia súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania, preto je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Zdôraznil, že práve v dôsledku samotného vstupu vedľajšieho účastníka do konania žalobca berie svoje žaloby späť. Obhajoval sa, že je neziskovou organizáciu, zloženou z laikov v oblasti práva, nemajú vlastné finančné prostriedky a ani kancelárske podmienky. Tvrdil, že žiadna právna norma, upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov, nemôže obmedzovať ich ústavné právo na právne služby a s tým spojené práva na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že opakovane vstupujú len do konaní iniciovaných žalobcom a toto ich konanie nie je nezákonné. Argumentácia súdu sa mu javila jednostranná a nespravodlivá. Mal za to, že žalovaná bola úspešná v konaní na základe ich aktivity. Poukázal na rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania v sume 66,34 eura.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Poukázal na Zákon o ochrane spotrebiteľa z ktorého vyplýva, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa - podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že vedľajší účastníkovi zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, bez vedomostí o prejednávanom prípade. Úkony vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie a bránenie práva. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,58 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. V nenapadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania, vrátenia súdneho poplatku a náhrady trov konania žalovanej nadobudlo uznesenie právoplatnosť.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Žalobca v dôvodoch svojho odvolania namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd predtým, ako pristúpil k samotnému preskúmaniu rozhodnutia prvostupňového súdu z hľadiska jeho vecnej stránky, skúmal, či prvostupňový súd zaťažil svoje rozhodnutie namietanou vadou zo strany odvolateľa a ktorú zákonnú povinnosť má odvolací súd skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP ukladá súdu v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie zodpovedá vyššie uvedeným predpokladom na vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že neboli splnené procesné predpoklady na prerušenie konania.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konaní, o ktorých okrem spisovej značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť a bez vedomostí spotrebiteľa, ktorého záujmy má v danom spore hájiť, odvolací súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal vo veci zastúpiť advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v oznámení o vstupe do konania si zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odvolací súd preto ďalej skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy SR. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy.
Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník právo na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i na trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka. Uvedené je možné vyvodiť z následného postupu vedľajšieho účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore zahlásil vstup do konania. Odvolací súd konštatuje, že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dal v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a ani nekontaktoval žalovanú, na strane ktorej vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa zastúpenom advokátskou kanceláriou skôr navodzuje dojem, že účelom združenia na ochranu spotrebiteľa nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Odvolací súd záverom poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, že v danom prípade ďalším dôvodom pre nepriznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi je, že ide o drobný spor tak, ako má na mysli ust. § 200ea ods. 1 OSP a v tom prípade v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP môže súd nepriznať, prípade znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú tieto neprimerané voči pohľadávke. V čase podania návrhu na začatie konania 10. 11. 2011 sa za drobný spor považoval spor do 500 eur. Žalobca podanou žalobou uplatnil nárok v sume 349,32 eura.
Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP. Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP a § 150 ods. 2 OSP, pretože v danom prípade ide o drobný spor tak, ako má na mysli vyššie citované ust. § 200ea ods. 1 OSP, navyše žalobca sa k trovám vedľajšieho účastníka už vyjadril v späťvzatí žalobného návrhu (č.l. 48 a 49 spisu/)a jeho písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka je len doplnením tohto vyjadrenia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.