Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sd-24-2015.pdf
PDF · 82.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky X. P., M. X, T. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.12.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2014 č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. V rozhodnutí citujúc ust. § 70 ods. 1 zákona a § 71 ods. 1 zákona dôvodila tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Košice zo dňa 25.11.2014 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 25.11.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľke doručené dňa 15.12.2014.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 09.01.2015, doručeným odporkyni dňa 13.01.2015, sa navrhovateľka súdiac podľa obsahu jej opravného prostriedku domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. V dôvodoch svojho opravného prostriedku nazvaného „odvolanie“ uviedla, že v prílohe zasiela lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice zo dňa 07.10.2014, že jej práceneschopnosť už trvá od 30.04.2014 a zároveň absolvuje pobyt v dennom psychiatrickom stacionári, dennú formu hospitalizácie a že po absolvovaní tejto terapie dostane prepúšťaciu správu. Poznamenala, že každé ďalšie slovo je navyše a oslabí absurdnosť situácie.
Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľky vyjadrila podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.04.2015, ktoré vyjadrenie súd doručil navrhovateľke dňa 05.05.2015 a v ktorom navrhovateľka zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré navrhla ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne, posudkami posudkových lekárov, konajúc v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona).
Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľka požiadala žiadosťou spísanou dňa 25.11.2014 odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 19.08.2011.
Na základe žiadosti navrhovateľky bol vypracovaný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 25.11.2014, podľa ktorého záveru navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľky, ku ktorému táto pripojila rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.10.2014 č. T., v zmysle ktorého rozhodnutia navrhovateľke bolo vyhovené podľa § 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia jej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, v ktorom rozhodnutí bola určená miera funkčnej poruchy navrhovateľky podľa časti IV.6.c (prílohy č. 3 vyššie označeného zákona o kompenzáciách), čo zrejme viedlo navrhovateľku k domnienke absurdnej situácie v jej veci.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol vypracovaný kontrolný posudok druhostupňovým posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo dňa 16.04.2015, potom ako posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 03.02.2015 zotrval na svojom posudku zo dňa 25.11.2014, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
V tomto posudku druhostupňového posudkového lekára zo dňa 16.04.2015 posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka je od roku 2006 v sledovaní a liečbe viacerými psychiatrickými ambulanciami. Prvotne bol jej stav hodnotený ako depresívny syndróm, avšak neskôr ako zmiešaná porucha osobnosti, potom ako suspektná bipolárna afektívna porucha. V roku 2013 navrhovateľka absolvovala pobyt v dennom psychiatrickom stacionári, opakovane pobyt v apríli až v júni roku 2014. Bolo u nej realizované psychologické vyšetrenie, ktoré potvrdilo schizoidnú poruchu osobnosti s vysoko nadpriemerným intelektom, v čom bola stanovená diagnóza schizoidná porucha osobnosti s dif. dg.: Schizotypová porucha. Klinický stav navrhovateľky bol hodnotený bez manifestačných porúch vnímania a správania, bola naznačená vzťahovačnosť, ladenie bolo mierne depresívne. Takémuto stavu navrhovateľky zodpovedá v zhode s lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 25.11.2014 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V, položka 5, písmena a/ prílohy č. 4 k zákonu, kde je uvedené rozpätie od 20 - 30 %. Navrhovateľke bola priznaná horná hranica tohto rozpätia.
Podľa dopĺňacieho posudku druhostupňového posudkového lekára zo dňa 05.06.2015, ktorý si súd vyžiadal, keďže navrhovateľka doručila súdu psychiatrické vyšetrenie zo dňa 24.04.2015, ktoré navrhovateľka súdu doručila 13.05.2015, tak toto psychiatrické vyšetrenie podľa druhostupňového posudkového lekára nedokumentuje aktuálne objektívne vyšetrenie navrhovateľky, dokumentuje len súhrn diagnostických záverov o priebehu ochorenia u navrhovateľky, a to pre matku navrhovateľky, ktorá sa dostavila na ambulanciu s parére od obvodnej lekárky. Priebeh ochorenia aj s diagnostickými závermi neprinášajú z posudkového hľadiska nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už pri vypracovaní lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 16.04.2015. V závere je konštatované, že navrhovateľka bola vedená v decembri 2014 a v januári 2015 v DPS (denný psychiatrický stacionár), bola jej navrhnutá ústavná liečba, ktorú však odmietla, vedenie v DPS bolo ukončené.
Na základe vyššie uvedeného a vykonaného dokazovania v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou, aplikujúc na zistený skutkový stav navrhovateľky vyššie cit. zák. ustanovenia dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadrené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % nenapĺňa medicínsku podmienku invalidity, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nie je viac ako 40 %.
Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po zhodnotení navrhovateľkou predložených posledných výsledkov odborných lekárskych vyšetrení nebolo preukázané také zhoršenie zdravotného stavu na aké poukazovala, ale naopak tieto výsledky odborného lekárskeho vyšetrenia konštatovali rovnaký zdravotný stav u navrhovateľky, ktorý bol zhodný so zdravotným stavom navrhovateľky pred podaním opravného prostriedku a opačné tvrdenie navrhovateľky nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Súd k prílohe navrhovateľkou pripojeného rozhodnutia k opravnému prostriedku, a to k rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 09.10.2014, ktorým bolo vyhovené žiadosti navrhovateľky o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom uvádza, že v tomto konaní, výsledkom ktorého bolo vyššie uvedené rozhodnutie zo dňa 09.10.2014, bola hodnotená miera funkčnej poruchy u navrhovateľky a nie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je podstatný rozdiel, pretože ide o rôzne hodnotenia zdravotného stavu podľa odlišných zákonov a príloh k týmto zákonom.
Súd navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.