Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-168-2014.pdf
PDF · 129.67 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Gejza Sobolovský - AUTOSERVIS SOBI, so sídlom Kostolná 21, 947 01 Hurbanovo, IČO: 33 616 469, zastúpený JUDr. Dominik Burda, advokát so sídlom Ferdiša Kostku 1, 841 05 Bratislava proti žalovanému Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 o náhradu škody
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním zo dňa 23.07.2014, doručeným súdu 20.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v sume 10 000,- EUR s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.10.2010 v rámci realizácie rekonštrukcie domu na Komárňanskej ulici 179, Hurbanovo podal žalobca žalovanému žiadosť o pripojenie zariadenia - elektrickej prípojky k distribučnej sústave s adresou miesta spotreby: Komárňanská 179, Hurbanovo. Zrekonštruovaný objekt - rodinný dom evidovaný Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v katastrálnom území Hurbanovo, obec Hurbanovo, okres Komárno, na LV č. 5164, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Meradlo /elektromer/ objektu je umiestnené v skrini rozvádzača dovtedy jestvujúcej prípojky - nachádzajúcej sa na verejne prístupnom mieste. Toto meradlo a jeho stav v minulosti kontrolovali a odpisovali zamestnanci žalobcu, resp. ním poverené osoby bez akýchkoľvek výhrad a komplikácií. Elektromer susedného domu /vo vlastníctve syna žalobcu/ bol tiež po rekonštrukcii umiestnený do rovnakej skrine rozvádzača, a to z dôvodu voľného prístupu k tomuto rozvádzaču, vzhľadom na to, že objekt je verejne prístupný. Dňa 12.11.2010 bola žalobcovi zo strany žalovaného zaslaná Zmluva o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. č.120183328, č. obchodného partnera 5100016580 (ďalej len „Zmluva“), pričom bol žalobca vyzvaný na zaplatenie poplatku za pripojenie v sume 250,23 EUR. Listom zo dňa 23.03.2011, t.j. 4 mesiace po podaní žiadosti bola žalobcovi vrátená celá dokumentácia s odôvodnením: „nie sú splnené podmienky uvedené v zmluve“ bez uvedenia akejkoľvek špecifikácie nesplnenej podmienky, odôvodnenia nepripojenia zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného. Považujeme za nutné poukázať na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia čl. II Zmluvy „je prevádzkovateľ povinný splniť záväzok podľa čl. I. Zmluvy za súčinnosti žiadateľa do 30 dní od splnenia si záväzku žiadateľa uvedeného čl. III. tejto Zmluvy a po splnení si povinností uvedených v čl. V ods.2 tejto Zmluvy žiadateľom.“ Žalobca má za to, že všetky svoje povinnosti voči žalovanému splnil, žalovaný uvedeným konaním porušil svoje zmluvné povinnosti, svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil a žalobcovi spôsobil škodu. Dňa 20.06.2012 žalobca, na základe výzvy žalovaného zo dňa 14.06.2012, opätovne predložil žalovanému kompletnú dokumentáciu (v pôvodnom stave z roku
2010, t.j. bez akýchkoľvek zmien a zásahov). Listom zo dňa 02.07.2012 žalovaný žalobcovi oznámil, že špecialista prehodnotil Zmluvu o pripojení s číslom 120183328 a opätovne prekontroluje splnenie technických podmienok pripojenia. Dňa 05.07.2012 následne žalovaný oznámil žalobcovi splnenie technických podmienok na pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy žalovaného. Dňa 23.07.2012 pristúpil žalovaný k uzavretiu novej zmluvy o združenej dodávke elektriny s žalobcom a dňa 25.07.2012 bola zrealizovaná montáž elektromeru na pôvodné miesto. Je nutné zdôrazniť, že zo strany žalobcu nedošlo k vykonaniu žiadnych úprav na pripájanom zariadení, resp. k zmene jeho umiestnenia. Po osemnástich mesiacoch argumentovania žalovaný žalobcovi vyhovel a zariadenie pripojil do svojej distribučnej sústavy v súlade s pôvodnou žiadosťou zo dňa 27.10.2010. Argumentácia žalovaného počas dva roky trvajúcej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným, sa opiera len o požiadavku o umiestnenie elektrickej prípojky na verejne prístupné miesto. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že termín „verejne prístupné miesto“ nie je v Zmluve, s ňou súvisiacich dokumentoch a ani v zákone č.656/2004 Z.z. o energetike /platnom a účinnom v rozhodnom čase/ žiadnym spôsobom definovaný. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.10.2010, tak bol dňa 25.07.2012 /t.j, po 18 kalendárnych mesiacoch/ namontovaný elektromer a zariadenie žalobcu bolo pripojené do distribučnej sústavy žalovaného. Do tejto doby žalobca nemohol využívať svoj objekt, nepripojený k distribučnej sieti žalovaného, na podnikanie. Žalobca v období mesiacov september a október roku 2010 rokoval o prenechaní objektu do nájmu spoločnosti VZ s.r.o., 205 Iža, 946 39, IČO: 31 442 994, pričom s touto dňa 01.10.2010 uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti. Budúci nájomca sa s budúcim prenajímateľom dohodol na uzavretí budúcej nájomnej zmluvy na celú nehnuteľnosť na dobu neurčitú, a to od 01.01.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci nájomca bude uhrádzať budúcemu prenajímateľovi nájomné vo výške 5,5 €/m2/rok mesačne (slovom päť eur 50/100 centov). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zmluvné dojednania Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti, preto v období od 01.01.2011 do 25.07.2012, t.j. v období osemnástich mesiacoch, počas ktorých žalovaný pripojenie zariadenia do jeho distribučnej sústavy bezdôvodne upieral, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 14.850,- € (150m2x5,50 € mesačne/m2 x 18 mesiacov 14.850,- €). Žalobca inicioval rokovanie o mimosúdnom urovnaní sporu, avšak bezvýsledne. Bezprecedentným postupom žalovaného - bezdôvodná nečinnosť, šikanózny postup, uplatňovanie odlišných kritérií na pripojenie odberného miesta žalobcu, ktorý splnil všetky povinnosti voči žalovanému, bola žalobcovi spôsobená škoda. Celkový ušlý zisk v zmysle vyššie uvedeného výpočtu predstavuje sumu 14.850,- EUR. Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu a výšku súdneho poplatku žiada žalobca náhradu škody v sume 10.000,- EUR s príslušenstvom.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 23.09.2014, ktorý potvrdil prijatie žiadosti žalobcu 27.10.2010, opätovne 30.09.2011 s identickými dokumentmi, ktoré podľa žalovaného nespĺňali technické podmienky pripojenia tak ako sa na ich splnenie zaviazal žalobca v Zmluve o pripojení a z tohto dôvodu listom z 21.03.2011, 18.11.2011 bola žiadosť žalobcovi vrátená. V argumentácii sa odvoláva na aplikáciu zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, účinného v čase podania žiadosti žalobcom. Uvádza, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy určil technické podmienky vydaním pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou záväzného právneho dokumentu Technické podmienky. Rozsah podmienok bol stanovený na základe splnomocňujúceho ustanovenia zákona o energetike. Má za to, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený určiť technické podmienky je oprávnený určiť aj to, kde bude meracie miesto a to určením v Technických podmienkach. Zameral sa najmä na splnenie podmienky neobmedzeného prístupu k odbernému elektrickému zariadeniu a určenému meradlu odberateľa elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy priamo v technických podmienkach určil, že meracie miesto sa buduje na verejne prístupnom mieste, určenom prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Táto požiadavky vyplynula z praxe, kedy v mnohých prípadoch nie sú rešpektované tieto podmienky prevádzkovateľa. V danom prípade, bol elektromerový rozvádzač umiestnený na fasáde budovy, ktorá sa nachádzala na oplotenom pozemku, žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil ako nesplnenie technických podmienok pripojenia. O tomto predložil súdu fotografie, z ktorých bolo zjavné, že miesto spotreby bolo oplotené a brána oplotenia je uzatvorená. Neakceptoval ani potvrdenie mesta Hurbanovo ohľadne klasifikácie pozemku ako verejne prístupné priestranstvo. Žalovaný má za to, že verejným priestranstvom resp. verejný priestor je taký priestor, ktorý nie je súkromný a je spravidla vo vlastníctve obce alebo štátu. V danom prípade išlo o pozemok vo vlastníctve žalobcu. Keďže ako vlastník pozemku si tento môže kedykoľvek oplotiť, nakoľko vlastnícke právo nemôže byť obmedzené, len v súlade so zákonom, nemá žalovaný istotu verejne dostupného miesta. V danom prípade trvá žalovaný na tom, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti, a teda nemohlo dôjsť ako ku škode ako uvádza žalobca. K nároku na náhradu škody rozporuje jednak samotný titul náhrady škody , výšky škody a obdobia za ktoré si žalobca nárokuje na náhradu škody. Samotná Zmluva o budúcej nájomnej zmluve je nepresná
vo výške nájomného, nakoľko ako výška nájomného je uvedené 5,5EUR/m2/ rok, čo predstavuje sumu 68,75 EUR avšak škoda bola vypočítaná z 5,5 EUR/ mesačne čo predstavuje sumu 9 900,- EUR. Taktiež obdobie, za ktoré si žalobca nárokuje náhradu škody je od 01.01.2011 do 25.07.2012 s tým, že žiadosť o pripojenie bola podaná 17.03.2011, odpoveď zo strany žalovaného bolo doručená 21.03.2011. Zmluva o budúcej zmluve ukladala povinnosť uzavrieť riadnu nájomnú zmluvu do 31.12.2010, naplnenie tohto ustanovenia žalobca nepreukázal. V prípade neuzatvorenie nájomnej zmluvy ako budúcej zmluvy nebolo preukázané, že by sa niektorá zmluvná strana dožadovala postupu podľa ustanovenia - o nahradením vôle. Taktiež výška škody vyčíslená žalobcom na sumu 14 850,- EUR, znížená bez uvedenia relevantného dôvodu na 10.000,- EUR žalobcom, nebolo preukázaná. Žalovaný namietal aj premlčanie nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za začiatok premlčacej lehoty považoval dátum doručenie listu zo strany žalovaného, ktorý odmietol pripojiť žalobcu t.j. 21.03.2011 - v danom čase žalobca mohol vedieť, kto mal škodu spôsobiť aj výšku škody podľa nájomnej zmluvy, avšak nevykonal žiadny úkon, podaním žaloby teda nárok na náhradu škody považuje za premlčaný.
Podaním žalobcu zo dňa 09.01.2015 preukázal vlastnícke právo k neuhnuteľnosti - predmetu budúceho prenájmu, ktorého vlastníkom je fyzická osoba Gejza Sobolovský, bytom Kostolná 1612/21, Hurbanovo. Žiadateľ o pripojenie zariadenia - elektrickej prípojky bol Gejza Sobolovský- AUTOSERVIS SOBI, fyzická osoba podnikateľ. Ako podnikateľ si chcel predmetnú nehnuteľnosť po kolaudácii zahrnúť do obchodného majetku a podnikať v prenájme nehnuteľností. Má za to, že protizákonným, diskriminačným a šikanóznym postupom žalovaného nedošlo k zaradeniu majetku do obchodného majetku a taktiež v dôsledku uvedených skutočností žalobca nerozšíril svoj predmet podnikania o prenájom nehnuteľností, odkazujúc aj na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o dani z príjmu. Žalobca sa odvoláva na diskriminačný postup žalovaného, v rozpore s ustanovením §24 ods. 2 zákona o energetike. Takýto prístup mal osvedčiť aj príklad pána Floriána Dolána, ktorý žiadal o pripojenie a v tomto prípade postačovalo žalovanému len naplnenie podmienky prístupnosti elektromeru len zamestnancom ZSE a.s. Mal za to, že žalovaný účelovo konal keď tvrdil, že časom od splnenia podmienok pripojenia upustil, a keď vyžadoval splnenie podmienok v prípade žalobcu, pričom nešlo o stavbu a pri rekonštrukciách resp, znovuzapojeniu sa na splnení vyžadovaných podmienok netrvá. Z tohto konania má žalobca za to, že žalovaný zneužil svoje dominantné postavenie, v dôsledku čoho vznikla na strane žalobcu škoda
- charakterizovaná žalobcom ako ušlý zisk. Tým, že počas 12 mesiacov od 24.07.2011 do 24.07.2012 upieral žalobcovi užívanie nehnuteľnosti ( nemožnosť kolaudácie nehnuteľnosti, nemožnosť užívania na prenájom ) vznikla žalobcovi škoda vo výške 9 900,- EUR ako 150m2 x 5,5 EUR m2 x 12 mesiacov.
V priebehu konania sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.06.2015, v zmysle ktorého sa odvoláva vo svojom konaní na Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy vydané 21.05.2009, platné v čase podania žiadosti v spojitosti s Prevádzkovým poriadkom pričom obidva právne predpisy nestanovovali, podmienky posúdenia , či ide o nové resp. rekonštruované odberné miesto a v záujme nediskriminačného postupu žalovaný uplatňoval v čase riešenia žiadosti žalobcu jednotný prístup bez ohľadu a za nové odberné miesto považoval aj odpojené miesto dlhšie ako 12 mesiacov. Odvolával sa aj na ustanovenia Zmluvy o pripojení č. 120183328 z 23.11.2010, v ktorej sa žalobca zaviazal, že vybuduje na vlastné náklady káblovú elektrickú prípojku vrátane elektromerového rozvádzača, prístupného z verejne prístupného miesta. Umiestnením na fasáde budovy, ktorá sa nachádzala na oplotenom pozemku s obmedzeným prístupom, žalobca svoju povinnosť nesplnil.
Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý k veci uviedol najmä k argumentácii žalovaného ohľadne nesplnenia záväzku žalobcu, že žalovaný vedel o obmedzenom prístupe ako aj o umiestení zariadenia na fasáde domu, napriek tomu, Návrh zmluvy podpísal a neupozornil žalobcu na zjavný nesúlad s jeho požiadavkami. Popieral, že by žalobca porušil záväzok zo zmluvy, má za to, že pojem prístupný z verejne prístupného miesta a verejne prístupné miesto nie je nikde definovaný ani v zákone ani v predmetnej zmluve a preto ak tento nedefinovaný výraz použil v zmluve o pripojení žalovaný ako jej predkladateľ, mal by sa výklad tohto pojmu vykladať na jeho ťarchu. Namieta konanie žalovaného, ktorý po 4 mesiacoch vrátil dokumentáciu žalobcovi ako nedostatočnú teda ako nesplnenie podmienok uvedených v zmluve bez akejkoľvek špecifikácie a odôvodnenia nepripojenia, pričom tvrdí, že žalovaný bol povinný zapojiť žalobcu v lehote 30 dní od splnenia záväzku žalobcu, ktorý považuje žalobca za splnený. Namietal aj uvedenie dôvodu, pre ktorý žalovaný pripojil žalobcu k distribučnej sústavy bez zmeny podmienok a to prijatím postupu na strane žalovaného, že sa nebude celoplošne vyžadovať doklad o verejne prístupnom mieste od klientov, u ktorých už odberné miesto bolo zriadené. Toto bol
dôvod, prečo bol žalobca pripojený ako odberné miesto po 18 mesiacoch. Prijatím uvedeného postupu má žalobca za to, že žalovaný dlhodobo porušoval príslušné právne predpisy, keď trval na splnení požiadaviek verejne prístupného miesta určenom prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Záverom klasifikoval správanie sa žalovaného ako diskriminačné rozpore s ustanovením § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), nakoľko trval na splnení podmienky premiestnenia existujúceho odberného miesta na odberné miesto na verejne prístupné miesto.
Súd pripustil na návrh žalobcu zmenu petitu uznesením na pojednávaní 18.05.2015 takto:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 900,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne počítaným od 24.07.2014 až do zaplatenia, nahradiť žalobcovi trovy konania a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konania v časti návrhu v sume 100,- EUR zastavuje
Súd vytýčil pojednávania v danej veci na termín 05.12.2014, 27.03.2015, 18.05.2015, 26.06.2015 na ktorých sa zúčastňovali právny zástupca žalobcu, žalovaný, žalobca osobne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s listinným dôkazmi takto:
Právny zástupca žalobcu zotrvával na uplatnenom nároku v celom rozsahu v súlade podanou žalobou a obsahom písomných vyjadrení. Obsah svojich vyjadrení následne uviedol v písomnom podaní resp. replike na skutočnosti uvádzané žalovaným tak ako sú uvedené vyššie. Na pojednávaní ozrejmil chybu v písaní - nájomné určené nie ročne ale mesačne, čo tvorí základ pre priznanie náhrady škody. Taktiež zotrvával na uplatnení náhrady škody z opatrnosti od 24.07.2011 do 25.07.2012 titulom ušlého zisku. Namietal diskriminačný prístup žalovaného s poukázaním na obdobné konanie p. Dolomána. K podpísaniu riadnej nájomnej zmluvy na základe budúcej zmluvy nedošlo, účastníci sa dohodli bez vzájomných nárokov. Potvrdil, že umiestnenie elektromeru sa nezmenilo počas 18 mesiacov, z čoho dôvodí, že je toto miesto je na verejne prístupnom mieste. Taktiež tvrdil, že daný stav má prvky spotrebiteľského konania, žalobca odoberal plnenie od žalovaného, ktorý má monopolné postavenia a toto plnenie nevyužíval na podnikateľskú činnosť. Nedefinovaný pojem „ verejne prístupné miesto“ je marginálnym problémom a keďže nie je žalovaným definovaný malo by sa k nemu prihliadať ako k neprijateľnej podmienke resp. by sa tento pojem mal vykladať na ťarchu žalovaného. Dáva do pozornosti súdu, že Zmluva o pripojení je formulárovou zmluvou a v závere trval na podanom návrhu a žiadal žalobe vyhovieť.
Právny zástupca žalovaného zotrvával na uplatnenom nároku žalobcov v celom rozsahu v súlade s podanou žalobou a obsahom písomných vyjadrení. Obsah svojich vyjadrení následne uviedol v písomnom podaní resp. replike na skutočnosti uvádzané žalovaným tak ako sú uvedené vyššie. Tvrdil, že v danom prípade žalovaný trval ne na splnení podmienok, s ktorými žalobca bol oboznámený ako vyplýva zo žiadosti o pripojenie, vedel, že musí ísť o verejne prístupné miesto. Podmienky zo žiadosti boli preklopené do Zmluvy o pripojení a teda žalovaný trval na ich splnení. Následne bol postup žalovaného pri posudzovaní podmienok pripojenie zmenený, že sa povinnosť verejne prístupného miesta nevzťahovala na objekty rekonštruované a také, kde už odberné miesto zriadené bolo toto však sa prijalo neskôr ako bola podaná žiadosť žalobcu o pripojenie. K formuláru zmluvy uvádza, že je možné si dohodnúť aj špecifické podmienky, toto však žalobca nežiadal. Namietal proti posudzovaniu tohto vzťahu za spotrebiteľský, nakoľko žalobca chcel užívať nehnuteľnosť za účelom podnikateľského prenájmu. Definícia odberného miesta je v Technických podmienkach a v Zmluve o pripojení, takže žalobca o uvedenom vedel a preto vylučuje akýkoľvek diskriminačný prístup.
Svedok Tomáš Bagin na pojednávaní dňa 18.05.2015 uviedol, že je zamestnancom žalovaného ako špecialista správy energetických zariadení. Administratívny proces so žalobcom považoval za štandardný problém nastal s oplotením dvora a uzamykateľnou bránou, lebo takýto priestor nepovažuje za verejne prístupný a teda nespĺňajúci podmienky zapojenia. Uviedol, že takýchto prípadoch nespĺňania podmienok je bežnej praxi viac. Pravdou je aj to, že v nasledujúcom časovom období vedenie žalovaného upustilo od vyžadovania prístupu verejného miesta pre odberné miesta, kde už bolo odberné miesto zriadené. Ohľadne nezdôvodnenia svojho zamietavého stanoviska uviedol, že zaslali odpoveď s požiadavkou o doloženie dokladov, dôvody sa neuvádzajú. Konanie žalovaného v danom čase
považoval za štandardne v tom, že do nového záujemcu resp. odpojeného miesta dlhšie ako 12 mesiacov sa vyžadovalo splnenie podmienky verejne prístupného miesta.
Svedok Roman Sobolovský bol vypočutý ako svedok na pojednávaní 18.05.2015, ktorý k veci uviedol, že pracuje spolu so žalobcom, ktorý je jeho otcom. Potvrdil, že bol vážny záujemca o prenájom nehnuteľnosti, a potvrdil, že bez súčinnosti žalovaného nemohol odovzdať nehnuteľnosť záujemcovi. Predmetom pripojenia bol rekonštruovaný dom, ktorý mali záujem prenajímať mali aj reálneho záujemcu, ktorého poznajú robia mu servis a on to chcel využívať na obchodné priestory. Uvedené však bez elektriny a bez kolaudácie nebolo možné. A práve nemožnosť pripojenia bolo jediná prekážka pre kolaudáciu. Rekonštrukcia prebiehala asi pred dvomi rokmi a odpojenie objektu trvalo ani nie jeden rok. Na otázku žalovaného, či si svedok prečítal podmienky uvedené v zmluve, odpovedal, že si ich nečítal, ani sa nepýtal na pojem verejne prístupné miesto.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi:
Žiadosť o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave, Výpis z listu vlastníctva, Zmluva o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia , a.s., - žalobcu, pána Dolana, Vrátenie dokumentov z 21.03.2011, 18.10.2011, Potvrdenie mesta Hurbanovo - verejne prístupné miesta, List žalovaného z 02.07.2012, Oznámenie o splnení technických podmienok, z 05.07.2012, Zmluva o združenej dodávke elektriny, Oznámenie o vykonaní práce z 25.07.2012, Zmluva o budúcej zmluve o nájme z 01.10.2010, Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Prevádzkový poriadok, Interné memorandu ZSE z 27.09.2011a zápis z rokovanie z 09.02.2012, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z 09.01.2015, 19.06.2015, vyjadrenie žalovaného z 223.09.2014, 03.06.20125, informatívny výpis z obchodného registra žalovaného a zo živnostenského registra žalobcu.
Zo žiadosti o pripojenie vyplýva, že žalobca označil / žiadal o pripojenie nového odberného miesta a v časti „ umiestnenie a prístup k meraniu“ uviedol vonkajšia fasáda budovy obchodu, verejne prístupná
Zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia , a.s. v čl. II je uvedená lehota na pripojenie 30 dní za súčinnosti žiadateľa od splnenia záväzku zaplatiť poplatok ( čl.III) a povinnosti v čl. V ods. 2 , ktorý sa odvoláva na splnenie Technických podmienok, a podmienok uvedených v čl. X - kde sa uvádza pod bodom 3: vybudovaná elektrická prípojka z miesta prístupného z verejne prístupného miesta......
Zmluva o budúcej zmluve o nájme zo dňa 01.10.2010 medzi žalobcom a spoločnosťou VZ s.r.o. ako budúcim nájomcom bol dohodnutý budúci záväzok uzatvoriť riadnu Nájomnú zmluvu do 31.12.2010, na dobu neurčitú so začiatkom 01:01:2011 s nájomným dohodnutým vo výške 5,5 EUR / m2,/ rok mesačne teda je zrejmá nepresnosť v určení nájomného, ktoré žalobca definoval ako chybu v písaní, riadne nájomná zmluva sa neuzavrela, v zmluve neboli dohodnuté sankcie za porušenie povinnosti riadnu nájomnú zmluvu uzatvoriť a proces uzatvorenie nájomnej zmluvy je ponechaní na vôľu zmluvných strán povinnosť vyzvať druhú stranu na uzatvorenie riadnej nájomnej zmluvy nebola daná žiadnemu z účastníkov. Nebolo dohodnuté ani znenie riadnej nájomnej zmluvy.
Z Technických podmienok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je na str. 46 bod 3.5. pod podmienkami na prípojky uvedené...... „ umiestňuje sa podľa zákona, na verejne prístupnom mieste odsúhlasenom s PDS tak, aby bol k nej umožnený prístup aj bez prítomnosti odberateľa. „
Interné memorandu ZSE z 27.09.2011 a Zápis z rokovanie z 09.02.2012 uvádza, že ak sa meracie miesto buduje na verejne prístupnom mieste určenom prevádzkovateľom distribučnej sústavy, nie je možné toto aplikovať retroaktívne teda, splnenie tejto povinnosti nie je možné vyžadovať od odberateľa elektriny, ktorý bol do distribučnej sústavy prevádzkovateľom riadne pripojený, a ktorý nemá meracie miesto umiestnené na verejne prístupnom mieste. Uvedené je možné vyžadovať len voči žiadateľovi, ktorý zriaďuje úplne nové odberné miesto, ktoré nebolo do distribučnej sústavy ešte pripojené. S uvedeným stanoviskom boli zamestnanci žalovaného oboznámení na porade z 09.02.2012.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že na daný právny vzťah sa budú aplikovať ustanovenia obchodnoprávneho charakteru takto:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.” Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako “ OZ”) “ (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.”
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ : “ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.”
Podľa ustanovenia § 39 OZ “ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom”
Podľa ustanovenia § 415 OZ “ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Podľa ustanovenia § 420 OZ “ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“ Podľa ustanovenia § 442 OZ “ (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“
Podľa ustanovenia § 266 ObZ: “ (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.”
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObZ „ Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 373 ObZ „ Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“
Podľa ustanovenia § 397 ObZ „ Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.”
Podľa ustanovenia § 398 ObZ “ Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.”
Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi vznikol platný a účinný záväzkový vzťah, z ktorého boli obidvaja účastníci oprávnení konať a povinní plniť záväzky. Za spornú súd považuje skutočnosť, či došlo na strane žalovaného k porušeniu povinnosti a následnému vzniku škody na strane žalobcu. Na základe vykonaného a vyššie popísaného dokazovania a v súlade ustanoveniami platných právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalobca nepreukázal zodpovednostný vzťah ani vznik škody. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia povinnosti na strane žalovaného ako základ pre vznik zodpovednosti a náhrady škody za nedôvodnú. Z predložených listinných dôkazov, bolo preukázané, že žalobca bol oboznámený s podmienkami pripojenia a voči uvedenému nenamietal, podpísaním žiadosti s podmienkami súhlasil. Skutočnosť, že si podmienky neprečítal ako uviedol svedok Roman Sobolovský nemôže byť liberačným dôvodom, ani argumentom na ťarchu žalovaného. V tomto kontexte súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ohľadne spotrebiteľského vzťahu za účelovo konštruovanú a použitú v záverečnej fáze konania, nakoľko od prvého úkonu - podpísania žiadosti vystupoval žalobca ako podnikateľ s argumentáciou, že bol zmarený jeho podnikateľský zámer prenajímať nehnuteľnosť. Poskytovanie energie bolo určené pre danú nehnuteľnosť, ktorá bola/ mala byť využívaná na podnikateľskú činnosť - prenájom. Za daných skutočností nie je možné subsumovať tento vzťah do právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov. Súd má za to, že žalovaný preukázal, že na splnenie povinnosti žalobcu riadne upozornil, nejednalo sa o svojvoľné konanie zamestnanca žalovaného. Na povinnosť zriadiť verejne prístupné miesto pripojenia upozorňovali aj Technické podmienky, na ktoré sa zmluva o pripojení odberného miesta odvolávala. Argumentácia žalobcu o diskriminačnom prístupe s ohľadom na údajne rovnaký postup vo veci pripojenie p. Dolána je čisto hypotetická, nebolo súdu preukázané, či obidva subjekty teda žalobca aj p. Dolán mali identické podmienky. Uvedené je dôležité z hľadiska vysoko technicky náročného procesu pripojenia na elektrickú sústavu, každá aj najmenšia odchýlka má iný skutkový význam. Žalobca v tomto smere návrhy na dokazovanie nepredložil, súd teda nemal čo posudzovať a hodnotiť. Súd dôrazne konštatuje, že nechal priestor na vykonanie dôkazov a v tomto konaní pripustil všetky navrhnuté dôkazy.
Poukazujúc na súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka, hmotnoprávnym predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je súčasná existencia troch nižšie uvedených skutočností:
- porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu súdu nebolo preukázané. Teda už prvá z troch obligatórnych podmienok nie je splnená. Uvedeným logickým postupom nebude preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ohľadne vzniku škody definovanej ako „ ušlý zisk „ z nedokonaného vzťahu prenájmu nehnuteľnosti súd sa nad rámec k uvedenému vyjadrí, keďže konštatuje, že porušená povinnosť zo strany žalovaného nebola preukázaná. Súd má za to, že žalobca nedôveryhodne určoval výšku škody v priebehu konania kedy od sumy 14 850,- EUR vychádzajúc zo vzorca 18 mesiac x 5,50 EUR mesačne / m2 pri rozlohe 150m2, si pre nepriaznivú ekonomickú situáciu asi žalovaného?? zmenil resp. navrhol výšku náhrady škody 10 000,- EUR a v priebehu konania upravil výpočet na 9 900,- EUR ako 12 mesiacov x 5,50 EUR mesačne / m2 pri rozlohe 150m2. Sú rešpektuje právo žalobcu disponovať návrhom, avšak zo skutkových okolností si pôvodne nárokoval na ušlý zisk za obdobie od 27.10.2010 ( podanie žiadosti žalovanému) do 25.07.2012 ( pripojenie ) teda 18 mesiacov, čo po pojednávaní zmenil na nárok za obdobie od 24.07.2011 do 24.07.2012 teda 12 mesiacov, čo však nijako nezdôvodnil a súdu nie je preukázaný dôvod určenia termínu začatie lehoty ako 24.07.2011, Z uvedeného prístupu je logické sa domnievať, že uvedený nárok na vyčíslenie škody je nepreukázaný, určený bez právneho zázemia, s poukázaním že nájomný pomer mal vzniknúť 01.01.2011. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že riadna nájomná zmluva uzatvorená nebola, nebol ani predĺžený termín na uzavretie nájomnej zmluvy. Všetky uvedené právne skutočnosti súd hodnotí na ťarchu žalobcu, ktorého tvrdenia uvedenými skutočnosťami sú spochybnené. K samotnej definícii ušlého zisku tak ako je definovaný v Občianskom zákonníku s poukazom na konštatnú judikatúru …… je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) ako sa uvádza, v uznesení Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008 , zo dňa 28. apríla 2010), a ohľadne výšky ušlého zisku “je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel” ako sa uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 , zo dňa 21. decembra 2009. Z uvedeného je zrejmé, že podpísaná Zmluva o budúcej nájomnej zmluve v štádiu budúceho záväzku ( súd vyššie už uvádzal potenciálne nedostatky uvedenej zmluvy ) a teda v kontexte nároku na ušlý zisk ako škody nie je spôsobilým predpokladom, nakoľko nebolopreukázané, že by takýto zmluvný vzťah skutočne vznikol. V právnej rovine nemá ísť o hypotetický zisk, ale o ušlý zisk. Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. V predmetnom prípade je daná ani príčinná súvislosť v zmysle uvedeného. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Úprava náhrady škody je postavená v ObZ na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou zbavenia sa zodpovednosti v prípade existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Ohľadne námietky premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný súd ju vyhodnotil na pojednávaní ako nedôvodnú, nakoľko predmetný právny vzťah kvalifikovaný podľa subjektov právneho vzťahu je podriadený úprave Obchodného zákonníka konkrétne pri premlčaní práva § 398 kde je stanované premlčacia lehota subjektívna a objektívne, pričom v obidvoch prípadoch bola žaloba podaná v lehote. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov nepriznanie plnenia žalobcovi, ktoré súd v tomto prípade nemal za preukázané mal ich za sporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto žalobe nevyhovel a ju zamietol.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému nevyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaného ako úspešnému v konaní trovy konania nevznikli, resp. si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že náhradu trov konanie nepriznal žiadnemu z účastníkov. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.