Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/137/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: C. I., nar. XX.X.XXXX, V., V. XXX, štátny občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Vysockým - advokátom so sídlom: Horná 116, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.: Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 3.683,12 € s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.683,12 € od 10.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Milana Vysockého, advokáta, vedeného vo VÚB, a.s., č.ú. W. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol 272013, vo výške 870,88 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2014 domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 10.04.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V návrhu na začatie konania označil dva orgány ako orgány konajúce za štát v tomto konaní, a to Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že dňa 10.01.2008 bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 vznesené obvinenie v bode a) za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode b) za pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 10.01.2008 odporca podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR -38 zo dňa 26.02.2008 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 26.08.2013 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením VII/2 Gv 73/07-117 trestné stíhanie navrhovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013.

Trestným konaním vznikla navrhovateľovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného v tomto konaní škoda z titulu trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Milanom Vyskockým v rámci obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní, predstavujúca zaplatené trovy obhajoby vo výške 3.683,12 €. Vzniknutú škodu, ktorú si podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ uplatňuje, teda predstavujú účelne vynaložené hotové výdavky a odmena za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní advokátom,

ktorá bola vypočítaná ako tarifná odmena advokáta za skutočne vykonané úkony advokáta. Dňa 26.08.2013 sa navrhovateľ so žiadosťou o predbežné prerokovaniu nároku na náhradu škody obrátil podaním zo dňa 07.10.2013 doručeným na Generálnu prokuratúru SR dňa 09.10.2013, ktorá postúpila žiadosť navrhovateľa dňa 28.10.2013 na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko dospela k záveru, že nie je príslušná konať v mene štátu v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) zák. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo žiadosť navrhovateľa späť Generálnej prokuratúre SR, nakoľko žiadosť navrhovateľa nepovažovalo za žiadosť, ktorá môže byť ním prerokovaná. Následne Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že taktiež nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať. Nakoľko nedošlo k zhode medzi Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorý z nich je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody, uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania ako orgány konajúce v mene štátu obidva uvedené orgány. Celkovú výšku škody navrhovateľ preukazuje predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi a faktúrou. Vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením peňažného dlhu dňa 10.04.2014 (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola Generálnej prokuratúre SR doručená dňa 09.10.2013) si uplatňuje navrhovateľ i právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 zo dňa 10.01.2008 (č.l. 6 spisu) bolo vznesené obvinenie: 1. E. T. za prečin podplácania, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.08.2007 poskytol úplatok pracovníkovi Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ODI OR PZ Čadca) podporučíkovi C. I.i za vykonanie prednostných evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel M. OR PZ Čadca v súvislosti s ukončením leasingu a prehlásením osobného motorového vozidla Škoda Fabia e.č. Q 2. ppor. C. I. za zločin prijímania úplatku v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.08.2007 ako pracovník ODI OR PZ Čadca prijal úplatok v minimálnej výške 950,- Sk od E. T. za prednostné vykonanie evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-38 zo dňa 26.02.2008 (č.l. 9 spisu) boli zamietnuté sťažnosti obvinených E. T. a ppor. C. I. proti hore uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodné.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-117 zo dňa 26.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť u obvineného C. I. 06.09.2013 (č.l. 14 spisu) bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinených uvedených v uznesení, o.i. aj ppor. C. I. - navrhovateľa, pretože nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia uznesenia preskúmaním všetkých svedeckých výpovedí v predloženom vyšetrovacom spise nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že obvinení konali v súvislosti s evidenčnými úkonmi nad rámec svojich povinností a vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a že by za prednostné vybavenie žiadateľov prijímali úplatky.

Podľa špecifikácie navrhovateľa úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného navrhovateľa v trestnej veci ČVS: PPZ-38/S-2007 zo dňa 01.10.2013, vyhotovenej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., boli vyčíslené trovy obhajoby v celkovej výške 3.683,12 € za nasledovné úkony právnej služby:

10.01.2008 - prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s obvineným (§ 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

10.01.2008 - účasť na výsluchu obvineného C. I. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

12.01.2008 - účasť obvineného C. I. na výsluchu pred sudcom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisku Banská Bystrica (§ 12 ods. 3 psím. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk)

+ 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 10 polhodín x 317,- Sk = 3.170,- Sk = 105,22 €.

17.01.2008 - účasť na výsluhu obvineného C. I. na verejnom zasadnutí na Najvyššom súde SR v Bratislave (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 2 písm. e) vyhlášky) 1.588,- Sk + 19 % DPH (301,70 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 2.079,70 Sk = 69,03 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 12 polhodín x 317,- Sk = 3.804,- Sk = 126,27 €.

05.03.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: S. E., W. E., C. V., G. K., E. C. na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 3,176,- Sk) + 19 % DPH (1.206,90 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 7.748,90 Sk = 257,22 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodín x 317,- Sk = 951,- Sk = 31,57 €.

23.04.2008 - účasť na výsluchu svedkyne Y. T. na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), 3,176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodín x 317,- Sk = 951,- Sk = 31,57 €.

05.06.2008 - účasť na výsluchu svedka C. C. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

04.09.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: C. J., C. N. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

15.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. G. V., K. P. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 19 % DPH (22,02 €) + 6,95 € režijný paušál = 144,87 €.

21.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: D. V., G. D., I. Y., P. O. na ORPZ Čadca - dva úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) (2 x 115,90 €) + 19 % DPH (44,04 €) + 6,95 € režijný paušál = 282,79 €.

27.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. P. C., G. T., I. C. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 19 % DPH (22,02 €) + 6,95 € režijný paušál = 144,87 €.

11.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: C. C., I. D., C. J. na M. Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

15.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: K. D., E. D., E. I. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

16.07.2009 - účasť na výsluchu svedka I. D. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

27.10.2009 - účasť na výsluchu svedka O. N. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

03.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 115,90 €) + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (45,36 €) = 284,11 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodín x 11,59 € + 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.

07.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina - 3 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (3 x 115,90 €) + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (67,38 €) = 422,03 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodiny x 11,59 € + 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.

Účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 115,90 €) + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (45,36 €) = 284,11 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodiny x 11,59 € + 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.

Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 34 - 36 spisu) súd zistil, že advokát JUDr. Milan Vysocký prijal od C. I. za účelom úhrady trov obhajoby dňa 11.01.2008 sumu 20.000,- Sk, dňa 07.02.2008 sumu 20.000,- Sk, dňa 16.06.2008 sumu 11.900,- Sk, dňa 11.06.2009 sumu 500,- €, dňa 26.01.2010 sumu 500,- €, dňa 01.10.2013 sumu 960,36 €. Faktúrou č. 098/2013 (č.l. 37 spisu) vyfakturoval dodávateľ JUDr. Milan Vysocký odberateľovi C. I. za trovy obhajoby sumu 960,36 €.

Výzvou zo dňa 07.10.2013 (č.l. 38) vyzval navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Vysockým Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Listom zo dňa 28.10.2013 (č.l. 44 rub spisu) postúpila Generálna prokuratúra SR žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku, ktorá jej bola doručená dňa 9.10.2013 Ministerstvu spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra SR vyrozumela právneho zástupcu navrhovateľa listom sp. zn. XV/5 Spr 149/13-4 zo dňa 28.10.2013 (č.l. 41 spisu), že dospela k záveru, že nie je v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. príslušná konať v mene štátu, a preto žiadosť postúpila na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 12.11.2013 (č.l. 42 spisu) vrátilo postúpenú žiadosť Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému podľa § 4 ods.1 písm. f) v spojení s § 4 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. na vybavenie.

Generálna prokuratúra SR listom sp.zn. XV/5 Spr 149/13-7 zo dňa 19.11.2013 oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa, že zotrváva na pôvodnom právnom závere, že nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať.

Súd následne dospel k záveru, že orgánom, s ktorým následne bude ako so zástupcom štátu v danej veci konať, je Generálna prokuratúra SR podľa ustanovenia § 4 ods.1 písm. f) v spojitosti s § 4 ods.1 písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu 02.09.2014, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený návrhom neuznáva a návrh navrhuje zamietnuť. Namietal, že nie je orgánom príslušným v tomto konaní konať za štát.

Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom k návrhu na začatie konania, vyjadrením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01.06.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaniach zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Odporca na pojednávaniach zotrval na svoje obrane, uvedenej v písomnom vyjadrení k návrhu. Žiadal návrh zamietnuť, s poukazom na jeho nedôvodnosť návrhu, keďže v každom jeho štádiu predpokladá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prijať určité rozhodnutie, preto uznesenie o vznesení obvinenia bolo zákonné a odôvodnené. Až po vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania C. I.. Skutok, ktorý bol predmetom trestného konania, sa stal a súd by v danom konaní nemal obmedziť revíziu tohto trestného konania len na oboznámenie uznesenia o zastavení trestného stíhania, prípadne uznesenia o vznesení obvinenia, pretože ak sa oboznámi s dôkaznou situáciou ku dňu vydania rozhodnutia o vznesení obvinenia, musí nevyhnutne dospieť k záveru, že vznesenie obvinenia bolo zákonné a jediné zákonné rozhodnutie, ktoré mohol prokurátor prijať v rámci rozhodovania o sťažnosti, bolo to, že túto zamietol ako nedôvodnú. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nie je rozhodnutím, ktoré by sa dotýkalo uznesenia o

vznesení obvinenia, nekonštatuje jeho nezákonnosť, ale je len rozhodnutím vydaným na základe iného skutkového stavu veci, a to v rámci prípravného konania. Nemožno teda vyvodiť z uznesenia o zastavení trestného stíhania nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Ak je teda rozhodnutie o vznesení obvinenia zákonné, nemohla vzniknúť škoda. V tejto súvislosti odporca poukázal na nález Ústavného súdu SR , v ktorom Ústavný súd konštatoval: Skutočnosť, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z toho dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

Pojednávanie vykonané dňa 22.4.2015 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania navrhnutého odporcom pripojením spisu Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-38/BKP-S-2007, a to na zistenie, či úkony právnej služby - obhajoby boli vykonané účelne.

Úrad špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa 01.06.2015 (č.l. 81 spisu) na žiadosť súdu o zapožičanie spisu PPZ-38/BPK-S-2007 oznámil súdu, že vzhľadom na rozsiahlosť vyšetrovacieho spisu, ktorý má 38 zväzkov - 8 979 strán, bola vykonaná analýza spisu na základe predloženej špecifikácie úkonov právnej pomoci pri obhajobe obvineného C. I., ktorú predložil jeho obhajca JUDr. Milan Vysocký súdu dňa 01.10.2013 a preskúmaním vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že všetky úkony uvádzané JUDr. M. Vysockým sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, z čoho je zrejmé, že obhajca sa úkonov zúčastnil:

10.01.2008 - prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s obvineným sa nachádza vo zväzku č. 2, č.l. 358 - 360 10.01.2008 - účasť na výsluchu obvineného C. I. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 3, č.l. 610

- 6160

12.01.2008 - účasť obvineného C. I. na výsluchu pred sudcom ŠTS v Pezinku, prac. Banská Bystrica sa nachádza v dozorovom spise VII/2 Gv 73/07, č.l. 21 17.01.2008 - účasť na výsluhu na verejnom zasadnutí na NS SR v Bratislave sa nachádza v dozorovom spise VII/2 Gv 73/07, č.l. 25 05.03.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: S. E., W. E., C. V., G. K., E. C. na OBPK Stred, prac. Žilina sa nachádza vo zväzku č. XX, č.l. XXXX - XXXX, vo zväzku 22 č.l. 5107 - 5123, vo zväzku č. 23, č.l. 5425 - 5433, 5434 - 5442, 5443 - 5492 23.04.2008 - účasť na výsluchu svedka Y. T. na OBPK Stred, pracovisko Žilina sa nachádza vo zväzku č. 23, č.l. 5288 - 5291 05.06.2008 - účasť na výsluchu svedka C. C. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 23, č.l. 5583

- 5591

04.09.2008 - účasť na výsluchu svedkov: C. J., C. N. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 21, č.l. 3449 - 3468, vo zväzku 30 č.l. 6917 - 6935. 15.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. G. V., K. P. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 23, č.l. 5521 - 5526, vo zväzku č. 14, č.l. 3073 - 3077 21.01.2009 - účasť na výsluchu svedkov: D. V., G. D., I. Y., P. O. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 4, č.l. 763 - 817, vo zväzku č. 20, č.l. 4624 - 4638, vo zväzku č. 24, č.l. 5641 - 5627, vo zväzku č. 26, č.l. 6206 - 6238 27.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: Ing. P. C., G. T., I. C. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5767 - 5800, 5801 - 5805, 5806 - 5816 11.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: C. C., I. D., C. J. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5817 - 5829, 5872 - 5883, vo zväzku č. 20, č.l. 4639 - 4656 15.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: K. D., E. D., E. I. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5715 - 5725, 5830 - 5845 16.07.2009 - účasť na výsluchu svedka I. D. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5884

- 5896

27.10.2009 - účasť na výsluchu svedka O. N. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5658

- 5663

03.12.2009, 07.12.2009, 30.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na OBPK Stred, Žilina sa nachádza vo zväzku č. 38, č.l. 8860 - 8872.

Uvedené vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01.06.2015 bolo zaslané na vedomie i poverenému zástupcovi odporcu, prokurátorovi Okresnej prokuratúry Žilina, ktorý na základe výzvy súdu oznámil súdu podaním doručeným dňa 17.06.2015 (č.l. 85 spisu), že netrvá na vykonaní dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-38/BPK-S-2007.

Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2015 zotrval navrhovateľ na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Poverená zástupkyňa odporcu uviedla, že výšku trov obhajoby v trestnom konaní na základe predloženého vyjadrenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry nerozporuje, avšak opätovne tvrdí, že sa nejedná o škodu, ktorú by spôsobil prokurátor a trestné stíhanie si navrhovateľ zavinil sám.

Právny zástupca navrhovateľa uvedené vyjadrenie odporcu namietal, keďže navrhovateľ bol nezákonne obvinený, od počiatku aj do podanej sťažnosti. Aj vo svojej výpovedi uvádzal, že jeho trestné stíhanie je nezákonné.

Súd na námietku Generálnej prokuratúry SR skúmal, ktorý štátny orgán bude v konaní zastupovať štát. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má však len procesný význam, táto otázka nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je potrebné odstrániť túto procesnú vadu žaloby.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Podľa § 79 ods. 1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., povinnosťou navrhovateľa je označiť tento orgán. Navrhovateľ označil dva orgány - Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom žiadosť zo dňa 7.10.2013 o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podal na Generálnu prokuratúru SR, ktorá žiadosť navrhovateľa odstúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žiadosť navrhovateľa vrátilo dňa 12.11.2013 späť Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR následne listom zo dňa 19.11.2013 oznámila navrhovateľovi, že nie je orgánom oprávneným v tejto veci konať.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol zákon 514/2003 Z.z. zmenený a nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z.z.

Súd mal z pripojených listinných dôkazov preukázané, že sťažnosť obvineného ppor. C. I. proti uzneseniu o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 dňa 10.01.2008 bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR -38 zo dňa 26.02.2008 zamietnutá ako nedôvodná. Obžaloba v trestnej veci podaná nebola. Tým boli splnené podmienky pre zastupovanie štátu v tomto konaní Generálnou prokuratúrou SR podľa § 4 ods.1 písm. f) v spojitosti s § 4 ods.1 písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj cit. zák.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.683,12 € od 10.04.2014 do zaplatenia.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna (bez zreteľa na zavinenie), nemožno sa jej zbaviť. Vzniká za predpokladu, že bola spôsobená orgánmi verejnej moci za podmienok ustanovených zákonom a pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Súd dospel k záveru, že základný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, bol splnený. Vzhľadom na výsledok trestného konania, v ktorom bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, je možné konštatovať, že uznesenie vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007, ktorým bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie, je nezákonné, pretože navrhovateľ zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby.

Pokiaľ odporca na svoju obranu poukazoval na nález Ústavného súdu SR , podľa ktorého pokiaľ boli na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia splnené v čase jeho vydania všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, iba z toho dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, súd vzhľadom na následne ustálenú judikatúru a súdnu prax, vzhľadom na charakter zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je objektívna, nemožno sa jej teda zbaviť, a je predovšetkým rozhodujúci výsledok trestného konania, dospel k záveru, že zodpovednosť štátu za škodu v tomto prípade daná je.

Podľa rozsudku NS SR sp. zn. :

...Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho

ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. .

Pokiaľ odporca na poslednom pojednávaní navrhol návrh zamietnuť a uvádzal, že trestné stíhanie si navrhovateľ zavinil sám, uvedené tvrdenie navrhovateľ rozporoval s tým, že od začatia trestného stíhania tvrdil, že je nezákonne obvinený a jeho trestné stíhanie je nezákonné. Odporca následne v súvislosti s týmto tvrdením nepredložil žiadne dôkazy, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol, dôkazné bremeno v tomto smere teda neuniesol.

Súd ďalej skúmal vznik škody. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. má charakter občiansko-právnej zodpovednosti. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa podľa § 25 cit. zákona spravujú, ak § 26 neustanovuje inak, Občianskym zákonníkom. Preto bolo potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, a to § 442 Občianskeho zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Súd predovšetkým skúmal, či navrhovateľovi škoda skutočne vznikla, či teda jej existenciu preukázal a uniesol tak dôkazné bremeno tohto tvrdenia a či medzi rozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia a navrhovateľom tvrdeným vznikom škody existuje príčinná súvislosť, teda či uznesenie o vznesení obvinenia malo za následok vznik škody.

Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúce nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou spája zákon zodpovednosť za škodu.

Súd dospel pri zisťovaní príčin vzniku škody a hodnotení vzťahu medzi vzniknutou škodou a príčinami, ktoré škodu spôsobili, k záveru, že škoda navrhovateľovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Skutočnosť, že navrhovateľ mal v trestnom konaní obhajcu, bola nesporná. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody titulom vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 3.683,12 € a predložil špecifikáciu úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného navrhovateľa v trestnej veci ČVS: PPZ-38/ S-2007 zo dňa 01.10.2013, ako i príjmové pokladničných dokladov zo dňa 11.01.2008 na sumu 20.000,- Sk, zo dňa 07.02.2008 na sumu 20.000,- Sk, zo dňa 16.06.2008 na sumu 11.900,- Sk, zo dňa 11.06.2009 na sumu 500,- €, zo dňa 26.01.2010 na sumu 500,- €, a zo dňa 01.10.2013 na sumu 960,36 €, ako i faktúru č. 098/2013, ktorou vyfakturoval dodávateľ JUDr. Milan Vysocký odberateľovi C. I. za trovy obhajoby sumu 960,36 €.

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a mal zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013 preukázanú správnosť výpočtu trov obhajoby.

Súd tak mal preukázanú zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013 a z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 34 - 36 spisu) vystavených celkom na sumu 2722,76 € (20.000 + 20.000 + 11.900 = 51.900 Sk/1722,76 € + 500 € + 500 €) a z faktúry č. 098/2013, ktorou bola vyfakturovaná suma 960,36 €, jednak výšku vynaložených trov obhajoby 3.683,12 €, ako aj ich reálne vynaloženie navrhovateľom.

Pokiaľ odporca navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisu PPZ-38/BPK-S-2007 Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR na preukázanie účelnosti úkonov právnej služby uvedených v špecifikácii zo dňa 01.10.2013, z vyjadrenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 1.6.2015 vyplynulo, že všetky úkony právnej pomoci pri obhajobe obvineného C. I. podľa špecifikácie, ktorú predložil jeho obhajca JUDr. Milan Vysocký, boli v trestnom konaní realizované v rozsahu a v čase uvedenom právnym zástupcom navrhovateľa. Následne odporca zastúpený prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina výslovne uviedol, že viac netrvá na vykonaní dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-38/BPK-S-2007 a zástupkyňa odporcu na pojednávaní účelnosť vykonaných úkonov právnej služby nerozporovala. Súd tak mal preukázané aj vykonanie a účelnosť všetkých úkonov právnej služby uvedených v špecifikácii úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013, preto návrhu na začatie konania v časti uplatneného nároku na náhradu škody 3.683,12 € v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ si žalobou uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy 3.683,12 € od 10.4.2014 do zaplatenia. Súd o takto uplatnenom príslušenstve žalovanej náhrady škody rozhodol podľa ust. § 16 ods. 4 tretej vety cit. zák., podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. V danom prejednávanom prípade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená Generálnej prokuratúre SR dňa 9.10.2013 (vyplýva z č.l. 44 rub spisu), šesťmesačná lehota na prejednanie žiadosti tak uplynula dňa 9.4.2014, odporca sa teda dostal do omeškania s náhradou škody od 10.4.2014. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, súd preto návrhu i v tejto časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 26.06.2015 vyčíslil trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,- eur, navrhovateľ si tak celkovo uplatňuje trovy konania vo výške 870,88 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 870,88 eur, a to titulom:

a) zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania celkom v sume 20,- eur;

b) náhrady trov právneho zastúpenia - tarifná odmena veci pri prevzatí 3.683,12 Eur

1. Príprava a prevzatie zastúpenia (09.05.2014) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur s DPH ( jeden úkon v hodnote 141,09 eur podľa § 10 ods.1, §13a ods.1 pís. a) cit vyhl. + rež. paušál za rok 201 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl.)

2. spísanie návrhu (12.05.2014) - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur s DPH (jeden úkon v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. c) + rež. paušál za rok 2014 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl)

3. pojednávanie na OS Žilina (22.04.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur ( jeden úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3 cit. vyhl.v sume 8,39 eur + 20% DPH(29,90) podľa §18 ods.3 cit vyhl. )

4. náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 22.04.2015 vo výške 67,10 eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške 13,98 eur + 20% DPH(11,18) )

5. pojednávanie na OS Žilina (26.06.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur ( jeden úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3 cit. vyhl.v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa §18 ods.3 cit vyhl. )

6. náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 26.06.2015 vo výške 67,10 eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške 13,98 eur + 20% DPH)

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,- eur všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nes3právne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).