Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-27-2022.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO 00 151 866 proti žalovanému V. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., Q. XXXX/X o zaplatenie 39,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 39,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39,-Eur od 11. 09. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 39,-Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 11. 08. 2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 39,-Eur splatná do dňa 10. 09. 2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Holiday Inn Žilina za obdobie od 19. 05. 2020 do 22. 05. 2020. Nárok odvodil od § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorý umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov vzniknutých pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je povinná znášať. Táto povinnosť je podľa Ústavného súdu SR v súlade s Ústavou SR (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Fyzické osoby platia iba paušálnu čiastku na stravu a pri vyčíslení stravného sa vychádzalo zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a opatrenia MPSVaR SR č. 176/2019 Z.z. o sumách stravného. Žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení. MV SR v súlade so zákonom č. 179/2011 Z.z. a nariadením vlády č. 77/2020 Z.z. uhradilo určenému subjektu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s ubytovaním a stravou žalovaného. Žalobca tak plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia plniť sám. Žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu, v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. Žalovaný pohľadávku nezaplatil ani na základe výzvy zo dňa 19. 01. 2022, preto sa žalobca domáhal nároku súdnou cestou.
2. Ako dôkaz označil faktúru č. XXXXXXXXXX, výzvy zo dňa 19. 10. 2020 a zo dňa 19. 01. 2022.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), k žalobe sa nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä faktúrou a výzvami.
5. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
6. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
7. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
8. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovaný bol v období od 19. 05. 2020 do 22. 05. 2020 umiestnený v zariadení Holiday Inn Žilina. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 08. 2020, splatnou do dňa 10. 09. 2020 žalobca vyfakturoval žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény zo obdobie od 19. 05. 2020 do 22. 05. 2020 vo výške 39,-Eur. Žalovanému bola faktúra doručovaná na adresu trvalého pobytu. Následne výzvami zo dňa 19. 10. 2020 a 19. 01. 2022 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie faktúry, inak si svoj nárok uplatní súdnou cestou.
9. Žalovaný v konaní nepoprel, že bol v rozhodnom období v karanténnom zariadení, nepoprel, že mu strava bola v danom období karanténnym zariadením poskytnutá a žalobca za túto stravu karanténnemu zariadeniu zaplatil cenu stravného. Nerozporoval ani uplatnenú výšku stravného. Aj napriek skutočnosti, že ÚS SR vo svojom náleze PL. ÚS 4/2021 zo dňa 08. 12. 2021 skonštatoval, že štátom nariadená karanténa je nezákonným zásahom do osobnej slobody jednotlivca garantovanou v čl. 17 Ústavy SR, zároveň uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. (pre namietaný nesúlad s čl. 20 Ústavy SR). Žalovaný má potom zákonom uloženú povinnosť uhradiť výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ochranou verejného zdravia.
10. Žalovaný bol subjektom, ktorý niesol zákonnú povinnosť znášať náklady za stravu počas nariadenej izolácie, ktorú povinnosť za neho vedome splnil žalobca, preto má právo na zaplatenie žalovanej sumy. Vyúčtované náklady za obdobie 4 dní predstavujú sumu 39,-Eur (9,75 Eur/deň) a súd túto sumu považuje za primeranú, ktorá zjavne neprevyšuje náklady na stravu dospelej osoby v bežnom živote (mimo nariadenej izolácie) ani sumu stravného uvedenú v opatrení MPSVaR SR č. 176/2019 Z.z.. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 11. 09. 2020 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) a súd mu ho od tohto dátumu zo sumy 39,-Eur aj priznal. Jeho výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca ako strana v spore úspešná by mal nárok na náhradu trov konania. Tento si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).