Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-69-2013.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: K. U., U.. X. C. XXXX, R. F. XX, E., o zaplatenie 1.800,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.287,77 € s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z tejto sumy od 8. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 46,50 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.800,22 eur s úrokom vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.450,42 eur od 8.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na základe toho, že odporcovi na základe zmluvy o úvere poskytol úver, no odporca tento úver riadne nesplatil.
Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými listinnými dôkazmi, a to: úverová zmluva - čl. 4 , úverové zmluvné podmienky navrhovateľa- čl. 5 - 7, splátkový kalendár čl. 8 - 9, výzva na splatenie celého úveru - čl. 10, kópie letáku o striebornej karte navrhovateľa - čl. 12.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom mal za preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 16.04.2007 úverovú zmluvu, ktorá sa vzťahovala k poskytnutiu iného úveru ako toho, z ktorého sa navrhovateľ domáhal plnenia v tomto konaní, pričom táto zmluva o úvere obsahovala okrem dojednania podmienok tohto iného úveru krátke predformulované dojednanie, podľa ktorého navrhovateľ a odporca uzavierajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových dojednaniach navrhovateľa. Ďalej bolo dojednané, že na základe takto uzavretej zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených navrhovateľom. Na základe týchto dojednaní a toho, že odporca si plnil svoje povinnosti z pôvodnej úverovej zmluvy navrhovateľ odporcovi zaslal úverovú kartu spolu s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov a odmien. Odporcovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 500-1350 €, pričom odporca z úverovej karty v období od 15.1.2008 čerpal svojimi výbermi a platbami čiastku 2.243,78 eur a navrhovateľovi zaplatil na vrátenie týchto prostriedkov čiastku 956,01 v splátkach od 22.2.2008 do 25.6.2009. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a odporca neuzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, ale odporca podpísal navrhovateľom predformulované, do zmluvy o inom úvere zakomponované dojednanie, podľa ktorého účastníci podpismi tejto úverovej zmluvy súčasne uzavierajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach, pričom na základe takto uzavretej zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty. Uvedené dojednanie nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže toto dojednanie neobsahovalo žiadne individualizované údaje úveru, a to nielen podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď v zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ale ani podľa Obchodného zákonníka, keď v dojednaniach účastníkov absentoval údaj o úrokovej sadzbe alebo inom spôsobe určenia úroku. Takýto právny úkon nemožno posúdiť ako riadne uzavretie úverovej zmluvy a obdobné dojednanie treba posúdiť ako neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tohto neplatného dojednania navrhovateľ odporcovi zaslal úverovú kartu, pričom v metodickej príručke zaslanej s úverovou kartou mali byť uvedené bližšie údaje o úvere. S takto zaslanými podmienkami úveru nevyjadril odporca svoj súhlas písomne. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá navrhovateľom a odporcom nemala byť uzavretá štandardným spôsobom predpokladaným § 4 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, ale mala byť uzavretá až tak, že navrhovateľ poskytne odporcovi úverový rámec. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba preto pre nedostatok písomnej formy považovať podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za neplatnú, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na obsahovo zhodnej listine, pričom je zrejmé, že konečný obsah zmluvy určil navrhovateľ. Takto navrhovateľom určené zmluvné podmienky a podmienky, z ktorých by bolo možné určito identifikovať záväzok odporcu, neboli odporcom písomne prijaté, pričom čerpanie úveru spojené s predchádzajúcou písomnou komunikáciou zo strany navrhovateľa a následnú konkludentnú komunikáciu odporcu s navrhovateľom nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii
podmienok ohľadne výšky úverového rámca alebo ktorým by došlo k riadnemu písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tomu treba uviesť, že navrhovateľ procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný obchodný účel kreditnej karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej karty bola akceptovaná vo všeobecných podmienkach, ktoré odporcovi umožňovali vykonávať platby v ňom zvolenej výške, teda až do výšky celkom za mesiac čerpaných prostriedkov. V ostatnom však zmluvné dojednania zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za pomerne vysokú úrokovú sadzbu. Inak povedené odporca nemal v procese uzavierania zmluvy pri svojich rozhodnutiach, a to najprv pri podpise zmluvy s náhodným dojednaním o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a následne pri doručení úverovej karty písomne k dispozícií všetky tie údaje, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bolo spôsobené nerešpektovaním požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch na formu a obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý vyvolať u odporcu omyl pri jeho ekonomicky zjavne nesprávnom rozhodnutí o čerpaní úveru od navrhovateľa
Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Súd zistil, že pokiaľ z neplatnej zmluvy odporca od navrhovateľa obdržal svojimi výbermi a platbami čiastku 2.243,78 € a navrhovateľovi zaplatil na vrátenie týchto prostriedkov čiastku 956,01 € v splátkach od 22.2.2008 do 25.6.2009, je mu podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení povinný vrátiť ešte 1.287,77 €, a to aj s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, tento zodpovedá 8,76 % -nému ročnému úroku z omeškania, teda úroku menšiemu než podľa predpisov občianskeho práva a preto mu ho súd i priznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech priznal pomernú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 108,- €. Navrhovateľ bol v spore úspešný v časti 71,53 % a neúspešný v časti 28,47% uplatneného nároku, 43,06 % je teda jeho čistý úspech v tomto spore. 43,06 % zo sumy 108,- € je suma 46,50 €, ktorú sumu titulom náhrady trov konania súd navrhovateľovi aj priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.