Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-176-2014.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/176/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: MEGAWASTE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Hliny 1412, Považská Bystrica 017 07, IČO: 36 265 144, právne zastúpený: L§B Legal Services s.r.o., so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica 017 01, IČO: 47 253 495, proti odporcovi: IHT ZA s.r.o., so sídlom Hlboká 8375/20A, Žilina 010 01, IČO: 44 748 396, o zaplatenie 1.358,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 772,20 eur od 11.06.2013 do 14.09.2013, zo sumy 295,68 eur od 21.06.2013 do 14.09.2013 a zo sumy 290,88 eur od 15.08.2013 do 14.09.2013 z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.358,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.358,76 eur od 15.09.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 81,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 437,09 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.4.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.4.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 1.358,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 772,20 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 295,68 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 290,88 eur od 15.08.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ uplatnený nárok skutkovo odôvodnil tým, že na základe objednávky vykonal pre odporcu služby spočívajúce v nakladaní s odpadmi. Cenu poskytnutých služieb vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 10.6.2013 v sume 772,20 eur, faktúrou č. 30130498 splatnou dňa 20.6.2013 v sume 295,68 eur a faktúrou č. 30130673 splatnou dňa 14.8.2013 v sume 290,88 eur. Odporca dlžnú sumu v celkovej výške 1.358,76 eur v lehote splatnosti vyššie označených faktúr neuhradil ani čiastočne, v dôsledku čoho si navrhovateľ uplatňuje aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - váženku č. Z.-XXXX/XXXXX spolu s dodacím listom (č.l. 5), faktúru č. XXXXXXXX (č.l. 6), faktúru č. XXXXXXXX (č.l. 7), faktúru č. XXXXXXXX (č.l. 8), odsúhlasenie zostatkov zo dňa 10.2.2014 (č.l. 9).
V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č.k. 38Rob 147/2014 - 15 zo dňa 9.6.2014 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
V zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. V podanom odpore odporca s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník) spochybnil rozsah navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania. Za okamih začiatku omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku nepovažuje odporca deň nasledujúci po dni splatnosti vystavených faktúr ale uplynutie tridsať dní od ich doručenia.
Písomným podaním zo dňa 20.5.2015 navrhovateľ upravil pôvodne uplatnený úrok z omeškania tak, že sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne z celkovej dlžnej sumy 1.358,76 eur od jednotného dátumu 15.9.2013 až do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie návrhu učinil navrhovateľ z opatrnosti vzhľadom na obsah podaného odporu, nakoľko dňa 15.9.2013 bol odporca s určitosťou v omeškaní s úhradou žalovanej pohľadávky.
Pojednávanie konané dňa 26.6.2015 sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.. Odporca mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 18.5.2015. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov.
Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom vyjadrení na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval skutočností uvedených v návrhu na začatie konania v znení podania z 20.5.2015. Zdôraznil, že odporca v podanom odpore učinil sporným len okamih splatnosti žalovanej istiny a vo väzbe na túto skutočnosť vznik práva na zaplatenie úrokov z omeškania. Uvedený rozpor odstránil navrhovateľ podaním z 20.5.2015, preto žiada návrhu v upravenom rozsahu vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V nadväznosti na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 772,20 eur od 11.06.2013 do 14.09.2013, zo sumy 295,68 eur od 21.06.2013 do 14.09.2013 a zo sumy 290,88 eur od 15.08.2013 do 14.09.2013, rozhodol súd, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v uvedenej časti. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súhlas odporcu so späťvzatím návrhu nebol potrebný.
Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodno-právny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania súd posúdil ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu po čiastočnom späťvzatí z 20.5.2015, ako vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia záväzkového vzťahu založeného neformálne uzatvorenou inominátnou zmluvou podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v rámci ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi služby spočívajúce v nakladaní s odpadmi. O poskytnutí služieb svedčí taktiež predložená váženka č. Z.-XXXX/XXXXX a dodací list z 21.5.2013. Odmenu za poskytnuté služby vyúčtoval navrhovateľ odporcovi tromi samostatnými faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, v ktorých náležite identifikoval fakturované plnenie druhom odpadu, množstvom, cenou za mernú jednotku a celkovou cenou služby. Rozsah navrhovateľom účtovaných služieb ani ich cenu v celkovej výške 1.358,76 eur odporca nerozporoval. Skutočnosť, že odporca vyúčtovanú sumu v lehote splatnosti označených faktúr neuhradil ani čiastočne, vyplýva z predloženého odsúhlasenia zostatkov vyhotoveného navrhovateľom dňa 3.2.2014 a potvrdeného podpisom a pečiatkou odporcu dňa 10.2.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyplývajúce z tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov a s poukazom na pasívny postoj odporcu vo vzťahu k žalovanej istine súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok v časti istiny vo výške 1.358,76 eur za nesporný a zaviazal odporcu na jej zaplatenie titulom zmluvného plnenia podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Odporca svojimi tvrdeniami v odpore proti platobnému rozkazu učinil sporným okamih vzniku omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a tým aj nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odkazom na ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého považuje za začiatok omeškania uplynutie tridsiateho dňa po doručení faktúry. V nadväznosti na uvedené tvrdenie odporcu
navrhovateľ upravil svoj nárok v časti požadovaného úroku z omeškania a začiatok omeškania vymedzil dňom 15.9.2013, t.j. po uplynutí tridsiatich dní odo dňa poskytnutia plnenia.
Z ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, pri absencii osobitnej dohody zmluvných strán, nastáva najneskôr dňom doručenia účtovného dokladu dlžníkovi alebo uplynutím tridsiatich dní do dňa poskytnutia plnenia zo strany veriteľa, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Pre výber jedného z uvedených spôsobov určenia začiatku omeškania dlžníka je teda nevyhnutné poznať okamih doručenia účtovného dokladu dlžníkovi. K otázke doručenia v návrhu označených faktúr sa navrhovateľ ani odporca nevyjadrili a za účelom jeho určenia nenavrhli ani vykonanie dôkazov, preto je nutné považovať deň ich doručenia za neistý. Pre tento prípad zákon ustanovuje náhradný spôsob určenia vzniku omeškania dlžníka, a to uplynutím tridsiateho dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Navrhovateľ ako veriteľ preukázal dátum poskytnutia plnenia predložením faktúry č. XXXXXXXX, podľa ktorej bolo plnenie v hodnote 772,20 eur poskytnuté dňa 21.5.2013, faktúry č. XXXXXXXX, podľa ktorej bolo plnenie v hodnote 295,68 eur poskytnuté dňa 31.5.2013 a faktúry č. XXXXXXXX, podľa ktorej bolo plnenie v hodnote 290,88 eur poskytnuté dňa 23.7.2013. Jednotlivé dátumy poskytnutia plnení uvedené navrhovateľom v označených faktúrach odporca žiadnym spôsobom nespochybnil, preto ich súd považuje za skutočnosti medzi účastníkmi konania nesporné. Ak teda navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí z 20.5.2015 požaduje zaplatenie úroku z omeškania z celkovej dlžnej sumy odo dňa 15.9.2013, je takto vymedzený nárok v súlade s ustanovením § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko rešpektuje zákonom stanovenú lehotu tridsať dní odo dňa poskytnutia plnenia. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.358,76 eur od 15.9.2013 v zákonom stanovenej výške 9,5 % ročne podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Nakoľko zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania preukázateľne vznikol až po 1.2.2013 a odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, súd priznal navrhovateľovi aj požadovanú náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 772,20 eur od 11.06.2013 do 14.09.2013, t.j. 19,29 eur, zo sumy 295,68 eur od 21.06.2013 do 14.09.2013, t.j. 6,61 eur a zo sumy 290,88 eur od 15.08.2013 do 14.09.2013, t.j. 2,34 eur, spolu 28,24 eur. Neúspech navrhovateľa predstavuje vo vzťahu k celkovej hodnote predmetu konania vyčíslenej ku dňu rozhodnutia súdu sumou 1.656,87 eur iba nepatrnú časť v rozsahu 1,70 %, preto o náhrade trov konania ako celku rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd priznal navrhovateľovi náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré navrhovateľovi s uplatnením nároku a vedením konania vznikli, pričom základná sadzba tarifnej odmeny bola vypočítaná zo sumy priznanej istiny 1.358,76 eur.
Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 81,- eur a titulom trov právneho zastúpenia odmenu za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 11.4.2014, podanie žaloby z 15.4.2014, vyjadrenie k odporu z 20.5.2015, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2015, t.j. 4 úkony právnej služby á 71,37 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur za úkony uskutočnené v roku 2014 + 2x režijný paušál 8,39 eur za úkony uskutočnené v roku 2015 + náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 26.6.2015 v sume 17,95 eur (trasa Považská Bystrica - Žilina a späť v rozsahu 70 km, spotreba 6,1 l/100km, cena pohonných hmôt 1,204 eur/1l) + náhradu za stratu času za 2 začaté polhodiny cestou na pojednávanie v celkovej sume 27,96 eur (2 x 13,98 eur) + 20 % DPH v sume 72,85 eur, celkom trovy právneho zastúpenia 437,09 eur.
Súd preskúmal navrhovateľom špecifikované trovy konania, pričom dospel k záveru, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanovením § 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 81,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 437,09 eur je odporca povinný zaplatiť v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.