Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-171-1993.pdf
PDF · 157.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/171/1993
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : V. Y., P.. XX.X.O., Y. H. G., E. Č.. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Marianom Zányim so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám.č. 2, proti odporcovi : M.. G. H., P.. XX.XX.O., Y. J. U., V. Č.. XX, V.. A. T. H., Z.. D., P.. XX.X.O., Y. J. U.Š., V. Č.. XXX/XX, o návrhu na finančné zúčtovanie konzorcia takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 7.746,28 € s úrokom z omeškania 3% ročne od 01.10.1993 až do zaplatenia, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.4.l993 domáhal vyporiadania zaniknutého združenia, ktoré založil spolu s odporcom ako aj určenie hospodárskeho výsledku združenia za rok l992 a ku dňu 1.3.l993, súčasne priznať náhradu trov konania, ktorý nárok dôvodil tým, že medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o združení v zmysle § 360 Zák.č. 103/l990Zb. odkazom na § 360a formou združenia, ktorá zmluva bola podpísaná dňom 24.6.l991. K uvedenej zmluve bol spísaný dodatok dňom 9.9.l991 ohľadom vkladu, zaplatenia kúpnej ceny za vydraženú prevádzkovú jednotku, potraviny na Kukučínovej ulici v Dunajskej Strede. Účastníci konania podľa bodu 3 uvedenej zmluvy združili základný majetok vo výške 630.000,-Kčs, navrhovateľ ako aj odporca po 315.000,-Kčs. S poukazom na novelu Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.l992 mal navrhovateľ za to, že uvedený právny vzťah bolo treba posudzovať podľa § 829 Občianskeho zákonníka a nasl. o zmluve o združení, keď bola uzavretá zmluva o založení konzorcia s poukazom na § 106 ods. 1 Hospodárskeho zákona. Čo sa týka platnosti predmetnej zmluvy, ako aj platnosti podmienok vystúpenia a zániku konzorcia sa odvolával navrhovateľ na konanie vo veci W. XX/XX, kde si tieto nároky uplatnil.
V priebehu konania navrhovateľ upravil petit čo do výšky zúčtovania, ktorú sumu žiadal vyplatiť ako protihodnotu jeho podielu, keď následne po obdržaní znaleckého posudku žiadal priznať istinu 678.250,- Sk s 18% úrokom z omeškania od 1.3. 1993 až do zaplatenia.
Po doplnení znaleckého posudku súd uznesením zo dňa 6.4.2001 súhlasil so zmenou petitu žaloby na zaplatenie istiny 687.250,-Sk s príslušenstvom. Po doložení ďalších dokladov odporcom znalec vyčíslil výšku sumy, ktorá prináleží navrhovateľov titulom vyporiadania zo zaniknutého združenia vo výške 363.250,-Sk v ktorom smere advokát navrhovateľa upravil tento petit návrhu.
Rozsudkom tunajšieho súdu dňa 3.9.2004, č.k. XC XXX/XX-XXX bol zaviazaný odporca na zaplatenie istiny 360.250,-Sk s 3% úrokom z omeškania od 1.10.l993 v lehote 30 dní. V časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania 15% z dlžnej sumy za čas od 1.1.l993 bol návrh zamietnutý. V časti návrhu na určenie, že hospodársky výsledok združenia bol za rok l992 bez bližšej špecifikácie a určenia hospodárskeho výsledku ku dňu 1.3.l993 bez bližšieho určenie bol návrh zamietnutý. Navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania a bolo uložené odporcovi zaplatiť trovy, ktoré vznikli voči štátu titulom nezaplateného znalečného.
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.7.2005, č.k. XXCo XXX/XX-XXX bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok nebol vecne správny v dôsledku vážneho procesného pochybenia, keď zistil, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s podaniami navrhovateľa, jednak dňa 6.4.2001, keď síce rozhodol o zmene petitu návrhu ale bez toho, že by tento doručil odporcovi, pričom uznesenie bolo vypracované zjavne až v čase vyhotovenia rozsudku a až s rozsudkom toto uznesenie malo byť doručené účastníkom. Rovnako majúc za to, že sa súd nevyporiadal s podstatou podania navrhovateľa zo dňa 6.5.2005, kde opätovne upravil návrhu tak, že žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 363.250,-Sk s 18% úrokom z omeškania od 1.1.l993 až do zaplatenia. Rovnako sa súd nevyporiadal s uplatneným nárokom navrhovateľa, ktorý bol zmenený na sumu 687.250,-Sk a súd rozhodol len o nároku v časti 363.250,-Sk. Týmto postupom mal súd porušiť navrhovateľovo výlučné dispozičné právo so žalobou, v dôsledku čoho bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený.
Súd postupujúc v intenciach uznesenia krajského súdu uznesením zo dňa 26.1.2006, č.k. XC XXX/XX- XXX rozhodol o pripustení späťvzatia návrhu v časti nároku na zaplatenie istiny 324.000,-Sk s 15% úrokom z omeškania ročne od 1.1.l993 do 30.9.l993 a v časti návrhu na určenie, že hospodársky výsledok združenia N. V. Y. N. M.. G. H.u je za rok l992 , a určenia hospodárskeho výsledku združenia N. V. Y. N. M., G. H. U. X.X.O. a konanie v týchto častiach návrhu zastavil, ktoré uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.4.2007, č.k. XXCo XXX/ XX-XXX bolo zmenené, tak, že konanie v späťvzatej časti bolo zastavené bez uvedenia pripustenia späťvzatia návrhu.
V priebehu konania vo veci samej bol pozbavený odporca spôsobilosti na právne úkony rozsudkom A. H. J. D. V. I. XX.X.XXXX, Č..U.. XXPs X/XX a za opatrovníčku odporcu bola ustanovená T. H., manželka odporcu, ktorá je oprávnená ho zastupovať vo všetkých bežných veciach. V ďalšom súd konal s opatrovníčkou odporcu.
Následne rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1. 4. 2008 súd zaviazal odporcu na zaplatenie pohľadávky 363 250,- Sk s 3% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1. 10. 1993 až do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania 15 % ročne zo sumy 363 250,-Sk od 1. 1. 1993 návrh zamietol ako neodôvodnený a zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania titulom náhrady trov navrhovateľovi a doplatenia trov znalečného štátu. V dôsledku odvolania sa opatrovníčky odporcu bol rozsudok súdu v časti výroku o zaplatení pohľadávky, ako aj trov konania a trov štátu zrušený a vrátený na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v zo dňa 14. 9. 2010 číslo konania XXCo/XX/XXXX - XXX z dôvodu odňatia možnosti účastníka konať pred súdom , keď prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku sa neriadil dôsledne kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia nebolo možné zistiť ako sa vyporiadal s právnou skutočnosťou, že navrhovateľ vystúpil zo združenia dňa 17. 8. 1992. Z odôvodnenia rozsudku absentovalo jasné, výstižné a presvedčivé odôvodnenie výšky nároku, ktorý prvostupňový súd navrhovateľovi priznal. Uložil súdu doplniť dokazovanie za účelom zistenia podielu navrhovateľa na spoločnom majetku v deň vystúpenia a za tým účelom znovu pribrať do konania znalca a výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd vo svojom uznesení súčasne zaujal právny názor, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému je potrebné zistiť aký bol podiel navrhovateľa na spoločnom majetku účastníkov združenia bol 17. 8. 1992, keď navrhovateľ bol oprávnený jednostranne zo združenia vystúpiť v zmysle ustanovenia § 838 Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 1992 konštatujúc, že dojednanie v článku XIII zmluvy o združení uzavretej účastníkmi, jednostranné vystúpenie účastníka zo združenia neumožňovalo, ktoré dojednanie bolo účinnosťou od 1.1.1992 v priamom rozpore s ustanovením § 838 Občianskeho zákonníka a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Považoval zmluvu o združení v uvedenej časti za neplatnú v článku XIII bod 6 s tým, že v ostatných častiach tým nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. Svoj záver oprel o listinné dôkazy a to list navrhovateľa
zo dňa 4. 8. 1992, podľa pripojeného podacieho lístka daný na pošte na prepravu v ten istý deň, adresovaný odporcovi, jednostranne o vystúpení zo združenia s účinnosťou ku dňu 17. 8. 1992. Odporca v konaní doručenie tohto listu potvrdil vo svojej výpovedi. Tým navrhovateľ dovoleným úkonom vystúpil z predmetného združenia ku dňu 17. 8. 1992. V dôsledku týchto skutočností považoval za nepodstatné, či následne malo ku dňu 31. 12. 1992 konzorcium zaniknúť zo zákona v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 455/1991 Zb.. Logicky vyvodil záver že združenie muselo zaniknúť momentom účinného vystúpenia jedného z členov, keďže už nemohlo byť združením niekoľkých osôb v zmysle § 829 Občianskeho zákona.
Podľa § 226 Obč.súd.por., Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vychádzajúc z uvedeného záveru odvolacieho súdu, ktorým právnym názorom je súd viazaný, v ďalšom súdov vychádzal z dátumu zániku konzorcia ku dňu 17. 8. 1992.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením dodatku k zmluve o združení, oznámenie navrhovateľa zo dňa 4.8.l992, Hospodárskej zmluvy Č..XX/XXXXzo I. XX.XX.XXXX, výzva na uzavretie dohody zo dňa 21.9.l992, živnostenský list navrhovateľa zo dňa 20.8.l992, správa z previerky účtovné uzávierky k 30.9.l992, rozpisu záväzkov voči dodávateľom ku dňu 17.8.1992, správy z daňového úradu Pezinok o daňovom priznaní navrhovateľa za rok 1992, daňové priznanie odporcu za rok 1992inventúrny súpis zásob tovaru ku dňu 17.08.1992, evidencia peňažných prostriedkov k dňu 17.8.1992, upozornenie zo dňa 1.3.l993 adresované odporcovi, znalecký posudok Č.. X/XXXX M.. D. Š., J. V. M.. Š., doplnenie znaleckého posudku odborným stanoviskom znalca, vyžiadaním pohybov účtu Všeobecnej úverovej banky v Dunajskej Strede, vypočutím svedka N. Y. , nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znalkyňou M.. G. B., z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo na základe ktorých dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav vec:
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v roku l991 založili obchodné konzorcium s odporcom a s pánom N., keď vydražili predajnú jednotku v hodnote 630.000,-Sk, na ktorú prispeli každý v rovnakom pomere 1/3-iny. V priebehu pár mesiacov E.P. N. vystúpil jeho podiel vo vyplatení zo spoločného účtu a došlo k vysporiadaniu konzorcia o čom mal zachované doklady odporca. Spoločne podnikali s odporcom podľa jeho názoru do marca l993, keďže v septembri l992 zaplatil zo spoločnej účtu tovar, zložil peniaze do banky v hodnote 45.000,-Sk, o čom predložil zloženku č. 794991. Rovnako zaplatil poistenie predajne N. potraviny v hodnote 2.235,-Sk a dňa 24.3.l993 zaplatil telefónny účet vo výške 727,50 dňa 9.8.l993. Nezhody pri spoločnom podnikaní vznikali z nedôvery a zo skutočnosti, že manželka odporcu mala odvádzať príjem na jej vlastný účet rozpore so zmluvou o združení. Pokiaľ išlo o dispozíciu zo spoločným účtom obaja mali podpisové právo. Navrhovateľ tvrdil, že žiadnu hotovosť vo svoj prospech zo spoločnej účtu nevybral. Pokiaľ vybral peňažnú hotovosť, len na nákup tovaru na predajnú jednotu. Za uvedené obdobie spoločného podnikania nedošlo k väčšej krádeži na predajni, len menším krádežiam, ktoré sa zistili pár krát na predajni a tieto neboli hlásené polícii. Tvrdil, že v roku l991 ešte vykonali spoločné inventúry, neskôr na to poverili osobu. Najprv tým bol poverený pán Y. a neskôr sa títo účtovníci striedali. Navrhovateľ mal záujem vykonať audit na spoločné podnikanie, avšak zo strany odporcu bolo odmietnuté vydanie podkladov pre vypracovanie auditu. V dôsledku nedostatočných podkladov nebolo umožnené navrhovateľovi podať si daňové priznanie za rok l992.
Z výpovede odporcu súd zistil, že k založeniu spoločnosti došlo v marci l991, presnejší dátum si už nepamätal. Dohodli sa so žalobcom a s pánom N. spoločne vybrať prevádzkovú jednotku predajne Potrvaním, ktorej hodnotu zaplatili spoločne v rovnakom pomere, celkom 630.000,-Sk, každý po 210.000,-Sk, keď on si zobral pôžičku zo Slovenskej sporiteľni. Niekedy v júni l991 pán N. vystúpil zo združenia, jeho podiel bol vyplatený a pokiaľ išlo o jeho investícii na vydraženej predajni vyplatili on ako aj navrhovateľ z vlastných prostriedkov, na čo si on zobral pôžičku 90.000,-Sk, k tomu doložil ešte 10.000,- Sk z vlastnej hotovosti. Vo svojom vyjadrení dňa 21.06.2001 potvrdil, že spoločný vklad v sume 630 000,-Kčs do účtovníctva neuviedli ako existujúci vklad, len ho považovali v zmluve o združení a v jeho dodatku ako vklad spoločný. Pokiaľ išlo o zánik združenia, mal oznámiť navrhovateľ dňom 17.8.l992 jednostranne, že vystupuje zo združenia s tým, že požadoval odo dňa opustiť predajnú jednotku, na ktorú výzvu odporca nereagoval, vzhľadom na vysokú pôžičku, ktorým bola zabezpečená nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Keďže navrhovateľ opustil združenie, vytvoril odporca združenie s manželkou a naďalej spolu podnikali. Spoločný účet založený pri vzniku združenia ostal zachovaný, podpisové právo mal
on a navrhovateľ, keď manželka odporcu podpisové právo nemala. Potvrdil odporca, že aj po tomto dátume sa zvykol objavovať navrhovateľ na predajni, dopytoval sa, či nie je potrebný tovar, ktorý niekedy aj zabezpečil. Po 17.8.l992 tvrdil odporca, že už nebol žiadny tovar zabezpečovaný navrhovateľom ani vložená peňažná hotovosť na spoločný účel. Tvrdil však, že na žiadosť navrhovateľa poukázal dňa 5.5.l992 50.000,-Sk, následne 15.5.l992 opäť 50.000,-Sk a dňa 25.5.l992 100.000,-Sk, doklad však o tom predložiť nevedel. Mohol ho však zdokladovať následne. Nepoznal však účel pre ktoré potreboval navrhovateľ tieto peniaze. Odporca potvrdil, že pri vystúpenie navrhovateľa zo združenia nebola vykonaná inventarizácia na predajni, i keď odporca bol presvedčený, že spoločné podnikanie s navrhovateľom zaniklo 17.8.l992. Vypracoval odporca vyúčtovanie zaniknutého združenia k decembru l992, tvrdiac, odvolávajúc sa na závery súdu vo svojom rozsudku týkajúce sa výroku o zániku združenia. Prvotnú evidenciu na prevádzke účtovanie viedol on od 17.8.l992 do 30.9.l992.
Opatrovníčka odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. 5. 2011 k odbornému posudku znalca číslo X/XXXX M.. D. Š. uviedla, že ekonomiku združeniam prijal do zamestnania odporca, ktorá viedla peňažný denníka. K tvrdeniam znalca o chaotickom vedení peňažného denníka konštatovala, že po jeho prehliadnutí zistila, že pri výbere peňazí z účtu ani v jednom prípade neodovzdal navrhovateľ do účtovania prvotné doklady. Do bankového výpisu boli pripísané ručne ekonómkou, že peniaze vybral Y., že takto to bolo aj v prípade sumy 90 000 korún, ktorú sumu znalec neuznal. Namietala stanovisko znalca M.. Š., keď základný vklad odporcu 315 000,-Kčs a 117 500,-Kčs úroky z úveru nezohľadnil pri majetkového vyporiadaní združenia, odvolávajúc sa na zmluvu a dodatok zmluvy o združení, ako aj úverové zmluvy so Slovenskou sporiteľňou,a.s. ktoré obsahovali dôvod poskytnutia pôžičky odporcovi, ako aj potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny prevádzkovej jednotky. Tvrdila, že prevádzková jednotka E. P. U.P. S. J. I. H. bola zakúpená v rámci malej privatizácie navrhovateľom a odporcom, ktorí zaplatili za nájomné právo prevádzkovej jednotky, zariadenia a zásoby tovaru 630 000,- Sk v rovnakom podiele. Potvrdenie bolo vystavené na meno navrhovateľa v dôsledku obmedzenia v zákone. Vychádzajúc z toho, že účastníci v zmluve o založení obchodného združenia ABS uviedli základný vklad 630 000,-Sk a v dodatku zmluvy v bode číslo 1 upresnili, keď základný vklad mali použiť na zaplatenie kúpnej ceny prevádzkovej jednotky. V ďalšom konštatuje, že vlastnícke, respektíve nájomné právo v danom prípade je dôležité nakoľko navrhovateľ 17. 8. 1992 svojvoľne vystúpil zo združenia a v prevádzkovej jednotke podnikal od začiatku roka 1993 dokonca roku 1998 bez súčinnosti odporcu. Požadovala, aby suma 315 000,-Sk spolu s úrok tvorila súčasť majetkového vysporiadania obchodného združenia. Tvrdila, že navrhovateľ bral úver a splácal svoj podiel bez akýchkoľvek ťažkostí. Vystúpením zo združenia navrhovateľ ich mal obrať o sumu 432 500,- Sk a znemožniť im podnikanie .
Opatrovníčka odporcu pripojila ku spisu úverovú zmluvu uzavretú dňa 27. 3. 1991 medzi H. Š. H. I. H. N. J.A. N. M.. G. H. Y. I. H. Š. XXXX/X, P. B. H. M. XX XX XX XX na úver vo výške 99 000,-Kčs. Podľa bodu 3 zmluvy, úver bol poskytnutý na účel zaplatenia zásob pri nákupe prevádzkovej jednotky. Ďalšia úverová zmluva, uzavretá dňa 27. 3. 1991 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a.s. Dunajská Streda odporcom ako podnikateľom pod názvom firma H. bol poskytnutý podľa bodu 1 úver vo výške 210 000,-Kčs a podľa bodu 3 zmluvy išlo o strednodobý úver na zaplatenie prevádzkovej jednotky aj jej vybavenia. Na dôkaz výšky vzniknutých úrokov z poskytnutých úverov opatrovníčka doložila aktuálny stav úverov k 28. 8. 1996.
Z dodatku k zmluve o združení zo dňa 9. 9. 1991 je konštatované, že základný vklad obchodného združenia N. bol 630 000,-Kčs a vznikol zaplatením kúpnej ceny za prevádzkovú jednotku E. P. U. S. J. I. Strede, kde navrhovateľ aj odporca zaplatili po 315 000,-Kčs. Z toho potom vyvodili rovnaké práva v rovnakom podiele pre oboch členov združenia.
Z potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny vyplývajú údaje generálie navrhovateľa a celková výška zloženej sumy dňa 11. 4. 1991 vo výške 630 000 SK, doklad vystavený 11. 4. 1991 H. Š. H.A. N..H.. I. H. .
Zo zmluvy o združení, ktorá bola uzavretá 24.6.l991 boli členmi združenia navrhovateľ a odporca. Účelom združenia bolo spoločné podnikanie, názov a sídlo združenia bolo N. obchodné združenie, Dunajská Streda, Kukučínova ulica, predmet činnosti bol stanovený v článku 2 zmluvy ako hospodárska činnosť obchodná, činnosť v oblasti - potravín, ovocia, zeleniny drogistického tovaru a spotrebnej elektroniky. Základný majetok bol vyčíslený vo výške 630.000,-Kčs podľa článku 3 zmluvy, kde vklad navrhovateľa činil 315.000,-Kčs a vklad odporcu rovnako 315.000,-Kčs. K uvedenej zmluve bol uzavretý dodatok dňa 9.9.l991, kde bol stanovený základný vklad obchodného združenia 630.000,-Kčs, ako
zaplatenie kúpnej ceny za prevádzkovú jednotku Potraviny na Kukučínovej ulici, ktorá bola zaplatená v rovnakom podiele navrhovateľom a odporcom po 315.000,-Kčs.
Prípisom zo dňa 4.8.l992 navrhovateľ oznámil odporcovi, že nemieni ďalej spoločne s ním podnikať a vystupuje zo združenia a navrhol uzavrieť dohodu o zániku združenia s tým, že by sa vykonala inventarizácia ku dňu 17.8.l992 a to v dňoch 15.8. a 16.8.l992.
Zo znaleckého posudku Č.. X/XXXX M.. D. Š. vypracované dňom 30.6.2000 bolo zistené, že na základe existujúcich podkladov čiastočne doplnených daňovými dokladmi, vyčíslil znalec nárok navrhovateľa v čiastke 678.250,-Sk k 31.12.l992. Súčasne dodal, že v prípade, ak odporca doloží doklady preukazujúce výbery v sume 264.500,-Sk, môže byť táto čiastka o túto sumu upravená. Znalec ďalej uviedol, že správnosť vedenia účtovníctva z existujúcich predložených dokladov nebolo možné zistiť, keď znalec bral za podklad vyhotoveného posudku predložený peňažný denník a daňové priznanie navrhovateľa za rok l992 a odporcu. Túto skutočnosť zdôraznil aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 6.4.2001 keď uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe existujúcich podkladov, ktoré získal po opakovaných urgenciách od účastníkov konania. Znalecký posudok musel robiť odborným odhadom. Z podkladov, ktoré predložil odporca na strane 222 až 224 v spise vyplývalo, že navrhovateľ vybral z účtu alebo inak naviac, než mal podklady znalec 90.000,-Sk. Z existujúcich dokladov znalec tvrdil, že účtová evidencia vedené pre združenie, ktorou členmi boli účastníci konania, bola dosť chaotická, neúplná, preto len z sprostredkovanie vyplýva z dokladov, že napríklad jednoznačne z dokladov nevyplynulo, obaja by zaplatili 315.000,-Sk. Znalec len predpokladal, že došlo k takémuto vyporiadaniu.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2000 namietal znalecký posudok, žiadal započítať výbery zo strany navrhovateľa v celkovej výške 399.500,-Sk z obdobia 20.3.l992 do 30.9.l992. Za tým účelom žiadal, aby súd vyžiadal podklady o pohybe účtu č. 794991 vedené Všeobecnej úverovej banky v Dunajskej Strede.
Po zadovážení podkladov o pohybe účtu vedené pre konzorcium N. J. I. H. bol opätovne predložený spis znalcovi na doplnenie znaleckého posudku, keď znalec na základe prijatých podkladov vyčíslil výšku vyúčtovania zaniknutého konzorcia v sume 633.250,-Sk, keď zohľadnil námietku odporcu podľa pripojených dokladov o pohybe účtu. Znalec súčasne poukázal na pochybenia odporcu za existencie konzorcia, keď pojal do podnikania svoju manželku bez súhlasu navrhovateľa, zaviedol ďalší účet podnikania, nemal príjmové výdavkové doklady na ním deklarované výdavky, osobné výbery navrhovateľa napriek tomu, že zákon č. 563/91 Zb. mu to ukladá. Peňažný denník viedol chaoticky, čísla prepisované zle medzi účty. Dňa 30.9.l992 nevydal žiadny 90.000,-Sk navrhovateľovi ale 145.000,- Sk z pokladne a 17.000,-Sk. Rovnako zápis peňažnom denníku zo dňa 20.3.l992 výber Y. 54.5000,-Sk je dodatočne prepisovaná suma. Z toho dôvodu znalec sa stotožnil s výškou výberov navrhovateľom vo výške 264.5000,-Sk, ktorú skutočnosť potvrdil aj v správnom konaní I. Ú. J. E..
Prípisom zo dňa 18.12.2001 sa vyjadril navrhovateľ a odporca aj k dodatku znaleckému posudku a mal za to, že výbery vykonané navrhovateľom boli v širšom rozsahu, ktoré vo fotokópii aj zdokladoval. Následne dňa 6.2.2002 boli tieto podklady opäť predložené znalcovi na doplnenie znaleckého posudku, keď sa znalec vyjadril dňom 15.4.2002, že z predložených výpisov z banky zo dňa 20.3.l992, 5.5.l992, 14.5.l992, 28.5.l992, 8.9.l992, 30.9.l992 vyplývajú výbery a vklady cez pokladňu banky, kde vyčíslil uvedené sumy. Nevyplýva však žiadna použiteľná informácia pre znalca. Výbery je potrebné podľa znalca konfrontovať pri súde, prípadne doložiť výberovými lístkami, príjmami a výdavkovými dokladmi, pretože vybrať z pokladne banke mal hoci kto, a na hocijaký splnomocnený účel. Okrem toho nemožno pre znalecké účely použiť iba 4 vytrhnuté strany z bankových výpisov.
Odporca bol vyzvaný na doloženie ďalších podkladov požadované znalcom, na ktorú výzvu odpovedal prípisom zo dňa 8.8.2002 a ako dôkaz na svoje tvrdenia doložil príjmové a výdavkové doklady, kde sa nachádzal rukopis navrhovateľa zo dňa 5.5.l992.
Uvedené podklady boli zaslané znalcovi, ktorý sa k ním vyjadril dňa 15.1.2003, kde uviedol, že odporca doplnil do spisu príjmový pokladničný doklad XXXXXX, J. Č.. J. na sumu 127.400,-Sk /tržba z predaja/ a 3 bankové pokladničné zloženky, ktoré z rozpornými sumami nemajú nič spoločné. Argumentuje však tým, že na týchto je rukopisy účtovníčky. Znalec bol toho názoru, že tieto doklady, vzhľadom na to, že nie je znalcom z odboru grafológie, nemajú žiaden vplyv na jeho znalecké závery vyjadrenie k dodatku
č. 1 zo dňa 15.11.2002. Navrhoval vypočuť uvedenú účtovníčku. Odporca prípisom zo dňa 22.3.2003 oznámil adresu meno svedkyne, ktorá vykonávala účtovníctvo O. Z., Z.. Y., ktorá mala bývať v Dunajskej Strede. Podľa potvrdenia D. Ú. J. I. H. jej poslednou adresou bola I.Á. H., Z. L. XXXX/X. Uvedenej svedkyne však nebolo možné doručiť na známu adresu ani za súčinnosti polície. Súd preto upustil od vypočutie svedkyne O. Y..
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka ,Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 829 Občianskeho zákonníka , Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Podľa § 835 Občianskeho zákonníka,Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa § 838 1Občianského zákonníka Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
Podľa § 839 Obč.zák., Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
Z článku XIV. Bod 2 Zmluvy o združení vyplýva, že pri zániku združenia sa vykoná likvidácia jeho majetku ako vyporiadaní záväzku o združenia sa majetok rozdelí medzi členom združenia, podľa zásad a rozdeľovaní zisku, ktoré boli touto zmluvou dotknuté.
Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní majetku zo zaniknutého konzorcia a ako vyplynulo aj z výpovede odporcu po doručení oznámenia navrhovateľa o vystúpení zo spoločnosti dňom 17.8.l992, odporca pokračoval v podnikaní bez toho aby vyrovnal podiel prislúchajúci navrhovateľovi potom, čo prestali spolu podnikať.
Na základe existujúcej dokumentácie znalec M.. D. Š. vypracoval znalecký posudok, kde najprv vyčíslil výšku nároku navrhovateľa v sume 678.250,-Sk, keď pripustil, že v prípade doloženia dokladov a potvrdené správcom dane je možné ešte akceptovať sumu 264.500,-Sk v prospech odporcu. Následne odporca doložil ďalšie listinné dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia o poukázaných sumách v prospech navrhovateľa od marca l992 do septembra l9992 na základe ktorých dokladov a po vyžiadaní správy zo Všeobecnej úverovej banky v Dunajskej Strede o pohybe na spoločnom účte účastníkov konania Č.. XXXXXXXX/XXXX vedené pod názvom N. U. I. H.. Znalec upravil výšku nároku navrhovateľa na vyplatenie jeho podielu o výške 363.250,-Sk keď zohľadnil nenávratné náklady, vzal nájom prevádzkovej jednotky 315.000,-Sk, ktoré zaplatili obe strany zo svojich zdrojov, obe strany prevádzkovej jednotke podnikali v rôznom čase a vo svoj prospech a tento vklad považoval za obojstrannú podnikateľskú stratu a v tomto opravil svoj pôvodný text tým, že ani jednému zo strán nepriznáva vratnú sumu 315.000,-Sk. Zníženie pôvodnej čiastky o sumu 264.500,-Sk mal znalec potvrdené aj Daňovým úradom v Pezinku v prospech navrhovateľa.
K námietkam opatrovníčky odporcu súd vypočul znalca M.. D. Š. uviedol, že znalec má možnosti viacerých druhov podania znaleckých úkonov a jedným z nich je odborné stanovisko, ktoré má všetky atribúty, ktoré má znalecký posudok. Doplnenie znaleckého posudku bolo v jeho čítaní kratšou verziou ako znalecký posudok samotný ale z neho vyplývajú všetky podstatné konštatácie, ktoré požadoval súd od znalca, s overením, pečiatkou a podpisom znalca, ktorý zákon nevylučuje. Zopakoval, že doklady ako výpisy z účtu nemohli preukázať jednoznačne skutočnosti kto realizoval výber v banke a za akým účelom. Túto skutočnosť by mohli dokladovať len podklady s podpisom dokladov o výbere v prípade, že
ich banka archivuje. Inak takéto doklady v kópii mal mať k dispozícii navrhovateľa. Uvedené doklady mali byť súčasťou účtovníctva. Znalec uvedené doklady k dispozícii nemal. V súvislosti s evidenciou DKP a HIM tieto neboli založené odporcom, preto použil doklady predložené súdom. Rovnako vychádzal z daňového priznania navrhovateľa za rok 1992. Konštatoval že v prípade účtovnej evidencie vedenej odporcom nikdy nemal kompletné podklady a tie, ktoré mal k dispozícii boli spochybniteľné. Poukázal konkrétne na evidenciu o súpise zápisu tovaru kde chýbal podpis, ďalej mali jednu stranu príjmov a výdavkov, ktoré potom konfrontoval údajmi z daňového úradu, keď nakoniec z tejto evidencie vychádzal. Pridržal sa záveru odborného stanoviska, ktoré poskytol ako doplnenie znaleckého posudku, ak sa nepreukáže opak, predložením kópií alebo originálov bankových výberov. Mal za to, že vzhľadom na nedostatok listinných dôkazov by bol záver každého znaleckého posudku obdobný. Daňové priznania členov združenia kde mali byť totožné výsledky, nové skutočnosti by z nich nezistil súd ani v prípade zabezpečenia daňového priznania odporcu za rok 1992.
Z potvrdenia J. Y. zo dňa 18. 4. 2012 vyplynulo že banka už nevedie účty účastníkov konania nakoľko tieto sú archivované len 10 rokov.
I. Ú. X. E. I. H. k výzve súdu na predloženie daňového priznania odporcu za rok 1992 potvrdil, že tento doklad bol odovzdaný na vyradenie. Z poslednej správy Daňového úradu Dunajská Streda doručené súdu 16. 3. 2000 vyplýva, že v roku 1992 odporca vykazoval príjem 4 155 307,-Sk a výdavky 4 064 575,- Sk. Základom dane bola suma 90 732,-Sk, čo znamenalo nulovú daňovú povinnosť.
H. N. Y. poverený účtovník združenia uviedol, že pôvodne podnikali spoločne traja podnikatelia pán N. a účastníci konania, ktorí mali dve účtovníčky. Neskôr pán N. vystúpil z konzorcia a ostávajúci členovia poverili s vedením účtovníctva O. Y. , ktorú neskôr on zastúpil v dôsledku choroby a prevzal vybavovanie celého účtovníctva po dobu dvoch rokov. Potvrdil, že bol v stálom kontakte s odporcom, ktorý viedol predajňu a s navrhovateľom sa stretáva len raz do mesiaca, konštatoval že v jeho prítomnosti nevnímal nezhody medzi účastníkmi v súvislosti s vedením účtovníctva. On výlučne vykonávala len účtovnú evidenciu na základe, ktorej potom viedol účtovníctvo. Tvrdil, že nebol oboznámený s okolnosťami založenia konzorcia a investovania členov konzorcia. Účet združenia bol vedený vo VÚB banke. Evidencia sa viedla v peňažnom denníku. Výbery a vklady v evidencii zasielala banka, ktoré boli presne očíslované a zaúčtované, svedok identifikoval po nahliadnutí na číslo listu 185 v spise. K údajom uvedených mien pri výpise z účtov na čísle listu 205 a 207, že v prípade položky, kde uvedená suma so znamienkom mínus znamenalo, že ide o odpísanie z účtu, teda o platbu, napríklad sociálne zabezpečenie, údajov, kde je uvedené " adó“(daň napísaná maďarský). V prípade platieb ktoré boli prijaté na účet kde sa nachádza údaj detského domova v Dunajskej Strede posledných dvoch riadkoch tretia suma 3888,10 SK a 4522,50 SK uvedené mínus, ide o poznámky, kde sú uvedené priezviska Y. potvrdil, že ide o písmo jeho sestry. Či išlo o výbery alebo vklady na účet sa bolo možné zistiť z toho či je uvedené znamienkom mínus alebo je suma bez znamienka. Pokiaľ tam bolo uvedené meno, táto informácia bola od podnikateľov. Potvrdil, že on výlučne v súvislosti s účtovníctvom jednal s odporcom a pokiaľ mal informáciu k účtovnej evidencii túto mal výlučne od odporcu. Odporca mal možnosť vybrať hotovosť aj na predajni. V prípade zápisov poznámok na čísle listu 205 a 206 konštatoval, že údaje mien Y. boli napísané jeho sestrou ale na číslo listu 207 už nie. Svedok sa nevedel vyjadriť na aký účel boli použité výbery z účtu. Tvrdil, že rovnaký postup bol aj v prípade jeho sestry v čase výkonu funkcie účtovníčky, že všetky informácie mala od odporcu. Poprel, že by sama svojvoľne uviedla meno niektorého z členov konzorcia. Výpisy z účtu boli zoraďované odporcom, z ktorých dokladov bolo zjavné kto výber realizoval.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1. 12. 2014 súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie z odboru ekonómia menagment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva a poveril znalkyňu M.. G. B. na zistenie správnosti vedenia účtovníctva výsledkov zúčtovania konzorcia od 1. 1. 1992 do 17. 8. 1992.
Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku číslo 2/2015 vyhotovený vo februári 2015 dospela k záveru, že konzorcium N. je obchodným združením, ktoré nemá právnu subjektivitu a preto nie je účtovnou jednotkou s povinnosťou viesť účtovníctvo. Ako združenie viedli spoločnú evidenciu príjmov a výdavkov v účtovnej knihe jednoduchého účtovníctva v peňažnom denníku od 1. 1. 1992 do 17. 8. 1992, v súvislosti, s ktorou evidenciou konštatovala, že táto vykazuje z pohľadu princípov vedenia účtovnej evidencie značné formálne nedostatky a zápisy v peňažnom denníku nie sú zaznamenané tak, aby sa zabránilo neoprávneným zmenám a úpravám účtovných zápisov. Účtovné zápisy boli síce uskutočnené
v časovom slede, zachytávajú však účtovné prípady/ udalosti, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v danom časovom slede nenastali, nakoľko konzorcium v mesiacoch január 1992, február 1992, marec 1992 a apríl 1992 vykazoval mínusový stav hotovostí, čo je v rozpore s princípom účtovania v peňažnom denníku. Ďalej poukázala na to, že na priebežných položkách bolo účtované nielen o prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a bežným účtom, ale aj v prípade rôznych neštandardných účtovných zápisov a priebežné položky konzorcia tak vykazujú nulové saldo, účtovanie na priebežných položkách bolo počas celého skúmaného obdobia uskutočňované na opačných stranách, t. j. výdavkov hotovostí bol účtovaný na strane výdavku priebežných položiek a nie na strane príjmu priebežných položiek a príjem hotovosti bol účtovaný na strane príjmu priebežnej položky a nie na strane výdavku priebežných položiek. Rovnako konštatovala, že sumy údajov sledovaných v peňažnom denníku boli zaznamenané ceruzkou, prepisované a chybne uvádzané, čiastkové súčty jednotlivých údajov nekorešpondovali s úhrnnou sumou uvedenou v denníku. Znalkyňa rovnako konštatovala, že k správnosti obsahovej náplne jednotlivých účtovných zápisov sa nebolo možné bližšie vyjadriť z dôvodu nedostupnosti prvotných účtovných dokladov, t. j. dokladov na základe, ktorých boli účtovné zápisy vykonané. Znalkyňa konštatovala, že na základe podrobného preskúmania predloženej dokumentácie dospela k záveru že majetkový podiel navrhovateľa na majetku konzorcia ABS ku dňu 17. 8. 1992 činil 497 864,33Kčs (16 526,07 € , ktorých si v období od 1. 1. 1992 do 17. 8. 1992 navrhovateľ vybral 264 500,-Kčs (8779,79 euro v dôsledku čoho z jeho majetkového podielu na konzorciu ABS ku dňu 17. 8. 1992 zostávalo vyplatiť čiastku 233 364,33,-Kčs (7 746,28 €) Znalkyňa pritom vychádzala z čistého obchodného imania konzorcia a majetkových podielov účastníkov združenia k 17. 8. 1992, kde zásoby vyčíslila v hodnote 19 484,84 euro, peniaze v hotovosti žiadané a peniaze na bežnom účte v sume 28 928,05 euro s tým, že žiadne pohľadávky združenie nevykazovalo, takto výška imania združenia predstavovalo sumu 48 412,89 euro z čoho odpočítala zistené záväzky vo výške 15 360,76 euro, ktoré predstavovali rozpis záväzkov voči dodávateľom ku dňu 17. 8. 1992. Čisté obchodné imanie predstavovali hodnotu 33 052,14 euro. Majetkový podiel pripadajúci na jedného z členov združenia z uvedenej sumy predstavoval hodnotu 16 526,07 euro.
Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku v bode 2. 4 zúčtovanie konzorciám od 1. 1. 1992 do 17. 8. 1992 v podbode 2. 4. 2 Výpočet, konštatuje, že základný vklad obchodného združenia ABS bol účastníkmi združenia splatený v hotovosti a preto navrhovateľovi patrí v peniazoch vyplatený podiel na majetku konzorcia po odpočítaní záväzkov z činnosti konzorcia a to podľa stavu vyčíslenému ku dňu zániku združenia 17. 8. 1992. Potom majetkový podiel každého účastníka zaniknutého konzorcia predstavuje polovicu čistého obchodného imania konzorciá, ktoré tvoria obstarané základné prostriedky, zásoby, peniaze v hotovosti, peniaze na bankových účtoch a pohľadávky po odpočítaní záväzkov. Rovnako znalkyňa v posudku v bode 2. 2 na strane 6 konštatuje, že žiaden úver nebol evidovaný ani v záväzkoch konzorcia ani v peňažnom denníku po úhradách úverovej istiny a úrokov z úveru. Akúkoľvek úverovú zmluvu uzavrel ktorýmkoľvek účastníkom združenia považovala, vzhľadom na uvedené len za individuálny úver daného účastníka združenia za účelom získania finančných prostriedkov potrebných na vklad do obchodného združenia ABS, pričom výdavky s tým súvisiace sú výdavkami na dosiahnutie a udržanie príjmu výhradne daného účastníka združenia. Rovnako zistila, že vedenie účtovnej evidencii nebolo zmluvou o združení zvlášť upravené, len sa účastníci združenia rozhodli hospodáriť pri dosahovaní dohodnutého účelu spoločne tým, že bol založený spoločný bankový účet číslo 93 848 - 122 vo Všeobecnej úverovej banke pod názvom ABS a.s. konzorcium.
Rovnako aj uvedená znalkyňa zistila nedostatky vedenia účtovníctva, ktoré analyzovala v bode 2. 3. 2 posudku, ako boli zápisy výberu podnikateľa napríklad dňa 5. 5. 1992 nekorektným spôsobom predpísané ceruzkou a následne obtiahnuté, respektíve čiastočne obtiahnuté perom. Správnosť účtovných zápisov považovala za preukázateľné s určitosťou len bankovými dokladmi o výbere hotovosti, ktoré už v čase vypracovania prvého posudku sa nedali zabezpečiť. Pri výške výberu peňažných prostriedkov označených B, ktoré predpokladala, že ide o osobu navrhovateľa Y. korešpondovalo s výškou príjmov podľa § 7 uvedený v daňovom priznaní V. Y. za rok 1992, ktoré vyčíslila ako výbery pre osobnú potrebu navrhovateľa v sume 8779,79 euro. Z prehľadu výberov z bankového účtu pre osobné potreby podnikateľa potom vyčíslila výbery označené písmenom „S“,ako výbery odporcu v celkovej výške 329 000 SK za uvedené obdobie. Vytkla neštandardné postupy pri vedení účtovníctva pri zápisoch za obdobie od 10. 2. 1992 do 8. 7. 1992, kde sa opakujú zápisy o príjme a následne o omyle zápisu ako aj omyl úhrady ako omyl faktúry v celkovej sume 8460,-Kčs. Rovnako konštatovala, že síce zápisy boli uskutočnené v časovom slede, zachytávali však účtovné prípady, udalostí, ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťou v danom časovom slede nenastali nakoľko konzorcium v mesiacoch január až apríl 1992 vykazovalo mínusový stav hotovosti
Podľa § 120 Obč.súd.por. , Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 Obč.súd.por. ,Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 Obč.súd.por., Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou účastníkov konania navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia a súd vykoná dôkazy, ktoré považuje za nevyhnutné, ktoré účastníci nenavrhli. V danom prípade odporca navrhoval ešte vypočuť svedkyňu Y., ktorej prítomnosť na pojednávaní, prípadne jej vypočutie dožiadaným súdom nebolo možné zabezpečiť, v dôsledku čoho súd musel upustiť od vykonania dôkazu. Opatrovníčka odporcu navrhla vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, majúc za to, že vklad 315 000,-Sk mal patriť k majetkovému vyporiadaniu združenia, tvrdiac, že navrhovateľ svoje nájomné právo na prevádzkovú jednotku mal kúpiť zo základného vkladu obchodného združenia ABS a to skôr než začali spolu podnikať.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci, považoval za preukázané zhodným tvrdením účastníkov spoločné podnikanie združenia od 1. 1. 1992, do ktorého vstupovali ako podnikatelia živnostníci, dôkazom čoho bolo založenie združenia zmluvou a otvorenie spoločného účtu pod názov N. U. I. H., ktoré združenie existovalo do 17. 8. 1992, do vystúpenia navrhovateľa, ktorý ako tvrdil, že za existencie združenia boli v roku 12991 vykonané inventúry spoločne a neskôr nato poverili inú osobu ktorým bol najprv pán Y. a neskôr sa účtovníci striedali. Záujem navrhovateľa o vykonanie auditu na spoločné podnikanie bolo odmietnuté zo strany odporcu, ktorý mal odmietnuť vydať podklady pre vypracovanie auditu čo svedčí o tom že všetky podklady pre vedenie účtovníctva mal k dispozícii odporca, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že po 17. 8. 1992 vytvoril združenie so svojou manželkou a naďalej spolu podnikali, pričom bol zachovaný spoločný účet s podpisovým právom navrhovateľa aj jeho. Uvedená skutočnosť vyvracia tvrdenia opatrovníčky odporcu, že ich mal navrhovateľ vystrnadiť z predajne a pokračovať v podnikaní od roku 1993, keď sa preukázalo že minimálne do konca roku 1992 nepodnikal na predajni, ale len výlučne odporca. Sám odporca potvrdil aj pozitívny prístup navrhovateľa , ktorý sa zvykol dopytovať či nepotrebuje tovar na predajňu, ktorý niekedy aj zabezpečil a ponechal navrhovateľovi podpisové právo k spoločnému účtu, čo svedčí o tom, že vzťahy medzi ním a navrhovateľom neboli vôbec vážnejšie narušené, okrem skutočnosti, že neboli schopný pre nedostatok dôvery spolu hospodáriť.
Skutočnosť že účtovníctvo viedol za súčinnosti účtovníkov svedka N. Y. a O. Y. výlučne odporca dosvedčili svedok N. Y. a vyplynulo to a aj z účtovných dokladov s ktorými sa oboznámili znalci z podkladov pre znalecký posudok. Táto okolnosť nebola spochybnená ani opatrovníčkou odporcu, ktorá na túto skutočnosť poukázala a žiadala vykonať dôkaz výsluchom svedkyne O. Y.. Súd mal za to, že aj výpoveď N. Y. dosvedčila okolnosti spôsobu vedenia evidencie spoločného podnikania účastníkov konania, pri vedení peňažného denníka, ako aj realizovaní výberov z účtu v banke uvádzaním priezviska alebo začiatočného písmena priezviska spoločníkov. Tieto podklady takto slúžili znalkyni pri vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania ako dôkaz o výberoch spoločníkov z účtu. Tvrdenia opatrovníčky odporcu, že peniaze, ktoré vybral navrhovateľ použil na svoj súkromný účel sa v priebehu dokazovania nepreukázali, keď znalkyňa konštatovala, že z uvedených podkladov ani v jednom prípade nevyplýva skutočnosť na aký účel bola finančná hotovosť použitá. Znalkyňa potvrdila, že daňové priznanie navrhovateľa za rok 1992 korešponduje s výškami výberov navrhovateľa identifikované písmenom „Y. N. Y., ktoré započítala pre osobnú potrebu podnikateľa v sume 264 500,00,-Kčs( 8 779,79€/ . Nakoľko neexistovali žiadne prvotné daňové doklady na základe, ktorých sa viedol peňažný denník a dôkazy v súvislosti s vedením peňažného denníka uvedený postup potvrdzovali, súd nemal prečo spochybniť
preukázateľne použité prostriedky navrhovateľom na podnikanie, ktoré sa odpočítali z jeho majetkového podielu.
Opatrovníčka odporcu trvala na tom, aby odporca bol vyplatený navrhovateľom zo svojho podielu, ktorý zložil vo výške 315 000,-Kčs(10 456,08€/ na zaplatenie kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti a k tomu prislúchajúce úroky, o ktorom tvrdila, že si ho prisvojil navrhovateľ. Táto suma, ako vyplynulo aj z listinných dôkazov nebola použitá na kúpu nehnuteľností ,ako uvádzali v Dodatku k zmluve o združení spoločníci na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzkovú jednotku, ale výlučne len na vydraženie zásob, bez predmetov postupnej spotreby prevádzkovej jednotky E. P. U. S. J. I. strede a právo na jeho nájom a za ktorým účelom bola uzavretá L. V. Č..XX/XXXX medzi Y. L., Š..E.. a združením na nájom nebytových priestorov, kúpu zariadenia a zásob na predajni potraviny v čase privatizácie. Toto potvrdili znalci a nespochybnila to ani opatrovníčka odporcu, ktorá to uvádzala vo svojich vyjadreniach, uvádzajúc kúpu nájmu prevádzky v rámci malej privatizácie.
Opakovane sa súdu nepodarilo zadovážiť prvotné účtovné doklady ktoré slúžili ako podklad k zápisom do peňažného denníka ako aj doklady, ktoré slúžili ako podklad pri výberoch a vkladoch na spoločný účet , hoci podľa účtovnej evidencie zo zákona vyžadovali aby tieto boli zachované. Obrana opatrovníčky odporcu, že takéto doklady zo strany navrhovateľa pri výberov peňažnej hotovosti nikdy predložené neboli sa nepreukázal . Navrhovateľ tvrdil, že žiadnu hotovosť na svoj súkromný účel zo spoločného účtu nevyberal a pokiaľ vybral peňažnú hotovosť, tú použil len na nákup tovaru na prevádzku. Vzhľadom na to, že zo združenia vystúpil navrhovateľ a zo zákona mu prislúcha nárok na vyplatenie zostatku na podiele združenia, obrana opatrovníčky odporcu, o nároku na výplatu jeho podielu, respektíve aspoň započítaní v jeho prospech zo žiadnych ustanovení zákona, v prípade zániku združenia v dôsledku jednostranného vystúpenia spoločníka, nevyplýva. Vzhľadom na to, že zmluva o združení medzi účastníkmi konania neupravoval lehotu riešenia vzťahov v prípade vystúpenie člena, súd vychádzal zo všeobecnej úpravy záväzkových vzťahov a dôvodil, že ostávajúci člen združenia je povinný splniť svoj záväzok prvý deň po tom ako nato bol dotknutým účastníkom združenia požiadaný. ( § 563 Občianskeho zákona/. Všetky zásoby a zariadenia po vystúpení zo spoločnosti navrhovateľom, čo potvrdil aj odporca, ostali na predajni a on s nimi nakladal spolu s manželkou, opatrovníčkou odporcu, s ktorú vytvoril združenie, ktorú skutočnosť zámerne nespomenula. Z daňového priznania odporcu za rok 1992 vykazoval príjmy 4.155.307,-Kčs a výdavky 4.064.575,-Kčs so základom dane 90.732,-Kčs. K záverom kontrolného znaleckému dokazovania nakoniec skonštatovala len, že s konečným vyhodnotením znalkyne nesúhlasí, bez bližšieho zdôvodnenia, trvajúc na tom že vystúpenie navrhovateľa z konzorcia mal okradnúť odporcu o jeho vklad spolu s úrokmi , ktoré zaplatil na úvere, za účelom vyplatenia svojho podielu na spoločnom podnikaní. Námietky opatrovníčky odporcu ohľadom úveru, ktoré žiadala započítať a ktoré mal splácať odporca sa preukázalo, že išlo o úver ktorý si zobral odporca ako živnostník pod menom „. a tieto peniaze nikdy neboli zahrnuté do spoločného podnikania, boli dlhmi jednotlivých členov združenia získané za účelom získania finančných prostriedkov, pričom výdavky s tým súvisiace boli výdavkami na dosiahnutie a udržanie príjmu výhradne daného účastníka združenia. Znalkyňa túto skutočnosť konštatovala v posudku na základe účtovnej evidencie združenia, že v účtovnej evidencii existuje výlučne len vklad v hotovosti vo výške po 315 000 SK zo strany oboch členov združenia, ktoré boli použité na kúpu zásob predajne a právo na nájom.
Vzhľadom na skutočnosť, že vystúpením navrhovateľa zo združenia , združenie zaniklo a majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stal spoluvlastníkom oboch spoločníkov (§ 834 Občianskeho zákona/, kde podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, táto skutočnosť vyplynula aj zo zmluvy o združení v zmysle článku III bod 3 zmluvy, identifikovaný výškou v rovnakom pomere, keď je vystúpenie navrhovateľa povolené zákonom v zmysle § 838 Občianskeho zákona, umožňujúc kedykoľvek vystúpiť zo združenia z vážnych dôvodov, bolo jeho vystúpenie v súlade so zákonom, mu vznikol nárok v zmysle § 839 Občianskeho zákona na vrátenie vecí vnesených do združenia a vyplatenia podielu majetku podľa stavu v deň vystúpenia. Záver kontrolného znaleckého posudku znalkyne M.. G. B., ktorá dospela k záveru, že suma, ktorá sa mala vyplatiť navrhovateľovi predstavuje čiastku 233 364,33,- KČS sa (7746,28 euro ), keď znalkyňa vyčíslila celkový majetok združenia v sume 1 458 486,87,-Kčs (48 412,89 euro) a čisté obchodné imanie po odpočítaní záväzkov vo výške 462 758,22 KČS , ktoré predstavovali záväzky voči dodávateľom ku dňu 17. 8. 1992, čisté obchodné imanie predstavovalo sumu 993 728,65 KČS (33 052,14 euro), polovica pripadajúca na jedného z členov združenia predstavovalo sumu 497 864,33,-Kčs (16 526,07 eura/. Znalkyňa z uvedenej sumy pripadajúcej na navrhovateľa odpočítala výbery z bankového účtu pre osobnú potrebu podnikateľa, v
tomto prípade navrhovateľa v sume 264 500 KČS (8779,79 euro/ pri porovnaní so záverom odborného stanoviska znalca M.. D. Š. Č. X/XXXX, znalec rovnako odpočítal uvedené výbery vo výške 264 500 KČS , keď počítal výšku majetkového podielu navrhovateľa v sume 499 421,35 KČS. Rozdiel medzi vyčíslenými sumami je minimálny keď v prípade znalca M.. Š. predstavovalo sumu 234 921,35,-Kčs, ktorý rozdiel oproti vy- čísleniu majetkovému podielu po odpočítaní výberov v prípade navrhovateľa znalec v kontrolnom znaleckom posudku bol nižší o 1557,02 KČS ( 51,68 euro). Rovnako aj znalec M.. Š. konštatoval, že odporca viedol peňažný denník konzorcia chaoticky, konkrétne prepisované čísla, zle medzisúčty. Na tieto okolnosti poukázala aj znalkyňa v kontrolnom znaleckom posudku, kde uviedla tabuľu konkrétnych údajov s dátumami, keď sa zapisovali údaje o omyle a zapisi čiernou ceruzkou, ktoré bolo neprípustné.
Vychádzajú z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, ktoré nebolo spochybnené účastníkmi, že výška majetkového podielu pripadajúca na navrhovateľa je na základe existujúcich listinných dôkazoch suma vyčíslená v kontrolnom znaleckom posudku vyhotovené znalkyňou M.. G. B. pod číslom 2/2015, ktorý posudok bol podložený svedeckou výpoveďou N. Y., jedného z účtovníkov potvrdzujúci údaje / spoločníkov pri výberoch z účtu, najviac sa približujúc k reálnemu stavu hospodárenia združenia v čase spoločného podnikania účastníkov konania. Nesprávnej nedôsledné vedenie účtovníctva je možné pripísať výlučne na vrub odporcu, ktorý nepochybne po celý čas existencie združenia vedenie účtovníctva zabezpečoval a spolupracoval s konkrétnymi účtovníkmi. Čo do rozdielu uplatnenej pohľadávky súd návrh ako neodôvodnenú zamietol.
V prípade námietok opatrovníčky odporcu o započítaní nároku odporcu na vyporiadanie jeho majetkového podielu, ktorý mal predstavovať investície zaplatené vo výške 315 000,-Kčs, súd poukazuje na ustanovenie § 841 Občianskeho zákona týkajúce sa rozpustenia združenia, v ktorom prípade majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt, poskytnutých na účel združenia a vyporiadania sa medzi sebou o majetku získanom vykonaným spoločnou činnosťou združenia spôsobom stanoveným v zmluve, inak rovnakým dielom. . V tomto prípade zákon ukladá v dôsledku rozpustenia združenia povinnosť vykonať majetkové vyporiadanie medzi účastníkmi, samozrejme, po uspokojení všetkých pohľadávok veriteľov zo záväzkov, vzniknutých pri činnosti združenia. V tom prípade majú nárok účastníci ako v prípade § 839, teda pri vystúpenie účastníka zo združenia alebo vylúčenia. S tým rozdielom, že v prípade postup podľa § 839, ak dôjde vystúpenie alebo vylúčenie člena sa mu vyplatí majetkový podiel v peniazoch pri rozpustení združenia, si mohli môžu upraviť spôsob vyporiadania podľa okolností, svojich potrieb a pokiaľ sa nedohodnú vyporiadanie zrealizuje súd v zmysle § 142 Občianskeho zákona. Rozpustenie združenia si vyžaduje vždy konsenz, dohodu všetkých účastníkov. Tu o tento prípad zániku združenia sa nejednalo. Ako uviedol odporca, pokračoval v podnikaní na predajni s manželkou, bez vyporiadania nárokov navrhovateľa, podal riadne daňové priznanie za uvedený rok z podnikania na predajni.
Navrhovateľ vo svojom zmenenom návrhu podané dňa 7.9.2000 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 18% od 1.3.l993, na ktorej výške úrokov aj zotrvalo poukazujúc na § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., keď by zániku konzorcia došlo k 31.12.l992. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od 1.3.l993, pre stanovenie výšky úrokov z omeškania je rozhodujúci čas vzniku nároku. Vznik nároku je 1.3.l993, keď bola platnosti ešte vyhláškach č.45/64 Zb. ktorá stanovovala úroky z omeškania vo výške 3%, v dôsledku čoho súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania len vo výške 3% a vo zvyšku 15% návrh zamietol ako neodôvodnený.
Podľa § 151 Obč.súd.por. ,O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, žeo trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vychádzajú z citovaného ustanovenia súd vyslovil že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na rozsah konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).