Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/135/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, W., zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov - matky Q. B., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, W., korešpondenčná adresa R. X, XXX XX T.Ň., zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, a otca V. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W. XX, W. X, Č. T., na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Okresný súd Rožňava z a v ä z u j e otca maloletej V. K., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej M. K., nar. XX.XX.XXXX po 240,- eur mesačne, počnúc od 01.09.2022, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.

II. Súd z a v ä z u j e otca maloletej zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú v úhrnnej sume 180,- -eur za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 v 4 mesačných splátkach po 40,- eur a jednej - poslednej 5. splátke 20,- eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 44 zo dňa 28.03.2013 vo výroku o výživnom - v odseku II.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 05.09.2022 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 350,00 eur mesačne, počnúc od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného prešlo už vyše 9 rokov a z dôvodu jej rastu a dospievania sa každoročne zvyšujú aj náklady na ošatenie, hygienu, mimoškolské a kultúrne aktivity i štúdium. Maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy.

2. Súd uznesením sp. zn. - 11 zo dňa 03.10.2022 ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T., na zastupovanie v tomto konaní.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky v zastúpení jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka, a oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi - rodným listom maloletej - výpisom o narodení, správou Sociálnej poisťovne T., potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, správou o vykonanom šetrení od Úradu práce, soc. vecí a rodiny T., s potvrdením o návšteve školy, správou z mestskej časti W. X, správou Obce W., s písomným vyjadrením otca maloletej a dokladmi o jeho príjmoch, rodnými listami ďalších jeho maloletých detí, potvrdením o dočasnej PNS otca, pripojeným spisom tun. súdu sp. zn. , rozsudkom z čl. 44 zo dňa 28.03.2013, ako aj celým obsahom pripojeného spisu.

4. Súd pojednával v neprítomnosti otca a matky maloletej, ktorých neúčasť bola riadne a včas ospravedlnená a zároveň obaja súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

5. Maloletá M. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov matky Q. B. a otca V. K.. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. - 44 zo dňa 28.03.2013 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 150,00 eur mesačne od 01.03.2013, vopred vždy do 15 - ho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

6. Právny zástupca matky maloletej na pojednávaní dňa 15.11.2022 uviedol, že matka maloletej trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného vo výške 240,00 eur mesačne s tým, že v prevyšujúcej časti nad 240,- eur, t. j. v časti 110,- eur v priebehu konania svoj návrh zobrala späť. Matka maloletej má za to, že otec je schopný prispievať na maloletú minimálne sumou 240,00 eur mesačne, nakoľko má príjmy z dvoch závislých činností. Tiež uviedol, že výdavky na maloletú sa zvýšili z dôvodu dospievania, t.j. na hygienu, kozmetiku, výdavky spojené so spoločenským vyžitím, maloletá navštevuje tanečný krúžok, ako aj volejbalový. Matka maloletej si dokonca neuplatňuje ani trovy konania z dôvodu, že prihliada na to, že otec maloletej bude mať výdavky aj v súvislosti s dlžným výživným.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 15.11.2022 uviedol, že matka mala dôvod na podanie návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko od poslednej úpravy uplynulo viac ako 9 rokov. Kolízny opatrovníka považoval výšku výživného v sume 240,00 eur mesačne za primeranú, keď je v možnostiach otca dokonca prispievať aj vyšším výživným na maloletú s prihliadnutím na jeho príjem.

8. Súd sa oboznámil aj s podaním otca maloletej zo dňa 17.10.2022, ktorý vo svojom podaní uviedol, že jeho príjmy sú vo výške 32 000,- korún českých, tieto zodpovedajú jeho vzdelaniu a schopnostiam, žiadnemu výhodnejšiemu zamestnaniu sa nevyhýba, avšak musí tiež vyživovať aj ďalšie dve maloleté deti M. a M. K.Ú.. Otec tiež uviedol, že nie je schopný platiť na maloletú M. vyššie výživné ako platil doposiaľ, ale pokiaľ by to jeho možnosti a schopnosti dovoľovali, rád by prispieval vyššou sumou. Navrhol súdu, aby ponechal výšku výživného v sume 150,00 eur mesačne.

9. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 06.10.2022 vyplýva, že matka maloletej nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, dávky nemocenského ani dôchodkového poistenia.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. zo dňa 06.10.2022 vyplýva, že matka maloletej nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ani poberateľom rodičovského príspevku. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 30,00 eur.

11. Z potvrdenia Městskej časti W. X zo dňa 10.10.2022 vyplýva, že otec maloletej nie je evidovaný v evidencii priestupkov.

12. Z dokladu o výške štvrťročného príjmu zamestnávateľa otca maloletej zo dňa 25.10.2022 vyplýva, že príjem otca za tretí štvrťrok roku 2022 bol spolu vo výške 96.510,00 korún českých.

13. Podľa ustanovenia , , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.

14. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1/ Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1/ Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. V zmysle čl. 32 ods. 4/ Listiny základných práv a slobôd, je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.

19. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré súd zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje riadne vedenie človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

20. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam, pretože potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosť a pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. (Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. - 152 zo dňa 24.05.2022). Súd musí vždy podrobne skúmať tieto dôvody. Otec doposiaľ nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky, pre ktoré by nemohol vykonávať inú prácu. Súd je toho názoru, že otec maloletej má príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné vo výške 240,00 eur na maloletú M., naviac súd poznamenáva, že otec má možnosť sa uchádzať aj o iné zamestnanie, a samotná skutočnosť, že si splodil ďalšie deti je len potvrdením toho, že si je vedomý, že je povinný sa o ne starať. Plodenie detí zakladá jeden z najvýznamnejších a navyše zákonom chránených zodpovednostných vzťahov. Rodič splodením dieťaťa preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, preto je jeho povinnosťou, aby maximalizoval svoje úsilie a dokázal svoje záväzky a povinnosti za každých okolností splniť. Rodič je tiež

povinný zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie na primerané a zodpovedajúce zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb bude postačovať.

21. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru vyšších súdnych autorít, podľa ktorých, založenie si rodiny a narodenie dieťaťa zakladá jeden z najvýznamnejších a zákonom chránených zodpovednostných vzťahov. Rodič splodením dieťaťa, ako je aj vyššie uvedené, preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, preto je jeho povinnosťou, aby maximalizoval svoje úsilie a dokázal svoje záväzky a povinnosti za každých okolností splniť. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 07.05.2019).

22. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2013, sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej, predovšetkým s poukazom na jej dospievanie. Odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili aj v dôsledku jej nástupu na druhý stupeň základnej školy a tiež v dôsledku nesmierneho nárastu cien potravín, drogérie, šatstva, liekov, cestovného, prakticky vo všetkých sférach. Matka maloletej si voči nej plní vyživovaciu povinnosť aj svojou osobnou starostlivosťou o ňu. Otec maloletej má už aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletej M. a M. K., a tak bude nevyhnutné, aby zvýšil svoju aktivitu k tomu, aby zodpovedne zabezpečil potreby všetkých troch svojich maloletých dcér. Súd vychádzajúc zo všetkých skutočností, aj s prihliadnutím na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, ako aj na potencionalitu príjmu otca maloletej, zvýšil výživné na maloletú zo strany otca na sumu 240,00 eur, nakoľko takto stanovené výživné čiastočne zodpovedá potrebám, ale súd zdôrazňuje že len minimálnym potrebám maloletej. Súd prihliadol na finančné pomery oboch rodičov. Súd vychádzal z potencionálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na širšom trhu práce pri zvolení aktívneho prístupu, pričom argument otca, aby ponechal výživné v nezmenenej výške predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že splodil ďalšie dve deti súd zohľadnil len čiastočne, pretože nemožno pričítať na ťarchu dieťaťa narodenie ďalších detí, keďže otec maloletej sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať ďalšie deti a je teda na ňom ako rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby aj ďalšie deti vyživil. Určenie výživného v prípade otca, za uplatnenia princípu pontecionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, spočíva v tom, že súd prihliada nielen na skutočné príjmy povinného, ale vychádza predovšetkým aj z jeho potencionálnych príjmov, ktoré by povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a schopnosti. Otec maloletej je povinný zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie bude postačovať na primerané a zodpovedajúce zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb. Naviac, z aktuálneho terajšieho príjmu otca, ktorý priemerne mesačne dosahuje minimálne 32 000,- Kč (v prepočte 1 306,- eur) aj po odpočítaní jeho výdavkov je schopný prispievať minimálne sumou 240,- eur na výživu maloletej.

23. Súd má za to, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre maloletú M., nakoľko jej nástupom na druhý stupeň základnej školy sa výrazne zvýšili jej odôvodnené výdavky, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú. Na základe týchto skutočností súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 240,- eur mesačne počnúc 01. 09. 2022. K argumentácii otca, že zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné, je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len samotné zvýšenie počtu vyživovacích povinností nemôže samo osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho maloleté dieťa nemožno zvýšiť. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú

zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, že v dôsledku pribudnutia ďalších vyživovacích povinností nie je schopný plniť si vo zvýšenej miere vyživovaciu povinnosť k maloletej M.. Súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na druhej strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré určil súd. Otec maloletej M. by sa mal snažiť zvýšiť si svoj príjem, nič nebráni tomu, aby si našiel zamestnanie s adekvátnym príjmom, ktorým by mohol primerane prispievať na výživu svojich maloletých detí.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a otca maloletej zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 240,00 eur mesačne, počnúc od 01.09.2022, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky. Súd tiež zaviazal otca maloletej zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú v úhrnnej sume 180,00 eur za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 v 4 mesačných splátkach po 40,00 eur a jednej poslednej 5. splátke v sume 20,00 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

25. Nakoľko matka maloletej svojim pôvodným návrhom žiadala zvýšenie výživného na 350,00 eur mesačne, ale v priebehu konania zobrala svoj návrh sčasti vo výške 110,00 eur späť, súd konanie v prevyšujúcej časti nad 240,00 eur zastavil a poukazom na ustanovenie / .

26. Súd tiež zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 44 zo dňa 28.03.2013 vo výroku o výživnom - v odseku II.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. ( )

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , , (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa podľa z. č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.