Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/847/2015

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: G. zastúpená advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK Pribinova č. 3, Malacky, proti odporcom: 1) G. 2) F. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Odporcom súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky sa navrhovateľka domáhala voči odporcom vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť umožniť navrhovateľke prechod, prejazd a vedenie inžinierskych sietí cez parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat. úz. Q. a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky a zdržania sa konania, ktorým by obmedzovali navrhovateľku v dodávke vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a v používaní vodomernej šachty, ktorá je vybudovaná na parc. č. XXX/X, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX. pre kat. úz. Q. a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena.

Návrh navrhovateľka zdôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. č. XXX - záhrady o výmere 1189 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 a rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX.. Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXX. Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 199 m2 a rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X. Navrhovateľka pri realizácii stavby rodinného domu na parc. č. XXX zistila, že nevedomky užíva časť parcely odporcov č. XXX/X a to vo výmere 10 m2 vo vjazde na parc. č. XXX. Ide o výbežok popri zadnej stene hospodárskej budovy, ktorý zasahuje do vjazdu na pozemok navrhovateľky takým spôsobom, že ak by si ho odporcovia ohradili plotom, navrhovateľke by absolútne znemožnili vjazd na pozemok. Naproti tomu odporcovia užívajú časť parcely navrhovateľky č. XXX o výmere asi 1 m2 a to tak, že na nej stojí časť ich hospodárskej budovy. Navrhovateľka do geometrického zamerania užívala vjazd na svoj pozemok v dobrej viere, že jej patrí celý vjazd, riadne sa o tento starala s tým, že nemala vedomosť o tom, že jej nepatrí. Po zistení nezrovnalosti s hranicou pozemkov mala navrhovateľka záujem riešiť usporiadanie vlastníckych práv k týmto častiam nehnuteľností písomnou dohodou s odporcami. Keďže nebolo možné sa osobne kontaktovať s odporcami, ktorí do svojich nehnuteľností nechodia, zaslala im navrhovateľka písomnosť

- tzv. súhlas

odporcov ako vlastníkov nehnuteľností s hranicami pozemku s prípisom zo dňa 25.02.2015, ktorí si prevzali dňa 26.02.2015. Navrhovateľka predpokladala, že odporcovia pristúpia na odpredaj ich 10 m2 znížených o 1 m2 a ponúkla im na odkúpenie cenu 200,- Eur za m2. Sporných 10 m2 je jediný možný vjazd na navrhovateľkine nehnuteľnosti a v prípade ak bude zo strany odporcov zamedzené užívať týchto 10 m2, tak navrhovateľka sa na svoje nehnuteľnosti nedostane žiadnym motorovým vozidlom. Predmetné nehnuteľnosti odporcov užívajú spoločne syn odporcov G. a jeho manželka G.. Vzťahy boli do mája 2015 s odporcami bezproblémové. Nevesta odporcov G. navrhovateľke uviedla „v mene odporcov“, že si postavia nový plot v zmysle novej hranice pozemkov. Odporcov syn G. je taktiež arogantným spôsobom, uviedol, že si vezme, čo mu patrí a viac ju na jej pozemky nepustí a žiadne auto už na jej pozemok neprejde. Zároveň jej oznámil, že jej odpojil prívod vody, keďže jej vodomer sa nachádza na pozemku odporcov a je teda jeho vlastníctvom. Navrhovateľka privolala starostu obce na riešenie predmetnej situácie, avšak G. odmietol akúkoľvek snahu o dohodu. Proti tomuto svojvoľnému a protizákonnému zásahu G. navrhovateľka na polícii podala trestné oznámenie dňa 17.05.2015. Dňa 19.05.2015 tak G. ako i jeho manželka G. kričali na navrhovateľku a jej matku vulgárnym spôsobom a snažili sa vyvolať konflikt. Bratislavská vodárenská spoločnosť navrhovateľke listom zo dňa 20.05.2015 oznámila, že G. nemôže svojvoľne odpojiť prívod vody pre navrhovateľku a znemožniť tak plnenie vodárenskej spoločnosti voči navrhovateľke.

O predpokladoch nariadenia predbežného opatrenia a o jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 až 77 zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p.. Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu (§ 74 ods. 2 prvá a posledná veta O.s.p.). Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods. 1 O.s.p.). Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov (§ 75 ods. 7 O.s.p.). Podľa § 75 ods. 2 prvé dve vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods.1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1 O. s. p. je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Slúži na dočasnú a provizórnu úpravu nepriaznivých následkov, ktoré by mohli pred začatím konania nastať. Predbežné opatrenie je možné vydať, ak je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom predpokladom pre jeho nariadenie je skutočnosť, že navrhovateľ predbežného opatrenia aspoň osvedčí svoj nárok voči odporcovi alebo osvedčí porušovanie práva odporcom, či obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vždy musí preukázať dôkazy, ktoré aspoň osvedčujú základné skutočnosti, ktoré vedú súd k záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tvrdená nevyhnutnosť okamžitej predbežnej ochrany práva navrhovateľa. Predbežným opatrením nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi a ani jeden z účastníkov nezískava po rozhodnutí o predbežnom opatrení silnejšie postavenie, resp. viac práv v spore.

Predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov účastníkov. Pre dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia je nutné osvedčenie dôvodnosti uplatneného nároku. Predbežným opatrením má byť poskytnutá ochrana tomu, kto o jeho vydanie žiada. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, jeho nositeľom nie je a nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je. Teda aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Napriek osvedčeniu danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana - inými slovami osvedčenia existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru vzťahu) medzi účastníkmi - súd nemal osvedčenú jeho vecnú súvislosť s navrhovaným predbežným opatrením. Navrhovateľ navrhuje uložiť povinnosť odporcom, ktorí preukázateľne sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, avšak odpojenie vodomeru a narušeniu susedských vzťahov dochádza zo strany iných osôb a to syna odporcov a jeho manželky, ktorí nehnuteľnosti odporcov len užívajú, zrejme so súhlasom odporcov. Navrhovateľka sama uviedla, že odporcovia predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi neužívajú a do nehnuteľností nechodia a nemohla sa s nimi kontaktovať. Svojvoľné konanie ich syna a jeho manželky odporcom navrhovateľka neoznámila a nepožiadala ich o súčinnosť pri jeho riešení. Z uvedeného mal súd za preukázané, že odporcovia nie sú v konaní o vydanie predbežného opatrenia pasívne legitimovaný (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov) čo je samostatným dôvodom nevyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala ani ničím neosvedčila, že by bola zo strany odporcov ako osoba predmetom útokov odporcov. Vydanie predbežného opatrenia voči odporcom by za danej situácie nebolo účelné a dôvodné a po právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia ani vykonateľné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, preto jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol per analogiam podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovia mali v konaní plný úspech, majú preto právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Keďže odporcom v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nevznikli žiadne trovy, súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).