Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18C-197-2015.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/197/2015
Uznesenie
Okresný súd v Žiari nad Hronom v právnej veci navrhovateľky Z. K. Z., Q.. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C. Š., B. S. XX/XX, C. Š., prechodne XX C. Q., L., Z. XX Y., Z., O. C., zast. advokátom JUDr. Peter Krchnák, AK so sídlom Banská Štiavnica, Robotnícka č. 3, proti odporcovi X. K. K., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania. Takýto návrh odôvodnila tým, že obaja účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.10.2006 a to v C. Š., Slovenská republika. Navrhovateľka je štátnym občanom SR a odporca je štátnym občanom C.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania nebolo v Slovenskej republike s tým, že sa zoznámili v roku 2006 vo N.E. C. kde aj bývali v spoločnej domácnosti. Odporca v roku 2014 odišiel od navrhovateľky a zdržiava sa na neznámom mieste.
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, čl. 3 bod 1, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu (a) na ktorého území: majú manželia obvyklý pobyt, alebo, manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo, má odporca obvyklý pobyt, alebo, v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo, má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam „ domicil“; (b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja manželia svoj „ domicil“.
- 2 - 18C 197/2015
Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, čl. 7 bod 1, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva
tohto štátu.
Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, čl. 7 bod 2, proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie
a Írska, nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci
tohto štátu.
Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, čl. 17, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa § 103 Osp, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 Osp, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
Na základe uvedených skutočností súd zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva medzi účastníkmi konania, pričom navrhovateľka je štátnym občanom SR a odporca je štátnym občanom C.. Ide teda o vec z medzinárodným prvkom. Slovenská republika sa od 01.05.2004 stala členom Európskej únie, a preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patria aj nariadenia sa stali pre ňu záväzné. Súd ďalej zistil, že odporca je štátnym občanom C., ktorá nie je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že účastníci konania nemali spoločné bydlisko na území v Slovenskej republiky ale mali spoločné bydlisko vo N. C. a to v meste Z. a to až do roku 2014, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť. Ide teda o konanie, ktorého účastníkmi je tak občan členského štátu Európskej únie ako aj občan nečlenského štátu Európskej únie. Podľa názoru súdu možno na toto konanie aplikovať Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v občianskych veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Princíp právomoci v článku 3 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Čo sa týka manželských vecí, tak tam sa neuplatňuje žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny z nich nemá prednosť. Tieto princípy sú tiež výlučné v tom zmysle, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt v členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu možno žalovať v inom
- 3 - 18C 197/2015
členskom štáte iba v súlade s nariadením. Súd na základe skutočností, ktoré uviedla navrhovateľka v podanom návrhu zistil, že navrhovateľka má bydlisko vo N. C. a to v meste Z. kde žila v spoločnej domácnosti s odporcom od roku 2006 čo uviedla v samotnom návrhu na začatie konania. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že v podanom návrhu uviedla adresu pre doručovanie XX C. Q., L., Z. XX Y., Z., O. C.. Z uvedeného tak vyplýva, že navrhovateľka sa zdržuje vo Veľkej Británii. Tunajší súd ďalej zistil, že odporca má obvyklý pobyt vo N. C. resp. v C., čo vyplýva aj zo skutočností uvedených v samotnom návrhu nakoľko ten opustil navrhovateľku a zo žiadnych skutočností resp. dôkazov nevyplýva, že by sa mal zdržiavať na území SR. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania resp. účastníci konania nemali obvyklý pobyt na území SR a ani jeden z nich tu nebýva dospel súd k názoru,
že nemá právomoc, nakoľko si ju nemôže založiť na žiadnom princípe uvedenom v tomto nariadení, pričom právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd K. E. N. C.H. a K. Í..
Zároveň je potrebné poukázať na rozhodnutie - rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. novembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen - Švédsko) - Kerstin Sundelind Lopez/Miguel Enrique Lopez Lizazo (Vec C-68/07) z ktorého vyplýva:
Články 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004 pokiaľ ide o zmluvy so Svätou stolicou, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak v rámci rozvodového konania nemá odporca svoj obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, nemôžu súdy členského štátu založiť svoju právomoc rozhodnúť v tomto konaní na svojom vnútroštátnom práve, ak podľa článku 3 tohto nariadenia majú právomoc súdy iného členského štátu.
Na základe takýchto skutočností tunajší súd si nemohol založiť svoju právomoc na vnútroštátnom práve nakoľko podľa článku 3 tohto nariadenia má právomoc súd iného členského štátu - Veľkej Británie.
Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom podľa jeho názoru nemôže vec postúpiť súdu iného štátu ( v tomto prípade by sa jednalo o príslušný súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Osp, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici,
a to písomne v troch vyhotoveniach.