Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/157/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom, Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.834,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo 16. februára 2015 č. k. -304, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania v sume 257,90 eura a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 1.106,68 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“), ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.834,66 eura spolu s úrokmi z omeškania z titulu úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -193 zo dňa 07. 02. 2014 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.432,73 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 04. 11. 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania potom rozhodol po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré je predmetom odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech 85,82 % priznal náhradu trov konania vo výške 71,64 % (85,82 % úspech žalobcu - 14,18 úspech žalovaného), t.j. v sume 257,90 eura, ktoré žalobcovi vznikli spolu v sume 360,- eur, a to na zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh 180,- eur a súdny poplatok 180,- eur za podanie odvolania. Trovy právneho zastúpenia vo výške 1,106,68 eura za 5 úkonov právnej služby po 111,21 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný návrh na súd a účasť na pojednávaniach v dňoch 16. 11. 2012, 04. 10. 2013 a 28. 01. 2014), spolu 556,05 eura, režijný paušál - 3 x po 7,63 eura, 1 x v sume 7,81 eura a 1 x v sume 8,04 eura, čo spolu s odmenou predstavovalo 713,75 eura s DPH. Za úkon písomné podanie protistrane dňa 12. 06. 2012 trovy právneho zastúpenia nepriznal, pretože išlo o úkon pred podaním návrhu na súd. Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za odvolanie zo dňa 14. 12. 2012 v sume 142,61 eura s DPH, za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 31. 03. 2014 v sume 95,29 eura s DPH (odvolanie len do sumy 1.346,03 eura), za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Nitre dňa 22. 10. 2014 v sume 95,29 eura s DPH. Náhrada za cestovné na pojednávania z Bratislavy do Topoľčian a

späť v prípade pojednávania dňa 16. 11. 2012 predstavovala sumu 76,18 eura s DPH a za pojednávanie dňa 04. 10. 2013 sumu 75,01 eura s DPH, za pojednávanie dňa 28. 01. 2014 sumu 24,78 eura s DPH, za pojednávanie dňa 22. 10. 2014 na Krajskom súde v Nitre a cestovné náhrady v sume 56,29 eura s DPH. Ďalej mu priznal náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2012 v sume 91,51 eura s DPH, za pojednávanie dňa 04. 10. 2013 v sume 93,67 eura s DPH, za pojednávanie dňa 28. 01. 2014 v sume 32,16 eura s DPH a za pojednávanie dňa 22. 10. 2014 na Krajskom súde v Nitre v sume 48,24 eura s DPH. Solidárnu zodpovednosť odôvodnil tým, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaný, z čoho vyplýva aj povinnosť podieľať sa na náhrade trov konania.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného keď dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Poukázal na skutočnosť, že účastníkom konania sa stal až po podaní žaloby a aj odvolanie bolo podané len žalovaným. Medzi žalovaným a vedľajším účastníkom nejde o nerozlučné spoločenstvo. Uviedol, že ako právnická osoba vstúpil do predmetného konania na základe splnomocnenia daného mu priamo zákonom (§ 93 ods. 2 OSP) a teda je ex lege splnomocnený na vstup do konania, ale takýto účastník nie je súčasne nositeľom pasívnej ani aktívnej vecnej legitimácie vo veci. Preto nemôže byť zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalobného nároku spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným, ktorého podporuje a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznané ani právo na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej žalobcom, ktorého prípadne podporuje. Navyše v predmetnej veci jeho argumentácia prispela k rozhodnutiu, na základe ktorého bola žaloba žalobcu v časti o 401,93 eura voči žalovanému zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov konania nezaviaže. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za podané odvolanie.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa vyjadril žalobca a zastal názor, že vedľajší účastníkovi zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdom podporujúcich jeho tvrdenia. Napadnuté uznesenie považoval za správne a žiadal ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti

práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v sporovom konaní, alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

V sporovom konaní je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania miera úspechu vo veci. Miera úspechu závisí od toho, v akom rozsahu súd prevzal žalobný petit do svojho rozhodnutia. Ak súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v žalobe, teda žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobca mal vo veci plný úspech, a teda mu patrí plná náhrada trov konania. Ak účastníkovi nebolo vyhovené v plnom rozsahu, má úspech len čiastočný, teda každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Mal za to, že sa s dôvodmi, ktoré vedľajší účastník na strane žalovaného uvádzal v odvolaní, sa vysporiadal už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

V odvolacom konaní bolo rozhodujúce posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho účastníka, ktoré spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 OSP, podporujúceho v konaní neúspešného žalovaného, či je takáto povinnosť solidárna so žalovaným a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj na trovy, ktoré žalobca vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval, prípadne na časť konania, do ktorej vedľajší účastník nevstúpil. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 OSP) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania (ust. §§ 142 -150 OSP), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Z uvedeného je zrejmé, že je daný zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 OSP, ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval.

Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP veta prvá a druhá, podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi alebo žalovanému, je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia § 142 OSP, použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na žalobcu či žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 142 OSP, je tak daná povinnosť vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania víťaznému účastníkovi.

Odvolací súd konštatuje, že nie je správny názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov, vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu, že rozhodujúcim kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenia § 142 OSP a všeobecne právna úprava náhrady trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak, kľúčovým pojmom je tu účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť nahradiť trovy konania, nie je pre jej rozsah rozhodujúce, kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale

to, či boli vo vzťahu k nemu účelne vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania návrhu, ale ani iných úkonov nie je daný v jednom okamžiku, a nikdy viac, ale všetky uvedené úkony sú potrebné pre celé konanie a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v jednom konkrétnom čase. K otázke vstupu vedľajšieho účastníka iba do časti konania (iba príslušenstvo, iba zmluvná pokuta a pod.) vedľajší účastník takýto parciálny vstup nedeklaroval.

Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, že v danom prípade je potrebné vychádzať z jedného zo základných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti.

Konanie o odvolaní má za cieľ preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd je viazaný rozsahom aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní a môže pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť iba na dôvody odvolania, ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. Okrem nich má odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať ešte na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia a rozsahom vymedzeným odvolateľom, nie je súd nimi viazaný iba vo výnimočných prípadoch uvedených v zákone. Keďže vedľajší účastník nenamietal priznanú výšku trov konania, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa argumentačne vysporiadal a zdôvodnil priznanie náhrady trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu žiadne nevznikli s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa k trovám vedľajšieho účastníka už vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.