Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľky: Z.. D. D., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. H.. O.. F. Č.. XX, XXX XX Bratislava, Š. K. Y., zastúpená advokátkou: Mgr. Zuzana Zajíčková, Dostojevského rad č. 17, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 25.01.2014, ktorý bol doručený súdu dňa 30.01.2014, domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru s tým, že štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej trvá. Navrhovateľka sa taktiež domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 1 800,- Eur mesačne, za obdobie od 01.12.2013 až do času, kým nebude navrhovateľke prideľovaná práca podľa opisu činností jej štátnozamestnaneckého miesta. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom bola v štátnozamestnaneckom pomere, a to na základe služobnej zmluvy zo dňa 28.06.2002 v znení Dodatkov č. 1 až 6. Naposledy vykonávala funkciu generálneho štátneho radcu, na odbore programovania a monitorovania dopravnej infraštruktúry, v sekcii operačného programu doprava, a to až do 30. 11. 2013, kedy došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Uzavretiu dohody predchádzala okolnosť, spočívajúca v tom, že odporca dňa 28. 11. 2013 nariadil, aby sa navrhovateľka podrobila kontrole na požitie alkoholu, a to dychovou skúškou. Na základe výsledkov dychovej skúšky sa navrhovateľka mala dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny, spočívajúcej v tom, že detekčné trubičky preukazovali v jej dychu zvyškový alkohol. Uvedené malo byť dôvodom k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka pod nátlakom odporcu napokon pristúpila k uzatvoreniu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, avšak samotný nátlak, ktorý bol vyvíjaný na jej osobu po vykonaní dychovej skúšky, má za následok neplatnosť takejto dohody. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, tvoriacich súdny spis, pričom zistil tento skutkový stav veci: Z obsahu rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.06.2002 (č.l. 8) vyplýva, že dňa 01.07.2002 vznikol navrhovateľke štátnozamestnanecký pomer, vo funkcii štátny radca, v dočasnej štátnej službe, v odbore kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit. Na strane služobného úradu v tom čase konalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Na základe Dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 28.06.2002 (č.l. 9) bola navrhovateľka počnúc dňom 01.02.2010 trvale preložená na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby vo funkcii hlavný štátny radca s tým, že na strane služobného úradu v tom čase konalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky. Na základe Dodatku č. 6 k služobnej zmluve zo dňa 28.06.2002 (č.l. 10) bola navrhovateľka počnúc dňom 07.11.2012 zaradená na to isté štátnozamestnanecké miesto, vo funkcii generálny štátny radca, v sekcii operačného programu doprava (ďalej len ,,OPD") v odbore programovania a monitorovania dopravnej infraštruktúry (ďalej len ,,OPaMDI"), odbor štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky ES. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v štátnej správe pracovala štyridsaťdva rokov. Predmetom jej činnosti bola naposledy práca s eurofondmi, kontrola, auditoring. Je bezúhonná, nikdy nebola disciplinárne riešená, posledné dve volebné obdobia musela vždy odovzdať svoju riadiacu funkciu niekomu, kto bol príslušníkom vládnej strany. Prekvapilo ju, keď po nástupe generálnej riaditeľky sekcie OPD JUDr. M., sa navrhovateľka na chvíľu stala riaditeľkou odboru koordinácie a riadenia projektov (ďalej len ,,OKaRP"). V tom čase došlo k pozastaveniu čerpania prostriedkov z programu doprava, ktorý riešila spolu so svojimi kolegami. Pri služobnej ceste do Bruselu v októbri 2012 zistila, že niečo nie je v poriadku, nakoľko generálna riaditeľka JUDr. M. odmietla s navrhovateľkou komunikovať. Následne v novembri 2012 došlo k preloženiu navrhovateľky v rámci jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu, z funkcie riaditeľky do funkcie generálneho štátneho radcu v OPaMDI, pod vedením riaditeľa Ing. A.. Ani toto preloženie však nebolo v poriadku. Na jej miesto riaditeľky nastúpila J.. A.. Pokiaľ ide o jej dovtedajšiu prácu, je pravdou, že bola už z práce unavená, nakoľko pracovala cez víkendy, mala veľa nadčasov, preto využila možnosť preloženia. Po svojom preložení neprichádzala s J.. A. do pracovného kontaktu. Je preto nepravdepodobné, že by mala J.. A. nejakú vedomosť o tom, že by navrhovateľka mala požívať alkoholické nápoje. Navrhovateľka si myslí, že zamestnávateľ sa jej potreboval zbaviť, pretože ju naďalej spájal s predošlým vedením. Boli pokusy ju odstrániť už skôr, napríklad pokusom obviniť ju z úniku informácií. Navrhovateľka vedela, že jej kontrolujú počítač, dávajú si pozor na jej dochádzku, na včasné a kvalitné plnenie úloh. Tým, že bola sledovaná, na pracovisku ani nepila, a ani nechodila do práce pod vplyvom alkoholu. Skoro jeden rok pracovala pod strachom, kedy dostane výpoveď, pričom v tom čase bola v ťažkom životnom rozpoložení, brala lieky, pričom tento fakt nikto nebral do úvahy. Psychický nátlak v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou na ňu vyvíjala najmä J.. A., a Z.. X.. Odporca uviedol, že dňa 28. 11. 2013 uskutočnil prostredníctvom svojich zamestnancov výkon kontroly, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu navrhovateľky. Jednalo sa o námatkovú kontrolu na požitie alkoholu dychovou skúškou. Vzhľadom k tomu, že detekčné trubičky preukazovali prítomnosť alkoholu v krvi navrhovateľky, odporca pristúpil k vykonaniu opakovanej skúšky, aby tak došlo k vylúčeniu prípadných pochybností. Aj opakovaná kontrola však preukazovala, že navrhovateľka bola v služobnom čase pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka uviedla, že deň predtým požila alkoholické nápoje. Odporca chcel umožniť navrhovateľke, aby sa podrobila kontrole krvným testom, navrhovateľka túto ponuku odmietla. O vykonanej kontrole bol vyhotovený písomný záznam. V dôsledku závažného porušenia služobnej disciplíny mal odporca možnosť okamžite skončiť s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer. Keďže bola dlhoročnou štátnou zamestnankyňou, bola jej ponúknutá možnosť, aby sama požiadala o skončenie pomeru dohodou, a to bez uvedenia dôvodu, čo bol prejav ústretovosti zo strany služobného úradu. Žiadosť o skončenie pomeru dohodou ku dňu 30. 11. 2013 predložila navrhovateľka na podpis vedúcemu služobného úradu, a to dňa 28. 11. 2013. Následne došlo k uzatvoreniu dohody, avšak bez toho, aby bol na navrhovateľku vyvíjaný nátlak a bez toho, aby odporca uviedol navrhovateľku do omylu, pokiaľ ide o výsledky kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou. Svedkyňa Z.. G. X., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď uviedla, že v čase kontroly vykonávala funkciu riaditeľky odboru prevádzky. Pamätala si, že dňa 28.11.2013 okolo 10.00 hod. ju Ing. T. požiadala, aby sa zúčastnila námatkovej kontroly, na požitie alkoholických nápojov. Svedkyňa si v tejto súvislosti zobrala so sebou dokumenty a detekčné trubičky. Námatková kontrola bola vykonaná u dvoch zamestnancov, a to u pani E., u ktorej bola skúška negatívna a u navrhovateľky, u ktorej bol po prvej dychovej skúške test pozitívny. Následne sa uskutočnila opakovaná dychová skúška v kancelárii Z.. T., a to zhruba po dvadsiatich minútach od prvej skúšky. Aj následný test bol u navrhovateľky pozitívny. Detekčné trubičky preukazovali známky požitia alkoholických nápojov. Išlo o množstvo približne 0,3 promile, avšak presné množstvo alkoholu nebolo možné určiť. Po tejto kontrole bola navrhovateľka upozornená, že ak nesúhlasí s výsledkami dychovej skúšky na požitie alkoholu, má možnosť sa zúčastniť krvnej skúšky v nemocnici na Kramároch. Súčasne bola poučená o tom, že v prípade pozitívnej krvnej skúšky, bude musieť hradiť všetky náklady súvisiace s týmto testom, pričom odporca bude mať dôvod na platné rozviazanie pomeru.

Svedkyňa Z.. Z. T., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď uviedla, že v čase kontroly vykonávala funkciu riaditeľky osobného úradu. Pamätala si, že dňa 28.11.2013 došla za ňou do kancelárie Mgr. A., ktorá na podnet generálnej riaditeľky H.. D. M., navrhla vykonať dychovú skúšku u navrhovateľky, a to pre podozrenie, že navrhovateľka je pod vplyvom alkoholických nápojov. Oprávnená na vykonanie kontroly bola Z.. X., za prítomnosti nadriadeného navrhovateľky. Po vykonaní kontroly bola u navrhovateľky zistená prítomnosť požitia alkoholických nápojov. Na to jej bola položená otázka, či alkoholický nápoj skutočne požila. Navrhovateľka uviedla, že deň predtým mala rodinné stretnutie, kde došlo k požitiu alkoholu z jej strany. Následne bola navrhovateľka vyzvaná, aby sa podrobila opakovanej dychovej skúške, a to v kancelárii Z.. T., približne dvadsať minút po vykonaní prvej dychovej skúšky. Aj táto skúška bola pozitívna. Navrhovateľke bol následne daný návrh na vykonanie krvnej skúšky, avšak túto ponuku odmietla. Svedkyňa J.. G. A., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď uviedla, že v čase kontroly vykonávala funkciu riaditeľky OKaRP. Navrhovateľka je jej bývalá kolegyňa, ktorá pracovala na tej istej sekcii. Svedkyňa nastúpila do zamestnania v novembri 2012 s tým, že na začiatku bola v pracovnom kontakte s navrhovateľkou, avšak následne už spolu nespolupracovali, nemali sa teda dôvod stretávať, vedeli však o sebe, lebo boli na jednej chodbe. Svedkyňa J.. P. X., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď uviedla, že v čase kontroly vykonávala funkciu štátny radca na personálnom oddelení. Niekedy koncom novembra 2013 ju oslovila Z.. T., že má prísť k nej do kancelárie. Bola tam prítomná navrhovateľka a tri alebo štyri iné osoby, medzi nimi aj J.. A.. Pokiaľ ide o ostatné osoby, na ich mená si už svedkyňa nepamätala. V kancelárii bola oslovená, aby navrhovateľke pripravila návrh dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.11.2013. Návrh žiadosti o skončenie pomeru mala svedkyňa pripraviť na podnet Z.. T. a so súhlasom navrhovateľky.

Práca pod vplyvom alkoholu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľka požiadala súd, aby sa ako predbežnou otázkou zaoberal skutočnosťou, či by okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody, oprávňovali odporcu okamžite skončiť s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer z dôvodu jej údajného závažného porušenia služobnej disciplíny, za údajný pozitívny výsledok dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi. Táto skutočnosť bola totiž významná pre účely posúdenia, či odporca hrozil niečím, čo mal právo vykonať, a či teda konanie odporcu nevykazovalo znaky bezprávnej vyhrážky. Navrhovateľka v tejto súvislosti uviedla, že dňa 28.11.2013 sa jej nadriadený vedúci zamestnanec Z.. A. nachádzal mimo služobného úradu. Navrhovateľku požiadal, aby sa pokúsila vybaviť schválenie programového manuálu, ktorý mal nadobudnúť účinnosť od 01.12.2013. Tento manuál sa nachádzal u poradcu generálnej riaditeľky H.. D. M., teda u kolegu p. J., ktorý sľúbil, že operatívne vybaví jeho podpísanie u pána ministra. Postup bol taký, že manuál podliehal schvaľovaniu počnúc generálnou riaditeľkou, štátnym tajomníkom, a kanceláriou ministra. Jednalo sa o zdĺhavý proces. V tejto súvislosti sa kolega p. J. v prítomnosti navrhovateľky mal vyjadril dosť neúctivo na adresu jej nadriadeného Z.. A.. Bolo to zhruba okolo 9.00 hod. dňa 28.11.2013. Navrhovateľka preto požiadala kolegu p. J., aby zmiernil tón, nakoľko ona len pomáhala s vybavením schválenia manuálu, čo kolegu p. J. nahnevalo. Následne sa rozišli. Keď potom sedela pri svojom počítači, vstúpili do jej kancelárie kolegyne Z.. X., Z.. T. a J.. A. s tým, že idú vykonať námatkové kontroly ohľadom prítomnosti alkoholu. Navrhovateľka uviedla, že nikdy predtým sa takejto kontrole nepodrobila, a nevedela, ako sa má správať, ako majú vyzerať kontrolné prístroje. Po vykonaní kontroly došlo k malému sfarbeniu detekčných trubičiek. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že deň predtým požila alkoholické nápoje z dôvodu rodinnej návštevy, kde sa spomínalo na jej nedávno zosnulého otca.

Odporca uviedol, že povinnosť zamestnancov nepožívať alkoholické nápoje na pracoviskách a nenastupovať pod ich vplyvom do práce vyplýva jednak zo zákona a jednak z jeho interných predpisov. Ak k takémuto skutku dôjde, je to dôvod, aby služobný úrad so zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer. Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky, aby sa súd predbežne zaoberal otázkou, či by okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody, oprávňovali služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, nakoľko zákon, ako aj služobný predpis poskytli odporcovi možnosť okamžite skončiť s navrhovateľkou pomer, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, a teda bolo na odporcovi, ako bude v konkrétnom prípade postupovať.

Svedkyňa Z.. G. X. uviedla, že po prvej dychovej skúške sa spýtala navrhovateľky, či požila alkoholické nápoje. Tá jej povedala, že deň predtým mala rodinné stretnutie, v rámci ktorého došlo z jej strany k požitiu alkoholických nápojov.

Svedkyňa Z.. Z. T. uviedla, že po vykonaní kontroly bola u navrhovateľky zistená prítomnosť požitia alkoholických nápojov. Na to bola navrhovateľke položená otázka, či alkoholický nápoj skutočne požila. Navrhovateľka uviedla, že deň predtým mala rodinné stretnutie, kde došlo k požitiu alkoholu z jej strany.

Svedkyňa J.. G. A. uviedla, že pokiaľ ide o vykonanie dychovej skúšky, v tejto súvislosti si svedkyňa pamätala, že vzhľadom na podozrenie H.. D. M. (generálnej riaditeľky sekcie OPD), že navrhovateľka sa nachádza v služobnom čase pod vplyvom alkoholu, jej generálna riaditeľka, ktorá bola v tom čase na školení na Bôriku, niekedy po deviatej hodine ráno telefonovala, aby kontaktovala vedúcu personálneho oddelenia Z.. T., za účelom vykonania dychovej skúšky u navrhovateľky. Svedkyňa následne šla za Z.. T., odkiaľ zavolali Ing. X., ktorá mala na starosti vykonávanie dychových skúšok. Y. si pamätala, že Z.. X. bola v ten deň na nejakom školení, z ktorého prišla do kancelárie Z.. T.. Následne šli za navrhovateľkou, aby sa podrobila dychovej skúške. Prvý test bol pozitívny, keďže trubička bola sfarbená, ukazovala 0,3 promile. Vtedy Z.. X. povedala, že test je pozitívny. Navrhovateľka v tejto súvislosti uviedla, že večer predtým mala rodinnú návštevu, kde požila alkoholický nápoj. Pred týmto incidentom mala svedkyňa vedomosť o tom, že navrhovateľka mala požívať alkoholické nápoje v minulosti, a to jedenkrát. Mohlo sa to stať asi pol roka pred týmto incidentom, konkrétne keď bola navrhovateľka pri stole, v kancelárii u svedkyni, a keď spolu komunikovali, zacítila z úst navrhovateľky alkohol. Na chodbe sa taktiež dlhšie šuškalo, že navrhovateľka požíva alkoholické nápoje. Pokiaľ ide o kolegov, ktorí sa o tom rozprávali, boli nimi p. J. J., p. R. U., a p. W. J.. Po skúsenosti, keď svedkyňa zacítila alkohol v prítomnosti navrhovateľky, ju kolega p. W. J. upozornil, aby bola svedkyňa diskrétna, že sa ešte nemusí jednať o alkohol. Avšak aj on jej potvrdil tieto reči, ktoré sa kolovali o navrhovateľke. Svedkyňa na túto skutočnosť upozornila nadriadeného navrhovateľky, a to Ing. A., aby to skúsil nejakým spôsobom poriešiť. On však uviedol, že nemá takúto vedomosť o navrhovateľke.

Z obsahu záznamu o kontrole na požitie alkoholu dychovou skúškou (č.l. 13) vyplýva požitie alkoholických nápojov u kontrolovanej osoby.

Podľa § 51 ods. 1 prvej vety zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (ďalej len ,,zákon o štátnej službe"), služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Podľa čl. 28 ods. 4 písm. e) služobného predpisu č. 50/2011, ktorým sa vydáva Služobný poriadok služobného úradu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len "služobný predpis č. 50/2011"), štátni zamestnanci sú v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinní nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky v mieste výkonu štátnej služby aj mimo miesta pravidelného výkonu štátnej služby a nenastupovať pod ich vplyvom do práce. Podľa čl. 19 ods. 1 písm. g) služobného predpisu č. 50/2011, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä nástup na miesto výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu a iných omamných a psychotropných látok. Podľa čl. 19 ods. 2 služobného predpisu č. 50/2011, služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa čl. 4 ods. 1 služobného predpisu č. 3/2013 o vykonávaní kontroly na požitia alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok (ďalej len ,,služobný predpis č. 3/2013"), zamestnanci nesmú požívať alkohol, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch ministerstva a v služobnom, alebo pracovnom čase, aj mimo týchto pracovísk a priestorov, ako aj nesmú nastupovať pod ich vplyvom do práce. Podľa čl. 4 ods. 3 služobného predpisu č. 3/2013, porušenie povinností v tomto služobnom predpise sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny alebo pracovnej disciplíny. Zvyškový alkohol je alkohol, ktorý zostáva prítomný v organizme konzumenta po jeho vypití, do určitého času. Konzument po vypití istého množstva alkoholu v určitom dni, nemusí už subjektívne u seba pociťovať príznaky zvýšeného požitia alkoholického nápoja (t.j. manifestačné doznievajúce príznaky opitosti), avšak jeho pracovná schopnosť môže byť objektívne znížená, a teda má pri vykonaní dychovej, alebo krvnej skúšky na alkohol stále zistiteľný nález tzv. zvyškového alkoholu. Z aplikačnej praxe

súdov vyplýva, že požitie alkoholu na pracovisku alebo nástup do práce pod vplyvom alkoholu (hoci aj zvyškového) je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tento záver potvrdzuje aj rozsudok najvyššieho súdu, v zmysle ktorého "požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, a teda môže byť aj dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru". Pracovnoprávna teória pod pojmom pracovná disciplína chápe súhrn právnych noriem, upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. V prípade, ak by zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a zamestnanec by namietal na súde neplatné skončenie pracovného pomeru, súd preskúmava okolnosti porušenia pracovnej disciplíny a podľa zistených skutočností aj hodnotí závažnosť porušenia pracovnej disciplíny. Aby zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer, musí mať preukázané, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu. Ak je zreteľné, z akých dôvodov dochádza ku skončeniu pracovného pomeru, s poukázaním na ustálenú judikatúru súdov stačí uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli účastníka pracovnoprávneho vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru a nevznikli pochybnosti, čo chcel tento účastník prejaviť (t.j. skutkový stav nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale napr. postačí odkaz na predchádzajúce písomné upozornenie dané zamestnancovi). Z dokazovania uskutočneného výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkov a oboznámením sa s obsahom písomného záznamu vyplýva, že navrhovateľka dňa 27.11.2013, pri príležitosti rodinného stretnutia, konzumovala alkohol v bližšie neurčenom množstve. Navrhovateľka uvedenú skutočnosť potvrdila nielen pred svedkyňami Z.. X., Z.. T. a J.. A., ale aj v samotnom konaní pred súdom. Navrhovateľka uviedla, že v štátnej službe pracovala štyridsaťdva rokov. Do 28.11.2013 nezažila, aby bola podrobená kontrole na alkohol, preto nevedela, ako sa mala počas kontroly správať. Podľa názoru súdu, navrhovateľka ako skúsená štátna zamestnankyňa, si aj napriek tomu musela byť vedomá, že je viazaná určitými povinnosťami, medzi ktoré patrilo aj to, aby sa v služobnom čase nenachádzala pod vplyvom alkoholických nápojov. Povinnosť nebyť na pracovisku pod vplyvom alkoholu je jednou z elementárnych povinností, ktorá sa vzťahuje na každého zamestnanca, teda na neurčitý počet adresátov rovnakého druhu s výnimkou zamestnancov, u ktorých je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené (§ 12 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z.). Z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, ktorý navrhovateľka predložila súdu (č.l. 11) nevyplýva, že by medzi takýto druh zamestnancov (u ktorých je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh) patrila. Zo strany navrhovateľky bolo žiaduce, aby si počínala opatrne a obozretne, a ak teda prežívala ťažké životné obdobie, spojené jednak so stratou blízkej osoby (otca) a jednak v súvislosti s tým, že cítila v zamestnaní na seba veľký tlak (kontrola dochádzky, kontrola včasného a riadneho plnenia úloh), nebolo z jej strany správne, aby sa v práci nachádzala pod vplyvom alkoholu a tobôž už nebolo z jej strany správne a rozumné, aby pod vplyvom alkoholu riešila závažné pracovné úlohy, ako napr. schvaľovanie programového manuálu v súčinnosti s kolegom, či kolegami, u ktorých mohla vzbudiť podozrenie, že je v služobnom čase pod vplyvom alkoholu. Y. J.. A. uviedla, že už v minulosti mala s navrhovateľkou skúsenosť, keď minimálne v jednom prípade mala pocit, že navrhovateľka je pod vplyvom alkoholu, na čo upozornila nadriadeného navrhovateľky a to Z.. A.. Aj keď ide o subjektívne vyjadrenie svedkyne J.. A., ktoré nemusí byť pravdivé (a nebolo ani konfrontované so svedeckou výpoveďou Z.. A.), z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že dňa 28.11.2013 riešila pracovnú úlohu s kolegom p. J., ktorý bol poradcom generálnej riaditeľky H.. D. M., a ktorý sa v prítomnosti navrhovateľky mal vyjadriť dosť neúctivo na adresu jej nadriadeného Z.. A.. Je viac ako pravdepodobné, že kolega p. J. mal po rozhovore s navrhovateľkou podozrenie, že navrhovateľka je v práci pod vplyvom alkoholu, a to aj s poukazom na vyjadrenie svedkyne J.. A., ktorá uviedla, že medzi kolegami sa už predtým šuškalo na chodbe, že navrhovateľka požíva alkoholické nápoje, pričom medzi tých kolegov patril aj p. J. J.. Zrejme kolega p. J. následne o tejto skutočnosti informoval svoju nadriadenú, generálnu riaditeľku H.. M., a to telefonicky, nakoľko podľa vyjadrenia svedkyne J.. A. sa generálna riaditeľka mala v ten deň nachádzať z dôvodu školenia mimo služobného úradu. H.. M. následne telefonicky kontaktovala svojho zastupujúceho, podriadeného vedúceho štátneho zamestnanca, svedkyňu J.. A., aby zorganizovala vykonanie námatkovej kontroly u navrhovateľky. Y. J.. A. následne vyhľadala na pracovisku riaditeľku personálneho úradu, a to svedkyňu p. T., ktorá sa následne telefonicky spojila s pracovníkom, oprávneným na výkon kontroly na požitie alkoholu, a to so svedkyňou p. X.. Aj keď úvaha o kontaktovaní p. J. J. s generálnou riaditeľkou H.. M. pre podozrenie, že navrhovateľka je pod vplyvom alkoholu nebola v rámci dokazovania relevantným spôsobom preukázaná, táto úvaha zapadá do celého kontextu skutočností, vyplývajúcich z výpovedí či

už navrhovateľky alebo svedkýň J.. A., Z.. T. a Z.. X.. Pre potvrdenie takejto úvahy nepotreboval súd vypočuť svedkov p. A., p. J., či p. M., keďže navrhovateľka sa v konaní pred súdom sama priznala, že deň pred námatkovou kontrolou požívala alkohol. V rámci dokazovania sa nepodarilo ustáliť, aké množstvo alkoholu sa nachádzalo v dychu navrhovateľky. Z výsluchu svedkýň J.. A., Z.. T. a Z.. X. zhodne vyplýva, že možnosť vykonania kontroly krvným testom bola navrhovateľke ponúknutá. To, že takáto ponuka nebola písomne zachytená a uvedená v zázname o kontrole na požitie alkoholu dychovou skúškou ešte neznamená, že navrhovateľka nemohla uvedenú ponuku aj využiť. Taktiež neobstojí tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorého mala od kontroly krvnou skúškou upustiť v dôsledku vyjadrenia svedkyne J.. A., podľa ktorého ,,to malo byť zbytočné, lebo to na výpovedi nič nezmení, okrem toho je (J.. A.) zaneprázdnená a naznačila, že navrhovateľka zdržiava". Je síce pravdou, že samotné uskutočnenie kontroly a výsledok pozitívneho testu bol spôsobilý vyvolať u navrhovateľky značný stres, avšak bez ohľadu na vyjadrenie svedkyne J.. A., bolo na rozhodnutí navrhovateľky, či sa krvnému testu podrobí alebo nie. Ak by navrhovateľka nesúhlasila s výsledkami dychových skúšok, minimálne by odmietla podpísať záznam o kontrole, resp. by žiadala, aby sa v zázname uviedlo, že žiadala o vykonanie krvnej skúšky, ktorá jej zo strany vedúceho zamestnanca, vykonávajúceho kontrolu (J.. A.) bola odmietnutá. Je v rozpore s formálnou logikou, aby človek, ktorý nesúhlasí s určitým výsledkom a mal možnosť vykonať kontrolu iným spôsobom, tento spôsob aj nevyužil a to bez ohľadu na miesto, čas a duševné rozpoloženie navrhovateľky. Je otázne, prečo tak navrhovateľka nepostupovala. Bez ohľadu na prípadné (pozitívne, či negatívne) vyjadrenia a komentáre kontrolujúcej osoby (J.. A.) a svedkov (Z.. X., Z.. T.) na výsledok kontroly, navrhovateľka mala právo požiadať o kontrolu krvnou skúškou. Súd preto neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že príčinou nevykonania krvnej skúšky bolo práve vyjadrenie svedkyne J.. A., že prípadný výsledok krvnej skúšky nič nezmení na skončení pomeru. Práve naopak, negatívny výsledok krvnej skúšky by spochybnil výsledok pozitívnej dychovej skúšky, čo by sťažilo odporcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru jednostranným právnym úkonom. Prípadný pozitívny výsledok krvnej skúšky by však potvrdil výsledky dychovej skúšky. Navrhovateľka, uvedomujúc si vážnosť situácie, a po jej vyhodnotení nepristúpila ani k vykonaniu kontroly krvnou skúškou, a ani k tomu, aby odporca s ňou okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer. Ak teda navrhovateľka priznala, že deň pred vykonaním dychovej skúšky požívala alkohol, resp. ak odmietla podrobenie sa kontrole krvnou skúškou, a ak uviedla, že detekčné trubičky vykazovali nejaké sfarbenie, bez pochybností bola dňa 28.11.2013 v čase približne o 10.00 hod. v služobnom úrade pod vplyvom zvyškového alkoholu v bližšie neurčenom množstve, čo bol dôvod k tomu, aby odporca s ňou okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer pre závažné porušenie služobnej disciplíny (§ 51 ods. 1 zákona o štátnej službe, čl. 19 ods. 1, ods. 2 služobného predpisu č. 50/2011, čl. 4 ods. 1, ods. 3 služobného predpisu č. 3/2013). Pokiaľ ide o závažnosť porušenia služobnej disciplíny, tá spočívala v tom, že navrhovateľka sa v služobnom čase nachádzala pod vplyvom alkoholu, čím sa dopustila porušenia ust. § 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z. z., nakoľko svojím konaním mohla privodiť svojmu služobnému úradu vznik škody (§ 115 ods. 2 zákona o štátnej službe). Na základe ustálenej judikatúry súdov je zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda. V danom prípade, ak by odporca okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v tom, že navrhovateľka sa v služobnom čase nachádzala pod vplyvom alkoholu, nebolo by potrebné, aby odporca rozoberal skutok z hľadiska intenzity, postavenia navrhovateľky, času, miesta a možných dôsledkov pre odporcu, nakoľko v tomto prípade bolo zreteľné, z akých dôvodov došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Taktiež nebolo preukázané, že by sa na strane navrhovateľky jednalo o tehotnú štátnu zamestnankyňu, štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo o štátnu zamestnankyňu na rodičovskej dovolenke, o osamelú štátnu zamestnankyňu, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo o štátnu zamestnankyňu, ktorá sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho by odporca nemohol s navrhovateľkou okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer (§ 51 ods. 3 prvej vety zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe).

Oprávnenosť zamestnancov odporcu na uskutočnenie kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou.

Podľa názoru navrhovateľky, zamestnanci odporcu, ktorí vykonávali kontrolu, nepatrili do okruhu kompetentných zamestnancov, ktorí boli oprávnení na jej výkon, pretože kontrolu požívania alkoholu môže vykonať iba príslušný vedúci zamestnanec alebo nadriadený vedúci zamestnanec, alebo iné osoby určené vedúcim služobného úradu spolu s bezpečnostným technikom dodávateľskej organizácie, prípadne kontrolné orgány Inšpektorátu práce. Zamestnanci odporcu, ktorí vykonali kontrolu, sa navrhovateľke nepreukázali žiadnym dokumentom, oprávňujúcim vykonať kontrolu požitia alkoholu. Okrem toho navrhovateľka nemala možnosť vyjadriť sa k záznamu a ani k priebehu kontroly. Taktiež J.. A. nebola legitímne poverená k zastupovaniu generálnej riaditeľky. Pokiaľ ide o listinný dôkaz, založený v súdnom spise /č.l. 56 - poverenie na zastupovanie generálnej riaditeľky H.. M., vystavené J.. A./ z obsahu tohto listinného dôkazu nevyplýva jeho registračné číslo. V súdnom spise je založený originál, ktorým disponuje aj navrhovateľka, je teda pochybné, koľko takýchto originálov skutočne existuje. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky, bolo toto poverenie vyrobené ex post. Priamym nadriadeným navrhovateľke nebola J.. A., ale bol ním Z.. A..

Odporca uviedol, že zamestnávateľ je oprávnený v prípade podozrenia vykonať kontrolu na požitie alkoholu dychovou skúškou. Kontrola sa vykonáva na základe výzvy priameho nadriadeného príslušného zamestnanca, ktorý sa má podrobiť dychovej skúške. Vzhľadom na to, že odporca mal dňa 28. 11. 2013 u navrhovateľky podozrenie, uskutočnil prostredníctvom svojich zamestnancov výkon kontroly, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi, a to u D. E. a u navrhovateľky. Kontrolu vykonala J.. G. A., riaditeľka OKaRP, organizačne začlenenej do sekcie OPD, ktorá v čase kontroly bola poverená zastupovaním generálnej riaditeľky sekcie OPD H.. D. M., a to za prítomnosti J.. G. X., a Z.. Z. T.. Pokiaľ ide o Z.. N. A., riaditeľa OPaMDI, a priameho nadriadeného vo vzťahu k navrhovateľke, ten si v čase kontroly plnil služobné povinnosti mimo služobného úradu. Z uvedeného vyplýva, že kontrolu dňa 28. 11. 2013 vykonali na to oprávnené osoby. V súvislosti so zastupovaním generálnej riaditeľky H.. M. bolo vystavené poverenie J.. A., ktoré platilo po celú dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru J.. A. s tým, že poverenie bolo možné použiť len po dobu neprítomnosti H.. M., ktorá nepresiahla 14 dní. Takéto poverenie nemuselo byť opatrené registračnou značkou. Pokiaľ ide o poverenie, ktorým disponovala navrhovateľka, odporca mal podozrenie, že navrhovateľka disponovala jeho farebnou fotokópiou, keďže navrhovateľka nemohla disponovať originálom poverenia.

Svedkyňa Ing. G. X. uviedla, že samotná kontrola bola vykonaná v súlade s interným právnym aktom odporcu č. 3/2013, kde je uvedené, že zamestnanec odporcu je povinný podrobiť sa dychovej skúške na pracovisku na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Uvedená skúška je len orientačná, informatívna, námatková. Ak by zamestnanec nesúhlasil s výsledkom skúšky, má možnosť sa podrobiť následnej krvnej skúške.

Svedkyňa Z.. Z. T. uviedla, že pokiaľ ide o poverenie na zastupovanie, ktoré je krátkodobé v trvaní 14 dní, vtedy si toto poverenie vydáva príslušný zamestnanec sám. V prípade absencie dlhšej ako 14 dní, toto poverenie vydáva vedúci služobného úradu, ktorý poverí zastupovaním konkrétneho zamestnanca na konkrétny prípad v dobe od do.

Svedkyňa J.. G. A. uviedla, že pokiaľ ide o kolegu Z.. A., z hľadiska dôležitosti funkcií sú so svedkyňou na rovnakej úrovni. Svedkyňa bola v tom čase riaditeľkou OKaRP s tým, že Z.. A. bol riaditeľom OPaMDI. Pokiaľ ide o zastupovanie, v tom čase disponovala poverením, ktoré jej udelila H.. D. M., generálna riaditeľka sekcie OPD, do ktorej organizačne spadajú OKaRP a OPaMDI. Z dôvodu neprítomnosti H.. M. na pracovisku dňa 28.11.2013, ju svedkyňa na základe poverenia zo dňa 01.12.2012 zastupovala pri vykonaní dychovej skúšky u navrhovateľky.

Z poverenia na zastupovanie zo dňa 01.12.2012 (č.l. 56) vyplýva, že H.. D. M., generálna riaditeľka sekcie OPD, počnúc dňom 01.12.2012 písomne poverila zastupovaním J.. G. A., riaditeľku OKaRP, a to pre prípad neprítomnosti generálnej riaditeľky na pracovisku, pričom poverenie sa vzťahovalo na celú dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru J.. G. A.. V zmysle poverenia J.. G. A., v čase neprítomnosti zastúpeného nadriadeného vedúceho zamestnanca, zodpovedala za plnenie úloh sekcie OPD, a to v rozsahu nevyhnutných oprávnení a povinností, vyplývajúcich z uvedenej funkcie, stanovených organizačným poriadkom odporcu a ďalšími jeho internými predpismi.

Zo záznamu o kontrole na požitie alkoholu dychovou skúškou (č.l. 13) vyplýva, že zo strany odporcu došlo dňa 28.11.2013 k vykonaniu kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou.

Kontrolovanou zamestnankyňou bola navrhovateľka, ktorá v čase kontroly vykonávala podľa záznamu funkciu hlavný štátny radca. Odporca vykonal kontrolu prostredníctvom nadriadeného vedúceho zamestnanca, v zastúpení J.. A., za prítomnosti dvoch svedkýň a to Z.. T. a Z.. X., ktoré svoju účasť a priebeh kontroly potvrdili vlastnoručnými podpismi.

V zmysle § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe, vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade a) počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne, b) ak sa dočasne uvoľní miesto vedúceho zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 60 ďalej povinný písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 50/2011 služobného predpisu, štátny zamestnanec je povinný zastupovať nadriadeného vedúceho štátneho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 62 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe.

Podľa § 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, 14) aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Podľa čl. 4 ods. 2 služobného predpisu č. 3/2013, zamestnanci sú povinní podrobiť sa kontrole, odberu alebo vyšetreniu, či nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa čl. 6 písm. b) služobného predpisu č. 3/2013, kontrola na požitie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok sa musí vykonať pri vzniku podozrenia, že zamestnanec je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Z dokazovania vyplýva, že J.. G. A., ako riaditeľka OKaRP, disponovala poverením na zastupovanie H.. D. M., generálnej riaditeľky sekcie OPD, a to na základe poverenia zo dňa 01.12.2012. Súd po preskúmaní formálnych a obsahových náležitostí zistil, že poverenie bolo vydané v súlade s ust. § 62 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe a v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. g) služobného predpisu č. 50/2011. Na základe tohto poverenia bola J.. G. A. (ako podriadená vedúca štátna zamestnankyňa), oprávnená na zastupovanie svojho nadriadeného vedúceho štátneho zamestnanca H.. M., v určenom rozsahu, v čase jej neprítomnosti, nepresahujúcej dva týždne. Na základe poverenia tak J.. G. A., zodpovedala za plnenie úloh sekcie OPD, a to v rozsahu nevyhnutných oprávnení a povinností, vyplývajúcich z funkcie generálnej riaditeľky sekcie OPD. V prípade, ak by absencia H.. M. v služobnom úrade presahovala dobu dva týždne, v takomto prípade by H.. M. mohol zastupovať iný vedúci štátny zamestnanec, avšak na základe poverenia, vydaného vedúcim služobného úradu (§ 36 ods. 3 zákona o štátnej službe).

Pokiaľ ide o výhrady navrhovateľky k absencii uvedenia referenčného čísla na poverení zo dňa 01.12.2012, resp. k tomu, že odporca zrejme ex post vydal poverenie pre J.. A. s tým, že okrem originálu poverenia založeného v súdnom spise, ním disponovala aj navrhovateľka, čím vznikla pochybnosť o pravosti a právnej relevancii takéhoto dokumentu, súd k tomu uviedol, že ani zo zákona (§ 62 ods. 1 písm. f), ani zo služobného predpisu č. 50/2011 (čl. 13 ods. 1 písm. g) nevyplýva povinnosť pre vedúceho zamestnanca, aby poverenie opatril určitým referenčným číslom alebo inou spravovacou značkou. Absencia referenčného čísla nijakým spôsobom nezneplatňuje jednostranný právny úkon generálnej riaditeľky H.. M., uskutočnený dňa 01.12.2012, na základe ktorého poverila svojím zastupovaním podriadenú štátnu zamestnankyňu J.. A.. Pokiaľ ide o otázku počtu rovnopisov predmetného poverenia, v tejto súvislosti sa súdu v rámci dokazovania nepodarilo ustáliť presný počet jeho rovnopisov, avšak ani prípadná okolnosť, že by navrhovateľka disponovala originálom poverenia, nemá za následok neplatnosť poverenia ako takého. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že J.. A. bola v zmysle poverenia oprávnená zastupovať generálnu riaditeľku (ako vedúceho zamestnanca a priamu nadriadenú navrhovateľky súčasne) pri výkone dychovej skúšky (čl. 5 ods. 2 písm. a) služobného predpisu č. 3/2013). Pokiaľ ide o tvrdenie svedkyne p. T. (č.l. 93), že v prípade krátkodobej absencie zamestnanca si

toto poverenie vydáva príslušný zamestnanec sám s tým, že v prípade absencie vedúceho zamestnanca dlhšej ako 14 dní, toto poverenie vydáva vedúci služobného úradu, ktorý poverí zastupovaním konkrétneho zamestnanca, súd uvedené tvrdenie vyhodnotil cez prizmu ust. § 36 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého, vedúci služobného úradu môže vedúceho štátneho zamestnanca, a s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom, vymenovať na zastupovanie iného vedúceho zamestnanca v služobnom úrade, počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca, presahujúcej dva týždne. Zákon o stálej štátnej službe totiž rozlišuje medzi zastupovaním vedúceho zamestnanca, ktorý sa nachádza mimo služobného úradu po dobu, presahujúcu dva týždne (§ 36) a zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý sa nachádza mimo služobného úradu po dobu, nepresahujúcu dva týždne (§ 62). V prvom prípade vydáva poverenie na zastupovanie vedúci služobného úradu, v druhom prípade vydáva poverenie vedúci zamestnanec sám a to svojmu podriadenému zamestnancovi. Ak svedkyňa Z.. T. na pojednávaní uviedla, že v prípade krátkodobej (nepresahujúcej dobu dva týždne) absencie (vedúceho) zamestnanca, vydá poverenie príslušný (vedúci) zamestnanec sám (teda vyhotoví si ho sám pre svojho podriadeného vedúceho zamestnanca) a v prípade absencie vedúceho zamestnanca dlhšej ako 14 dní (dva týždne), toto poverenie vydáva vedúci služobného úradu, súd uvedené tvrdenie svedkyne vyhodnotil tak, že bolo vyslovené v súlade s ust. § 36 a § 62 zákona o štátnej službe. Neúplnosť vyjadrenia svedkyne nemá automaticky za následok jeho nepreskúmateľnosť, ak z obsahu takého vyjadrenia je zrejmé, čo chcela svedkyňa povedať (§ 132 Obč. súd. por.). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nevzniesla výhrady k tomu, či generálna riaditeľka H.. M. bola v čase kontroly dňa 28.11.2013, mimo služobného úradu pod dobu, nepresahujúcu dva týždne a vzhľadom na tvrdenie odporcu, podľa ktorého generálna riaditeľka bola dňa 28.11.2013 mimo služobného úradu z dôvodu účasti na školení na U., súd ďalej neskúmal, či H.. M. bola mimo služobného úradu iba dňa 28.11.2013, alebo dlhšie časové obdobie (nepresahujúce dva týždne), keďže uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V prípade, ak by H.. M. bola v čase kontroly dňa 28.11.2013 mimo služobného úradu po dobu dlhšiu ako dva týždne, J.. A. by nebola oprávnená v zmysle poverenia zo dňa 01.12.2012, vystaveného jej nadriadeným vedúcim štátnym zamestnancom, vykonať kontrolu u navrhovateľky. V takomto prípade by J.. A. ako vedúci štátny zamestnanec musela disponovať poverením, vystaveným s jej súhlasom zo strany vedúceho služobného úradu. Kontrolujúca osoba a ani svedkyne však nemali v zmysle služobného predpisu č. 3/2013 povinnosť preukázať sa nejakým dokumentom, či iným povolením na vykonanie kontroly. Treba si totiž uvedomiť, že oprávnenie na uskutočnenie kontroly ako také vyplýva odporcovi priamo zo zákona (§ 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z. z), ktoré je bližšie vymedzené v služobnom predpise odporcu č. 3/2013 (najmä čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 1, ods. 2). Pokiaľ ide o otázku, či došlo k uskutočneniu kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou prostredníctvom kompetentných zamestnancov odporcu, súd v tejto súvislosti zistil, že pokyn na vykonanie kontroly mohol vydať ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v čl. 5 ods. 1 služobného predpisu č. 3/2013, vrátane príslušného vedúceho zamestnanca, ktorým bola v čase kontroly na základe poverenia J.. G. A.. Kontrolu mohli uskutočniť ktorékoľvek subjekty, uvedené čl. 5 ods. 2 služobného predpisu č. 3/2013, medzi ktoré patrili: a) príslušný vedúci zamestnanec, b) nadriadený vedúci zamestnanec spolu s bezpečnostným technikom dodávateľskej organizácie, c) iné osoby, určené vedúcim služobného úradu spolu s bezpečnostným technikom dodávateľskej organizácie, a d) kontrolné orgány Inšpektorátu práce. Podľa názoru súdu, J.. G. A., ako riaditeľka OKaRP, sekcie OPD, ktorá disponovala poverením na zastupovanie generálnej riaditeľky sekcie OPD H.. D. M., bola oprávnená v čase neprítomnosti generálnej riaditeľky, nepresahujúcej dobu dva týždne vykonať príslušnú kontrolu u navrhovateľky, ktorá v tom čase pracovala vo funkcii generálneho štátneho radcu na odbore OPaMDI, sekcia OPD. Z dokazovania vyplýva, že H.. D. M., bola dňa 28.11.2013 z dôvodu svojej účasti na školení, neprítomná v služobnom úrade, a teda J.. A., bola oprávnená uskutočniť, za účasti dvoch svedkov príslušnú kontrolu u navrhovateľky. Pokiaľ ide o Z.. T. a Z.. X., tie mali v rámci kontroly postavenie svedkov (čl. 5 ods. 3 služobného predpisu č. 3/2013). Pokiaľ ide o Z.. A., jeho prítomnosť v čase kontroly nebola potrebná. Je pravdou, že vo vzťahu k navrhovateľke mal postavenie priameho nadriadeného, avšak ako vyplýva z výpovede svedkyne Mgr. A., z hľadiska dôležitosti funkcií bola s Z.. A. na rovnakej služobnej úrovni. Ich spoločným nadriadeným bola generálna riaditeľka sekcie K. H.. D. M.. Pokiaľ ide o náležitosti záznamu o vykonaní kontroly, podľa názoru súdu bolo v ňom vhodnejšie uviesť, že kontrolu vykonal vedúci zamestnanec H.. D. M., generálna riaditeľka sekcie OPD, v zastúpení J.. G. A., riaditeľkou OKaRP, a to na základe poverenia zo dňa 01.12.2012 (čl. 5 ods. 2 písm. a) služobného predpisu č. 3/2013), nakoľko zastúpený vedúci zamestnanec H.. M. sa z dôvodu služobných povinností (resp. z iného dôvodu) v čase kontroly nachádzala mimo služobného úradu a to po dobu, nepresahujúcu dva týždne. K písomnému záznamu o vykonaní kontroly bolo vhodné pripojiť aj rovnopis alebo overenú

fotokópiu poverenia zo dňa 01.12.2012, aby tak nevznikli pochybnosti o tom, či J.. A. bola skutočne oprávnená vykonať kontrolu u navrhovateľky. Zo záznamu taktiež vyplýva nesprávne uvedenie funkcie navrhovateľky, keď namiesto uvedenia funkcie s označením hlavný štátny radca, mala kontrolujúca osoba uviesť funkciu s označením generálny štátny radca, ktorú navrhovateľka podľa Dodatku č. 6 (č.l. 10) v čase kontroly vykonávala. Správnosť použitých detekčných trubičiek a povinnosť kontrolujúcej osoby, poučiť kontrolovanú osobu, ako sa má správať pri výkone kontroly.

Podľa názoru navrhovateľky, dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zneplatňuje aj skutočnosť, že jej odporca po skončení kontroly nevydal písomný záznam o výsledných hodnotách dychovej skúšky. Záznam dostala len na podpis. Navrhovateľka pritom nemala vedomosť o tom, či bol prístroj ciachovaný, a či dychová skúška prebehla v súlade s právnymi predpismi. Z priloženého záznamu nevyplýva hodnota objemového percenta alkoholu v krvi. Navrhovateľka ho preto považovala za sporný, nakoľko neobsahoval ani jednu z nameraných hodnôt. Záznam konštatoval iba požitie alkoholických nápojov. Zápis o tom, že prebehli opakované kontrolné merania bol na predtlačenom a vyplnenom tlačive, ktorý bol dopísaný ručne. Veľmi všeobecná je tiež informácia o prostriedku, ktorým bolo požitie alkoholu preukazované a síce, že kontrola bola vykonaná detekčnými trubičkami. Záznam však neobsahoval informáciu z hľadiska uvedenia názvu a konkrétneho druhu detekčných trubičiek. Vzhľadom na rôzne druhy týchto zariadení, dostupných na trhu, nemožno na základe záznamu posúdiť ani spoľahlivosť vykonanej skúšky, ani dôvodnosť opakovaných meraní. Nikto sa jej počas kontroly neopýtal, či neberie nejaké lieky, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok testu. Navrhovateľka uviedla, že nikdy predtým v živote sa takejto skúšky nepodrobovala a nevedela, ako sa má správať, ako majú vyzerať kontrolné prístroje. Pamätala si, že tam došlo k malému sfarbeniu. Odporca nepreukázal objemové množstvo prítomnosti alkoholu v krvi navrhovateľky, išlo o orientačnú dychovú skúšku, čo potvrdila aj svedkyňa Z.. X.. Takýto prístroj nemožno považovať za relevantný nástroj v zmysle § 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z. Odporca pred skúškou vôbec nepoučil navrhovateľku v zmysle bodu 4 návodu na používanie trubičiek (okolnosti, majúce vplyv na výsledok kontroly). Prístroj nebol testovaný, nemal certifikát, nemohol teda objektívne preukázať objemové percento alkoholu. V zázname o dychovej skúške absentovalo vyjadrenie navrhovateľky k dychovej skúške, čo je v rozpore so služobným predpisom č. 3/2013. Taktiež v ňom absentovalo vyjadrenie, že navrhovateľka sa odmietla podrobiť krvnej skúške.

Odporca k tomu uviedol, že kontrolu vykonal prostredníctvom detekčnej súpravy zn. AL-TEST. Podľa podmienok pre skúšky na požitie alkoholu detekčnými trubičkami, na kontrolu je prípustné používať len detekčné trubičky, u ktorých neuplynula expiračná doba vyznačená na obale kazety. Expiračná doba súpravy AL-TEST uplynula dňa 10. 04. 2014. Podľa bodu 6 návodu pre používanie súpravy AL- TEST, sa vyhodnotenie dychovej skúšky uskutoční odpočítaním dĺžky nazeleno zafarbeného stĺpca, ktorý sa vytvorí po prefúknutí trubice osobou, ktorá požila alkoholický nápoj. Navrhovateľka bola približne po dvadsiatich minútach vyzvaná na opakovanú dychovú skúšku, pri ktorej bola opätovne zistená prítomnosť alkoholu v krvi. Následne bola navrhovateľke viackrát ponúknutá možnosť odobratia vzorky krvi v zdravotníckom zariadení. Ponúknutú možnosť však navrhovateľka odmietla. V súvislosti s použitými trubičkami odporca nedisponoval certifikátom, vystaveným podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Odporca však nebol povinný použiť certifikovaný prístroj, nebol povinný pripojiť k záznamu ani príslušnú fotodokumentáciu detekčných trubičiek. Navrhovateľka si musela byť vedomá, že má nejaký alkohol v krvi, ináč by sa krvnému testu podrobila. Pokiaľ ide o písomný záznam o vykonaní kontroly, v takomto zázname sa bližšie nešpecifikuje výsledok merania v percentách, nakoľko sa tam uvádza len slovné vyjadrenie požil - nepožil.

Svedkyňa Z.. G. X. uviedla, že detekčné trubičky sú jednorazové, môže ich použiť iba jeden zamestnanec, detekčná trubička sa skladá zo sklenenej pipety, ktorej predná a zadná časť sa zlomí nožíkom, na jednu časť sa nastokne nafukovací balónik a na druhú časť si zamestnanec, ktorý je podrobený dychovej skúške, nasadí náhubok na dýchanie. Následne sa nafúka celý balónik a približne do jednej minúty sa začne sfarbovať, v závislosti od množstva a prítomnosti alkoholu v dychu podrobovanej osoby. Predmetné trubičky sa po určitej dobe zoxidovali, sú nepoužiteľné. Svedkyňa následne odišla do svojej kancelárie, kde vyhotovila fotodokumentáciu trubičiek, za prítomnosti jej kolegov p. U. a p. X.. Fotodokumentáciu vytlačila v ten istý deň na počítači s tým, že ju elektronickým spôsobom, preposlala Z.. T. a J.. A..

Y. Z.. T. uviedla, že fotodokumentáciu ohľadom detekčných trubičiek nevidela. Pamätala si však, že fotografie robila Z.. X., a to z dôvodu, že videla ako si tie trubičky fotila mobilom, po skončení druhej dychovej skúšky, v kancelárii Z.. T..

Y. J.. G. A. uviedla, že pokiaľ ide o trubičky, svedkyňa si pamätala, že Z.. X. napísala na trubičky meno kontrolovanej osoby. V prítomnosti svedkyne nedošlo k vyhotoveniu fotodokumentácie ohľadom detekčných trubičiek. Následne došlo k spísaniu záznamu o dychovej skúške, ktorý podpísala navrhovateľka a všetky zúčastnené osoby t.j. svedkyňa, Z.. T. a Z.. X..

Z.. arch. T. X. v čestnom vyhlásení zo dňa 08.10.2014 (č.l. 103) uviedol, že dňa 28.11.2013, v čase vyhotovovania fotodokumentácie detekčných trubičiek typu AL-TEST, ktoré boli použité navrhovateľkou na vykonanie dychovej skúšky, sa spolu s kolegom p. U. nachádzali v kancelárii riaditeľky odboru prevádzky úradu Z.. X., ktorá detekčné trubičky odfotila a následne vyhotovenú fotodokumentáciu za účelom jej archivovania vytlačila.

U. U. v čestnom vyhlásení zo dňa 08.10.2014 (č.l. 104) uviedol, že dňa 28.11.2013, v čase vyhotovovania fotodokumentácie detekčných trubičiek typu AL-TEST, ktoré boli použité navrhovateľkou na vykonanie dychovej skúšky, sa spolu s kolegom p. X. nachádzali v kancelárii riaditeľky odboru prevádzky úradu Z.. X., ktorá detekčné trubičky odfotila a následne vyhotovenú fotodokumentáciu za účelom jej archivovania vytlačila.

Zo záznamu o kontrole na požitie alkoholu dychovou skúškou (č.l. 13) vyplýva, že detekčné trubičky preukázali použitie alkoholických nápojov u navrhovateľky a taktiež skutočnosť, že v prípade pozitívneho výsledku pri prvom kontrolnom meraní sa vykonalo opakované meranie. Zo záznamu nevyplýva, že by sa kontrolovaná osoba odmietla podrobiť dychovej skúške. Zo záznamu taktiež nevyplýva uvedenie názvu a typu dychových trubičiek, nevyplýva uvedenie množstva objemu alkoholu v krvi navrhovateľky, zisteného dychovou skúškou, resp. nevyplýva údaj o sfarbení detekčných trubičiek a taktiež nevyplýva vyjadrenie navrhovateľky k výsledku kontroly. Písomný záznam sa ďalej postupoval a/ vedúcemu služobného úradu, b/ osobnému úradu a c/ bezpečnostnému technikovi (pri pracovnom úraze). Zo záznamu nevyplýva počet jeho vyhotovení v rovnopisoch, ani údaj o tom, či sa rovnopis alebo fotokópia záznamu doručovala navrhovateľke. K záznamu nebola pripojená fotodokumentácia ohľadom detekčných trubičiek, použitých pri kontrole, ani údaj o tom, kto fotodokumentáciu vyhotovil.

Z fotodokumentácie (č.l. 57) vyplýva zobrazenie dvoch detekčných trubičiek, na ktorých je uvedené meno D.. Zo zobrazenia ďalej vyplýva, že detekčná trubica je rozdelená deliacou ryskou na dve časti s tým, že prvá časť pôvodne žltej indikačnej vrstvy v smere šípky (od užšieho prúžku k deliacej ryske), ktorá zodpovedala koncentrácii alkoholu v krvi do 0,3 ‰ bola sfarbená nazeleno a druhá časť žltej indikačnej vrstvy (od deliacej rysky k širšiemu prúžku), ktorá zodpovedala koncentrácii alkoholu v krvi nad 0,3 ‰, ostala sfarbená v pôvodnej žltej farbe. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa. Podľa § 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, 14) aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Podľa § 5 ods. 4 prvej vety zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.

Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z. z., druhy určených meradiel a oblasti ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1. Podľa bodu 2./ prílohy č. 25 k vyhláške č. 310/2000 Z.z., analyzátory dychu sa používajú na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu v dychu osôb (vodičov, zamestnancov a pod.). Analyzátory dychu sa členia na a) prenosné, ktoré sa používajú vnútri a mimo budov, b) neprenosné, ktoré sa používajú len v budovách alebo ktoré sa používajú na meranie za rovnakých podmienok okolia (napr. v mobilných laboratóriách). Podľa čl. 7 ods. 1 služobného predpisu č. 3/2013, kontrola na požitie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou detekčnými trubičkami, ktorými sa zistí prítomnosť alkoholu v dychu, odberom krvi a iného biologického materiálu v zdravotníckom zariadení, alebo lekárskym vyšetrením.

Podľa čl. 7 ods. 2 služobného predpisu č. 3/2013, v prípade pozitívneho výsledku dychovej skúšky sa v priebehu 10 minút vykoná opakovaná dychová skúška.

Podľa čl. 8 ods. 1 služobného predpisu č. 3/2013, z každej kontroly na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok musí byť vyhotovený písomný záznam, obsahom ktorého je: a) meno, priezvisko a funkcia kontrolovaného zamestnanca, b) meno a priezvisko kontrolujúcich osôb, c) dátum a hodina vykonania kontroly, d) výsledok kontroly, e) vyjadrenie kontrolovaného zamestnanca, f) podpisy - kontrolovaného, kontrolujúceho a svedkov.

Podľa čl. 8 ods. 2 služobného predpisu č. 3/2013, vzor záznamu o vykonanej kontrole tvorí prílohu č. 1 tohto služobného predpisu.

Podľa čl. 9 ods. 1 služobného predpisu č. 3/2013, odber krvi alebo iného biologického materiálu a lekárske vyšetrenie na požitie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok (ďalej len ,,lekárske vyšetrenie") podľa tohto služobného predpisu sa vykoná v zdravotníckych zariadeniach.

Podľa čl. 9 ods. 3 služobného predpisu č. 3/2013, v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je zamestnanec povinný uhradiť ministerstvu skutočne vynaložené finančné prostriedky spojené s lekárskym vyšetrením.

Podľa čl. 9 ods. 6 služobného predpisu č. 3/2013, v prípade, ak zamestnanec užíva lieky, ktoré môžu ovplyvniť výsledky kontroly, odberu krvi a iného biologického materiálu prípadne vyšetrenia, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému vedúcemu zamestnancovi.

Podľa bodu 4 návodu na používanie detekčnej súpravy AL-TEST (č.l. 58), trubička, na ktorej je nastoknutý náhubok na dýchanie a nafukovací balónik, sa odovzdá kontrolovanej osobe. Po predchádzajúcom fajčení, užitia ovocných štiav, likérových cukríkov, či ústneho deodorantu a pod., možno skúšku vykonať najskôr po uplynutí 15 minút. K účinnému vypudeniu týchto látok z ústnej dutiny možno napomôcť ich vedomým vydychovaním cez zavreté zuby.

Podľa názoru súdu, odpoveď na otázku správnosti detekčných trubičiek, použitých odporcom v rámci kontroly, dáva predovšetkým služobný prepis č. 3/2013, v zmysle ktorého kontrola na požitie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou detekčnými trubičkami, ktorými sa zistí prítomnosť alkoholu v dychu (čl. 7 ods. 1). V zmysle ust. § 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z. z., bol odporca povinný v rámci výkonu kontroly dychovou skúškou použiť prístroj, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Zo služobného predpisu nevyplýva, že by mal odporca povinnosť použiť v rámci kontroly určitý druh alebo typ detekčných trubičiek. Teda ak odporca v rámci kontroly použil detekčné trubičky zn. AL TEST, nepostupoval v rozpore so služobným predpisom a ani so zákonom, nakoľko odporca použil detekčné trubičky, na základe ktorých bolo možné určiť objemové percento alkoholu v krvi v rozsahu do 0,03

‰, a nad 0,03 ‰. Odporca síce predložil súdu listinný dôkaz (č.l. 59-61), v zmysle ktorého sa malo jednať o detekčné trubičky zn. AL TEST, vyrobené v roku 2012 s expiračnou dobou do 10.04.2014, avšak na základe tohto dôkazu nebolo možné s istotou ustáliť, či sa uvedený listinný dôkaz vzťahuje na detekčné trubičky, použité pri kontrole navrhovateľky dňa 28.11.2013. Pokiaľ ide o teóriu, v zmysle ktorej by odporca v rámci kontroly dňa 28.11.2013 použil detekčné trubičky, u ktorých v čase kontroly uplynula expiračná doba, alebo by boli nepoužiteľné z iných dôvodov, takáto okolnosť by skôr zaťažovala odporcu ako navrhovateľku. Avšak prípadnú pochybnosť (nameranie nesprávnych hodnôt) bolo možné zo strany navrhovateľky vylúčiť tým spôsobom, že by odporcu požiadala o vykonanie krvnej skúšky (čl. 9 ods. 1, ods. 3 služobného predpisu č. 3/2013). Zo záznamu o vykonaní kontroly taktiež nevyplýva, že by navrhovateľka mala výhrady voči prístroju, ktorým sa zisťovala prítomnosť objemového percenta alkoholu v krvi navrhovateľky. Zo svedeckých výpovedí zamestnancov odporcu, ktorí boli prítomní pri kontrole naopak vyplýva, že navrhovateľka namiesto námietky voči použitým detekčným trubičkám, sa priznala, že deň pred kontrolou požívala alkoholické nápoje. Keďže odporca nemal pochybnosť o nameraných hodnotách, nepovažoval za potrebné, aby sa navrhovateľka podrobila kontrole krvnou skúškou.

Zo služobného predpisu nevyplývala povinnosť pre odporcu, aby pred vykonaním dychovej skúšky poučil navrhovateľku o tom, ako sa má správať počas výkonu dychovej skúšky a ako majú vyzerať kontrolné prístroje. Práve naopak, v prípade podozrenia na prítomnosť alkoholu v krvi, mala navrhovateľka povinnosť sa podrobiť dychovej skúške (§ 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z. z.). Pokiaľ ide o návod na používanie trubičiek, z tohto návodu síce vyplýva, že ak pred skúškou kontrolovaná osoba fajčila, užila ovocné šťavy, likérové cukríky, alebo ústny deodorant, skúšku bolo možné uskutočniť najskôr po uplynutí pätnástich minút, avšak ani z návodu, a ani z iného predpisu nevyplýva, že by odporca mal v tomto smere nejakú poučovaciu povinnosť, a to ani v prípade, ak by navrhovateľka bola užívateľkou liekov, ktoré mohli určitým spôsobom ovplyvniť výsledok testov (čl. 9 ods. 6 služobného predpisu č. 3/2013). Z formálnej logiky vyplýva, že ak má kontrolovaný subjekt nejakú vedomosť o existencii okolnosti, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na stanovenie objemového percenta alkoholu v krvi, je povinný na takúto okolnosť vopred upozorniť kontrolujúci orgán. V prípade neuvedenia takejto okolnosti musí kontrolovaná osoba znášať všetky dôsledky nameraných hodnôt. Ak navrhovateľka s nameranými hodnotami nesúhlasila, mala právo požiadať o vykonanie krvnej skúšky. Bolo teda elementárnou povinnosťou navrhovateľky, aby na prípadné okolnosti, ktoré by mohli mať skresľujúci vplyv na výsledok skúšky, vopred upozornila kontrolujúcu osobu s tým, aby sa takéto okolnosti aj uviedli v zázname o vykonaní kontroly. Ak navrhovateľke vznikla pochybnosť o hodnovernosti detekčnej súpravy AL-TEST, mala právo odmietnuť vykonanie dychovej skúšky a súčasne právo požiadať o výkon krvnej skúšky (§ 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z. z.). Jej tvrdenie o tom, že dychová skúška nebola vykonaná v súlade s právnymi predpismi, nakoľko odporca nepoužil ciachovaný prístroj, súd vyhodnotil ako účelové s cieľom spochybniť výsledok dychovej skúšky, ktorému sa podrobila dňa 28.11.2013 v čase približne o 10.00 hod, keďže výsledok uvedenej skúšky bol v neprospech navrhovateľky. Výsledok kontroly totiž preukazoval, že navrhovateľka sa dopustila závažného porušenia služobnej disciplíny, čo bol dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (§ 51 ods. 1 zákona o štátnej službe v spojení s čl. 19 ods. 1 písm. g), ods. 2 služobného predpisu č. 50/2011). Odporca nebol povinný vydať navrhovateľke písomný záznam o vykonaní dychovej skúšky, nakoľko takáto povinnosť mu nevyplývala ani z čl. 8 ods. 3 služ. predpisu č. 3/2013 a ani z obsahu záznamu vyplýva, že ho bol povinný vydať iba a/ vedúcemu služobného úradu, b/ osobnému úradu a c/ bezpečnostnému technikovi (pri pracovnom úraze).

Podľa čl. 8 ods. 1 písm. d) služobného predpisu č. 3/2013, z každej kontroly na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, bol odporca povinný vyhotoviť písomný záznam, obsahom ktorého malo byť uvedenie výsledku kontroly. Služobný poriadok však neuvádza, čo možno rozumieť pod pojmom výsledok kontroly. Zo vzorového tlačiva, ktoré tvorí Prílohu č. 1 k služobnému predpisu č. 3/2013 vyplýva povinnosť odporcu, aby v rámci výsledku kontroly uviedol, či kontrolovaný subjekt požil alebo nepožil alkoholické nápoje. Odporca teda nebol povinný uviesť v zázname hodnotu objemového percenta alkoholu v krvi, nakoľko mal povinnosť iba uviesť, či kontrolovaná osoba požila alebo nepožila alkohol. V tomto prípade kontrolujúca osoba uviedla v zázname, že navrhovateľka požila alkoholické nápoje (požitie alkoholických nápojov). Súd videl rozpor aj v tvrdení navrhovateľky, v zmysle ktorého mala na jednej strane vidieť, ako došlo k malému sfarbeniu detekčných trubičiek, no na druhej strane nemala vedomosť o hodnote objemového množstva alkoholu v krvi. Navrhovateľka svojimi vlastnými zmyslami vnímala detekčné trubičky, ktoré po jej vdychoch vykazovali podľa jej úsudku ,,malé sfarbenie". Každá z detekčných trubičiek bola rozdelená deliacou ryskou na dve časti s tým, že prvá časť pôvodne

žltej indikačnej vrstvy v smere šípky (od užšieho prúžku k deliacej ryske), ktorá zodpovedala koncentrácii alkoholu v krvi do 0,3 ‰ bola sfarbená nazeleno a druhá časť žltej indikačnej vrstvy (od deliacej rysky k širšiemu prúžku), ktorá zodpovedala koncentrácii alkoholu v krvi nad 0,3 ‰, ostala sfarbená v pôvodnej žltej farbe. Ak si navrhovateľka uvedené hodnoty v rámci vizuálnej kontroly nevšimla, nemôže z toho obviňovať odporcu.

Navrhovateľka ďalej namietala, že v zázname absentovalo jej vyjadrenie k dychovej skúške. Odporca k tomu uviedol, že navrhovateľka bola v tom čase indisponovaná, preto k uvedeniu jej vyjadrenia v zázname nedošlo. Podľa čl. 8 ods. 1 písm. e) služobného predpisu č. 3/2013, z každej kontroly na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok musí byť vyhotovený písomný záznam, obsahom ktorého je vyjadrenie kontrolovaného zamestnanca. Zo vzorového tlačiva, ktoré tvorí Prílohu č. 1 k služobnému predpisu č. 3/2013 však nevyplývala povinnosť, aby sa kontrolovaný zamestnanec vyjadroval k výsledku kontroly. Z uvedeného vyplýva, že vzorové tlačivo, ktoré tvorí Prílohu č. 1 k služobnému predpisu č. 3/2013 je v rozpore s čl. 8 ods. 1 písm. e) služobného predpisu č. 3/2013, nakoľko vo svojej predtlači neobsahuje povinnosť odporcu, aby umožnil kontrolovanej osobe vyjadriť sa k výsledku kontroly. Ak teda odporca neuviedol v písomnom zázname vyjadrenie navrhovateľky k výsledku kontroly, konal tak v rozpore s čl. 8 ods. 1 písm. e) služobného predpisu č. 3/2013. Ide však o formálnu a obsahovú náležitosť, ktorá vyplýva z interného právneho aktu odporcu, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, preto podľa názoru súdu, uvedený formálny nedostatok nemal zásadný vplyv platnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Za obvyklých okolností by odporca v zázname pravdepodobne uviedol vyjadrenie navrhovateľky v tom zmysle, že deň predtým požívala alkoholické nápoje (čo navrhovateľka v podstate uviedla nielen pred kontrolujúcim vedúcim zamestnancom, ktorého zastupovala J.. A., a dvoma svedkami, prítomnými pri kontrole, ale aj v konaní pred súdom). V súvislosti s tvrdením navrhovateľky o absencii jej vyjadrenia v zázname o odmietnutí podrobiť sa krvnej skúške, je potrebné zdôrazniť, že bolo vecou navrhovateľky, aby pred podpisom záznamu, trvala na uvedení takéhoto vyjadrenia. Navrhovateľka mala právo odmietnuť podpísanie záznamu, ak podľa jej názoru obsahoval skutočnosti, s ktorými nesúhlasila, resp. mohla trvať na tom, aby odporca v zázname uviedol aj tie okolnosti, ktoré v ňom neuviedol a mal podľa jej názoru uviesť. Tým, že navrhovateľka záznam podpísala, vyjadrila svoj súhlas so všetkými údajmi, ktoré boli v zázname uvedené. Zo služobného predpisu č. 3/2013 nevyplývala pre kontrolujúcu osobu povinnosť, aby ku záznamu pripojila fotodokumentáciu detekčných trubičiek, nakoľko fotodokumentáciu vyhotovil odporca pre vlastnú potrebu. Y. Z.. T. v tejto súvislosti uviedla, že fotodokumentáciu detekčných trubičiek nevidela, avšak si všimla, že Z.. X. si svojím mobilom vyhotovila obrazový snímok detekčných trubičiek a to po skončení kontroly, v kancelárii Z.. T., čo potvrdila aj svedkyňa Z.. X.. Naopak, ako vyplýva z vyjadrenia Z.. X. a z obsahu čestných vyhlásení p. X. a p. U., k vyhotoveniu obrazovej snímky detekčných trubičiek došlo Z.. X., avšak v jej vlastnej kancelárii a to v prítomnosti p. X. a p. U.. Bez ohľadu na rozpor v mieste, kde malo dôjsť k vyhotoveniu fotodokumentácie detekčných trubičiek, použitých v rámci kontroly navrhovateľky, obrazová dokumentácia použitých detekčných trubičiek netvorila v zmysle čl. 8 ods. 1 služob. predpisu č. 3/2013 obligatórnu náležitosť záznamu o kontrole.

Nátlak a vyvolanie omylu pred podpisom dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Navrhovateľka uviedla, že v čase výkonu kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou sa nachádzala v stave ťažkého duševného rozpoloženia, preto požiadala odporcu o potvrdenie výsledkov kontroly krvnými testami, na čo J.. A. reagovala, ,,že je to zbytočné, lebo to na výpovedi nič nezmení, okrem toho je zaneprázdnená a naznačila, že navrhovateľka zdržiava". Po tomto rozhovore sa všetci presunuli na osobný úrad, kde bolo vykonané druhé meranie. Pamätala si, že po skúške sa všetci odobrali do kancelárie J.. A., kde bolo navrhovateľke povedané, že v jej prípade sa jedná o obzvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny, ktoré má jediný následok, a to okamžitú výpoveď. Niekto z prítomných povedal navrhovateľke, že v danom prípade neexistuje nulová tolerancia. Tu bola spomínaná dohoda a vyhotovenie žiadosti, o ktoré však navrhovateľka nežiadala. Navrhovateľka následne odišla do svojej kancelárie, kde zistila, že má zablokovaný počítač. Navrhovateľka si nemohla nájsť právne predpisy, ani smernice, a tým zistiť, aké má možnosti. Začala operatívne telefonovať, a to najskôr informatikom, aby jej odblokovali počítač, potom riaditeľovi Z.. A., aby sa spojil s generálnou riaditeľkou a hľadali iné možnosti, čiže nie skončenie pomeru, ale iné možnosti riešenia vzniknutej situácie. Navrhovateľka telefonovala svojej kamarátke personalistke, aby jej poradila, ale nebola dostupná. Následne telefonovala ďalšej známej, za účelom sprostredkovania kontaktu na p. ministra. Kolega z IT volal navrhovateľke, že

do pol hodiny bude počítač odblokovaný, ale keď sa tak nestalo, navrhovateľka odišla za kolegom mimo budovu na obed. Kolega jej povedal, že na tie krvné skúšky musí ísť, a že navrhovateľku tam odvezie. Po návrate do kancelárie navrhovateľka zistila, že jej počítač bol stále nefunkčný. Niekoľkokrát preto volala na odbor informatiky, až nakoniec jej telefón zobral pán riaditeľ U., ktorý na tretí pokus počítač odblokoval. Vtedy navrhovateľka zistila, že údaje pripomienkovaného materiálu nie sú uložené, a že o ne prišla. Navrhovateľka riešila situáciu prostredníctvom SMS práv s Z.. A., ktorý jej poradil, aby si odfotila pracovnú snímku mesiaca, vypracovaného podľa pokynov generálnej riaditeľky H.. M., aby bol dôkaz o plnení pracovných úloh, vykonaných nad rámec povinností, primeraných ku kvalite a k termínom. Túto úlohu však navrhovateľka nemohla splniť, nakoľko v tom čase mala zablokovaný počítač. Zhruba pred 14.00 hod. ju prišla vyzdvihnúť J.. A., pričom jej uviedla, že dokumenty sú pripravené, a že nemá zdržiavať, aby to už mali za sebou. Bola tam prítomná aj kolegyňa p. X., a J.. A.. Po prečítaní dokumentov si navrhovateľka povedala, že takto to predsa nemôže skončiť, že musí existovať iná možnosť riešenia. Uviedla, že nemala prístup k smerniciam, preto si ich vyžiadala od Z.. X., ktorá ich následne priniesla. Predtým si však navrhovateľka vyžiadala čas na telefonát s riaditeľom Z.. A.. Navrhovateľke sa však nepodarilo dovolať riaditeľovi a keď jej bolo povedané, že nemá zdržiavať, lebo vedúci služobného úradu na to čaká, dohodu aj žiadosť navrhovateľka podpísala, ale cítila sa pod nátlakom a uverila prísľubu, že sa celá vec nebude rozmazávať, že bude dodržaná diskrétnosť, tak aby sa mohla zamestnať na inom ústrednom orgáne, čo sa žiaľ nestalo. Čoskoro sa fáma rozšírila. Keď sa navrhovateľka vrátila do kancelárie, našla si od riaditeľa Z.. A. SMS správu, že sa dozvedel, že dohodu podpísala, a preto už nemôže pre navrhovateľku nič urobiť. Z obsahu SMS-kovej komunikácie medzi navrhovateľkou a jej nadriadeným Z.. A. teda vyplýva, že navrhovateľka nemala záujem na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Podľa názoru navrhovateľky, reakcia odporcu spočívajúca v tom, že "dôsledky budú pre navrhovateľku aj tak v každom prípade rovnaké", ako aj ďalšie jeho vyjadrenia v tom zmysle, že podpísanie predloženej žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou bude pre navrhovateľku "najmenej problematické", treba považovať za zastrašovanie navrhovateľky hrozbou straty zamestnania a za nátlak, smerujúci k presadeniu vôle zamestnávateľa na úkor zamestnanca, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku psychického nátlaku podala vedúcemu služobného úradu Z.. A. žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Žiadosť však navrhovateľka nepísala sama, vyhotovil ju odporca, ktorý ju následne predložil navrhovateľke na podpis. Následne došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k uzatvoreniu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, datovanou tiež ku dňu 28.11.2013 s účinnosťou od 30.11.2013. Žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou teda vyhotovil odporca. Takáto iniciatíva odzrkadľuje skôr vôľu odporcu o skončenie pomeru, ako vôľu navrhovateľky. Odporca v danom prípade využil situáciu, keď neumožnil navrhovateľke poriadne zvážiť možnosti a v krátkom časovom úseku ju prinútil k rozhodnutiu, ktoré nereflektovalo jej vôľu. V opačnom prípade by totiž musel odporca preukázať pozitívny výsledok kontroly ako podklad k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca tak zvolil zo svojho pohľadu výhodnejší spôsob, pričom však poškodil navrhovateľku a jej záujem na riešení vzniknutej situácie. Navrhovateľka sa domnieva, že konala k svojmu neprospechu, ak si namiesto okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, zvolila možnosť skončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou. Zo strany odporcu sa v tomto prípade jednalo o nedovolený nátlak, a to vo forme bezprávnej vyhrážky, ktorá spočívala v tom, že odporca uviedol navrhovateľku do omylu, že sa mala dopustiť porušenia služobnej disciplíny, pričom odporca na to nemal žiaden podklad, keďže detekčné trubičky vôbec nepreukazovali objemové percento prítomnosti alkoholu v krvi navrhovateľky. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na judikát, podľa ktorého, ak účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ako aj , uverejnené v časopise zo súdnej praxe 5/2009).

Odporca k tomu uviedol, že o vykonanej kontrole dychovou skúškou bol vyhotovený písomný záznam. Kópia uvedeného záznamu bola navrhovateľke na základe jej žiadosti poskytnutá. Po vykonanej kontrole bola navrhovateľka následne zo strany odporcu oboznámená s ďalším možným postupom, vyplývajúcim zo služobného predpisu č. 50/2011, v zmysle ktorého v dôsledku závažného porušenia služobnej disciplíny prislúchala odporcovi možnosť okamžite skončiť s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer. Žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku

dňu 30. 11. 2013 predložila navrhovateľka na podpis vedúcemu služobného úradu dňa 28. 11. 2013. Ponúknutie pomoci pri napísaní žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou je na osobnom úrade bežná prax. Z uvedeného dôvodu bola do kancelárie riaditeľky osobného úradu Z.. Z. T., kde sa za prítomnosti J.. G. A. a Z.. G. X. riešila vzniknutá situácia, prizvaná personalistka J.. P. X., ktorá s navrhovateľkou komunikovala aj pri samotnom podpise dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka svoj súhlas potvrdila podpísaním dohody, ktorú si bez nátlaku prečítala. Dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa v dohode uvádzajú len vtedy, ak o to požiada zamestnanec. Neuvedenie dôvodov v tomto prípade malo skôr napomôcť navrhovateľke, aby sa mohla ďalej pracovne uplatniť. Pri podpise dohody nemohli pôsobiť na navrhovateľku žiadne rušivé vplyvy, ktoré by ju zbavili voľnosti rozhodnúť sa, či návrh dohody podpíše, resp. by inak obmedzovali jej zmluvnú voľnosť pri rozhodovaní. Navrhovateľka pred podpisom neuviedla žiadne námietky voči obsahu dohody. Odporca v tejto súvislosti poukázal na judikát, v zmysle ktorého sa nejedná o bezprávnu vyhrážku a nemožno ani považovať za zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca okolnosť, ak zamestnávateľ svoj návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou odôvodní tým, že podľa jeho návrhu sú tu dôvody (v danom prípade požívanie alkoholu v pracovnej dobe), pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovný pomer skončiť okamžite. Pri porovnávaní obidvoch možností skončenia pracovného pomeru ponúkaných žalobcovi, pritom ani nemožno úspešne vyvodzovať, že žalobca konal v dôsledku tiesne ku svojmu neprospechu, ak sa rozhodol predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru okamžitým zrušením a zvolil si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, teda spôsobom pre neho výhodnejším (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ). Svedkyňa Z.. G. X. uviedla, že počas dychovej skúšky nebol na navrhovateľku vyvíjaný nátlak. Návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou predostrela Z.. T.. Po podpísaní zápisnice navrhovateľkou, túto zápisnicu podpísali všetci zamestnanci odporcu, ktorí boli prítomní pri výkone kontroly. Svedkyňa následne odišla do svojej kancelárie, kde vyhotovila fotodokumentáciu trubičiek. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, čo ďalej robila navrhovateľka. Svedkyňa nebola prítomná pri podpise dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Svedkyňa Z.. Z. T. uviedla, že spolu s kolegyňami, vykonávajúcimi kontrolu, nechceli tento problém rozmazávať, preto navrhovateľke uviedli, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu môže dôjsť buď okamžitým skončením alebo dohodou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka pristúpila na skončenie pomeru dohodou. Svedkyňa na to navrhovateľke uviedla, že bude potrebné, aby podala žiadosť o skončenie pomeru dohodou. Navrhovateľka následne odišla do kancelárie J.. P. X., ktorá je personalistka na osobnom úrade. J.. P. X. mala pomôcť navrhovateľke pri spísaní žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Svedkyňa nebola prítomná pri podpise dohody. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by bol na navrhovateľku vyvíjaný nejaký nátlak v súvislosti s skončením pomeru, skôr naopak, svedkyňa vyzvala navrhovateľku, že ak nie je si istá, či pila, nech ide na krvnú skúšku.

Svedkyňa J.. G. A. uviedla, že po vykonaní opakovanej kontrole na požitie alkoholu u navrhovateľky dychovou skúškou, ktorá sa uskutočnila v kancelárii Z.. T., a ktorá potvrdila výsledok prvého testu, vedúca personálneho oddelenia Z.. T. poučila navrhovateľku o dôsledkoch týchto zistení s tým, že s navrhovateľkou sa dohodli na tom, že ak sa nepodrobí krvnej skúške, má možnosť požiadať o skončenie pomeru dohodou. Navrhovateľka s takýmto postupom súhlasila. So spísaním žiadosti o skončenie pomeru dohodou jej mala pomôcť J.. P. X.. Po tom, čo J.. X. oznámila svedkyni, že má pripravené podklady na skončenie pomeru dohodou, svedkyňa zavolala navrhovateľke, aby došla do jej kancelárie, kde medzitým došla aj J.. X.. Navrhovateľka nechcela hneď podpísať žiadosť, pýtala si kópiu záznamu o dychovej skúške a kópiu príslušnej služobnej smernice. Túto kópiu jej priniesla Z.. X., ktorá následne odišla preč. Svedkyňa a J.. X. následne nechali navrhovateľku v kancelárii osamote, nakoľko si navrhovateľka potrebovala zavolať. Po návrate do kancelárie však navrhovateľka nechcela podpísať žiadosť. Pani X. jej v tejto súvislosti začala vysvetľovať, aby dohodu o skončení pomeru, ktorú spolu predtým pripravovali, podpísala. Na to navrhovateľka uviedla, že volala so svojím služobne nadriadeným, pánom Z.. A., ktorý s týmto postupom nesúhlasil. Následne však navrhovateľka podpísala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pričom pri tomto podpise bola prítomná navrhovateľka, svedkyňa J.. A. a J.. X..

Svedkyňa J.. P. X., uviedla, že pre odporcu pracuje vo funkcii štátny radca na personálnom oddelení. Niekedy koncom novembra 2013 ju oslovila Z.. T., že má prísť k nej do kancelárie. Bola tam prítomná

navrhovateľka a tri alebo štyri iné osoby, medzi nimi aj J.. A.. Pokiaľ ide o ostatné osoby, na ich mená si už svedkyňa nepamätala. V kancelárii bola oslovená, aby navrhovateľke napísala dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.11.2013 s tým, že navrhovateľka príde za svedkyňou do kancelárie, aby to podpísala. Návrh mala pripraviť na podnet Z.. T. a so súhlasom navrhovateľky. Svedkyňa následne šla k sebe do kancelárie, pripravila návrh žiadosti a návrh dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Svedkyňa po vypracovaní uvedených návrhov volala navrhovateľke, avšak nevedela sa jej dovolať. Následne si svedkyňu zavolala do svojej kancelárie J.. A.. O dôvode skončenia pomeru, jej povedala J.. A.. V kancelárii J.. A. sa navrhovateľka pýtala na iné možnosti skončenia pomeru. V tejto súvislosti jej bolo povedané, že do úvahy prichádzajú dve možnosti, a to okamžité skončenie pomeru, keďže navrhovateľka mala nafúkať alkohol, a druhou možnosťou bolo skončenie pomeru dohodou. Navrhovateľka si vyžiadala čas na telefonát, svedkyňa preto šla s J.. A. von z kancelárie. Následne po približne 10-tich minútach sa svedkyňa spolu s kolegyňou p. A. vrátili späť do kancelárie, navrhovateľka však ešte stále s niekým telefonovala. Po skončení telefonátu si navrhovateľka vypýtala služobný predpis ohľadom kontroly alkoholu na pracovisku. Svedkyňa a J.. A. zavolali Z.. X., ktorá došla do kancelárie, a následne prefotila služobný predpis navrhovateľke. Navrhovateľka potom podpísala dohodu o skončení pomeru, a to v prítomnosti svedkyne a J.. A.. Po tomto podpise sa svedkyňa dohodla s navrhovateľkou, že jej pripraví výstupný list. Keď jej však svedkyňa volala toho istého dňa cca o 16.30 hod, navrhovateľka už nebola u seba v kancelárii. Svedkyňa si pamätala, že uvedené okolnosti nastali vo štvrtok, nakoľko v piatok mala dovolenku. V pondelok alebo v utorok bolo odporcovi následne zo strany navrhovateľky doručené potvrdenie o jej pracovnej neschopnosti. Svedkyňa s istotou uviedla, že v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru nebol na navrhovateľku vyvíjaný či už psychický alebo fyzický nátlak. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka mala dve možnosti, z ktorých si vybrala dohodu. Taktiež nie je pravdou, že by J.. A. povedala navrhovateľke, že ak dohodu nepodpíše, bude s ňou okamžite skončený pomer.

Zo záznamu o kontrole na požitie alkoholu dychovou skúškou (č.l. 13) vyplýva, že navrhovateľka ho podpísala, čím vyjadrila súhlas s tým, čo bolo v zázname uvedené. Záznam o kontrole vyplnila neznáma osoba a to tak, že do vzorového tlačiva, ktoré tvorí prílohu č. 1 k služobnému predpisu č. 3/2013, ručne dopísala údaje, zistené v súvislosti s kontrolou navrhovateľky na požitie alkoholu dychovou skúškou. Z obsahu tlačiva vyplýva, že záznam o kontrole sa vykonal podľa § 9 ods. 1 písm. b) a § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Zo žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou (č.l. 22) vyplýva, že navrhovateľka dňa 28.11.2013 požiadala Z.. J. A., vedúceho služobného úradu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe a to dňom 30.11.2013. Z obsahu žiadosti ďalej vyplýva vlastnoručný podpis navrhovateľky a vlastnoručný podpis vedúceho služobného úradu Z.. J. A..

Z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, č.: 415/2013/OÚ (č.l. 23) vyplýva, že navrhovateľka a odporca, v zastúpení vedúcim služobného úradu, dňa 28.11.2013 uzatvorili dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý bol založený služobnou zmluvou zo dňa 28.06.2002, a to tak, že pomer skončí dňom 30.11.2013, podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Dohoda bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá zmluvná strana, po podpísaní obidvoma zmluvnými stranami, dostala jeden rovnopis s poučením, že o povinnosti štátneho zamestnanca zachovávať mlčanlivosť (ust. § 60 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe). Strany, uzatvárajúce dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyhlásili, že si dohodu prečítali, jej obsahu a právnym účinkom z nej vyplývajúcich porozumeli a na znak súhlasu ju potvrdili vlastnoručnými podpismi, a to tak, že navrhovateľka a odporca v zastúpení vedúcim služobného úradu Z.. J. A., ju podpísali dňa 28.11.2013.

Z obsahu listinného dôkazného prostriedku (č.l. 120-128) vyplýva obrazové zachytenie SMS správ, uskutočnených prostredníctvom mobilného telefónu zn. NOKIA, z ktorých vyplýva komunikácia medzi neznámou osobou (pravdepodobne navrhovateľkou) a odosielateľom správ: A., číslo: +XXXXXXXXXXXX, obsahom ktorých boli tieto správy: ,,R. D., pls. Spravte si snimku dna/pracovnych cinnosti od 1.11.2013.D.Rf", správa odoslaná: 28.11.2013, 11:48:06, ,,R. D., snazil som sa vykonat urcite kroky, hovoril som s GR o tom, ze ulohy ste plnili, preto mi kazala, aby ste si spravili snimku dna a nasledne by sme si to presli. Zial po tom co mi p. O. oznamila, ze ste to podpisali, uz nemozem nic robit.Rf"

Podľa § 121 zákona o štátnej službe, na právne úkony podľa zákona o štátnej službe sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd nezistil, že by sa odporca prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí boli prítomní jednak pri dychovej skúške (J.. A., Z.. T., Z.. X.) a jednak pri podpise dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo strany navrhovateľky (J.. A., J.. X.) dopustili takého správania, ktoré by bez pochybností bolo možné skutkovo a právne vyhodnotiť ako nedovolený nátlak alebo bezprávna vyhrážka. Správanie navrhovateľky, po uskutočnení dychovej skúšky vykazovalo známky stresu, šoku a zmätočných prejavov s cieľom odvrátiť rozhodnutie odporcu, ktoré smerovalo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Zmätočné správanie navrhovateľky spočívalo v tom, že po vykonaní prvej a opakovanej dychovej skúšky najprv priznala, že deň predtým pri príležitosti rodinného stretnutia požila alkoholické nápoje (čím de facto potvrdila výsledok dychovej skúšky), na druhej strane však odmietla rešpektovať právne následky svojho správania, ktoré spočívali v tom, že ak sa v služobnom čase nachádzala na pracovisku pod vplyvom alkoholu, dopustila sa závažného porušenia služobnej disciplíny. Podľa názoru súdu, ak na túto skutočnosť navrhovateľku upozornila riaditeľka personálneho úradu Z.. T., nekonala v rozpore so zákonom. Bolo však správnejšie, aby výsledok kontroly bol ihneď odovzdaný vedúcemu služobného úradu, v ktorého kompetencii bolo ďalšie právne vyhodnotenie vzniknutej situácie vrátane určenia, či s navrhovateľkou bude skončený štátnozamestnanecký pomer a ak áno, akým spôsobom, a v kompetencii ktorého bolo, aby navrhovateľke nariadil okamžité opustenie pracoviska (čl. 8 ods. 4 služobného predpisu č. 3/2013). Namiesto toho však Z.. T. nad rámec toho, čo bolo v rámci kontroly zistené a s ohľadom na citlivosť veci a osobu navrhovateľky (šlo o dlhoročného štátneho zamestnanca) ponúkla navrhovateľke, aby sa pre istotu podrobila krvnej skúške, čo však navrhovateľka odmietla. Ďalšie zmätočné správanie zo strany navrhovateľky sa prejavilo v tom, že po odmietnutí ponuky zo strany odporcu, aby absolvovala krvnú skúšku, túto nakoniec absolvovala sama, po skončení pracovnej doby, keď už existovala väčšia pravdepodobnosť, že sa v jej krvi nebude nachádzať zvyškový alkohol. Navrhovateľka po vykonaní dychovej skúšky, ktorá preukazovala v jej krvi zvyškový alkohol a po tom, ako uviedla, že deň predtým požívala alkohol (čo potvrdila aj v konaní pred súdom) odmietla uznať svoje pochybenie, teda nesúhlasila s tým, aby bol s ňou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer. S poukazom na ust. § 51 ods. 1 prvej vety zákona o štátnej službe treba zdôrazniť, že v prípade okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa nevyžaduje vyjadrenie dotknutého zamestnanca. Nesúhlas navrhovateľky tak nemožno zamieňať za nedovolený nátlak, či bezprávnu vyhrážku, ktorého sa mal dopustiť odporca. Treba si totiž uvedomiť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala navrhovateľke ,,možnosť voľby" medzi okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru a medzi dohodou. Navrhovateľka bola totiž v pozícii akéhosi ,,čakajúceho zamestnanca", ktorý musel čakať, ako s výsledkom kontroly naloží jeho zamestnávateľ a ktorý musel rešpektovať vôľu svojho zamestnávateľa, pokiaľ ide o rozhodnutie o skončení pomeru. Ak sa teda navrhovateľka domnievala, že v tomto prípade mala možnosť voľby, dopustila sa právneho omylu, pretože jediným oprávneným subjektom, ktorý mal zo zákona možnosť ponúknuť navrhovateľke skončenie pomeru dohodou alebo bez ponuky s ňou okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, bol výhradne odporca. Tvrdenie navrhovateľky, že v dôsledku konania odporcu konala vo svoj neprospech, ak pristúpila na skončenie pomeru dohodou, nemá žiadne právne opodstatnenie.

Z dokazovania taktiež vyplýva, že navrhovateľka sa snažila odvrátiť dôsledky svojho konania prostredníctvom komunikácie s jej nadriadeným Z.. A. (aby sa ešte porozprával s generálnou riaditeľkou H.. M.), resp. prostredníctvom svojej známej (za účelom sprostredkovania kontaktu na p. ministra) a v neposlednom rade tým, že do poslednej chvíle pred podpisom dohody, stále chcela nejakým spôsobom spochybniť výsledok kontroly. Ak by aj niektorá z osôb prítomných pri kontrole uviedla, že ,,krvná skúška je zbytočná, lebo to na výpovedi nič nezmení", takéto vyjadrenie nemožno chápať ako nátlak,

či vyhrážku. V konečnom dôsledku práve navrhovateľka bola tým subjektom, ktorý rozhodoval o tom, či sa podrobí krvnej skúške, a teda nie odporca. Zodpovednosť za nevykonanie krvnej skúšky nemôže tak prenášať na odporcu. Je pritom logické, že ak by jej odporca neumožnil, či priam nedovolil vykonanie krvnej skúšky, mala právo, aby sa to uviedlo v zázname o vykonaní kontroly, resp. mala právo záznam vôbec nepodpísať na znak nesúhlasu s postupom a výsledkami kontroly (požila-nepožila). Pokiaľ by jej J.. A. naznačila, aby dohodu podpísala, a aby navrhovateľka nezdržiavala, lebo vedúci služobného úradu čaká, možno takéto správanie J.. A. vyhodnotiť čiastočne ako nátlakové, nie však ako nedovolené, keďže z takéhoto správania možno skôr usúdiť neúctu J.. A. voči navrhovateľke, čo je skôr problém medziľudsko-kolegiálny, nie však problém nátlakový. Navrhovateľku ako svojprávneho človeka teda nemohlo donútiť k podpisu dohody prípadné neúctivé správanie J.. A. (ktoré nebolo v tomto konaní potvrdené iným svedkom, preto súdu vznikla pochybnosť o tom, či takémuto správaniu vôbec došlo). Taktiež vznikla súdu pochybnosť o tom, ako mohol Z.. A. čakať na podpis dohody, keď dňa 28.11.2013 nebol prítomný v služobnom úrade (písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 20.11.2014, č.l. 101). Svedkyňa J.. X. mala navrhovateľke pred podpisom žiadosti a dohody uviesť, že prečo ich nechce podpísať, keď ich spolu s navrhovateľkou pripravovali, čo potvrdila svedkyňa J.. A.. Takéto správanie svedkyne J.. X. súd vyhodnotil skôr ako naliehajúce, nie však ako nátlakové, keďže naliehajúce správanie je prejavom snahy niekoho presvedčiť, avšak ponecháva na úvahe (a slobodnej vôli) adresáta, či sa nechá presvedčiť, alebo ustúpi od prejavu vôle. V prípade nedovoleného nátlaku by J.. X. nesledovala cieľ presvedčiť, ale cieľ vynútiť sa taký prejav vôle zo strany navrhovateľky, v rámci ktorého by navrhovateľka už neprejavovala vlastnú vôľu, ale vôľu odporcu. Aj keď správanie J.. X. (navrhovateľke vysvetľovala, aby žiadosť a dohodu podpísala) nebolo pred podpisom žiadosti a dohody vo vzťahu k navrhovateľke štandardné, nemôže navrhovateľka obviňovať J.. X. z nátlaku, keďže z dokazovania vyplýva, že J.. A. a J.. X. ponechali navrhovateľke čas na rozmyslenie, umožnili jej, aby si osamote zatelefonovala a zabezpečili jej kópiu záznamu o kontrole a služobný predpis č. 3/2013 a to prostredníctvom J.. X.. Ak by navrhovateľka nesúhlasila s dohodou, mala možnosť opustiť kanceláriu J.. A. a to bez toho, aby reagovala na naliehanie J.. X., prípadne na nevhodné komentáre J.. A..

Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností preukázané, že navrhovateľka podpísala dohodou najmä pod tlakom okolností, ktoré si privodila svojím vlastným nezodpovedným správaním. Navrhovateľka, uvedomujúc si vážnosť celej situácie, neakceptovala, aby s ňou odporca okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer. Pokiaľ ide o podpis dohody, podľa názoru súdu tak navrhovateľka urobila nie z dôvodu nátlaku odporcu alebo jeho bezprávnej vyhrážky, ale naopak z dôvodu, že ak by dohodu nepodpísala, odporca by s ňou zrejme okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer. Takýto postup odporcu by bol však v jej prípade legitímny (§ 46 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe). Ak teda svedkyňa J.. X. pomáhala navrhovateľke s vypracovaním žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou a s vypracovaním návrhu dohody, nekonala v rozpore so zákonom a ani v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie navrhovateľky, že vypracovanie návrhu žiadosti a návrhu dohody vyjadruje skôr vôľu odporcu, ako jej vôľu, vyhodnotil súd ako účelové a bezpredmetné. Ak by navrhovateľka neprejavila vôľu skončiť pomer dohodou, svedkyňa J.. X. by nemala dôvod pripraviť návrh žiadosti a návrh dohody.

Vplyv výsledkov krvných testov, uskutočnených navrhovateľkou bez vedomia odporcu na neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Navrhovateľka uviedla, že pod nátlakom, vyvíjaným zo strany odporcu, upustila aj od pôvodnej požiadavky na okamžité overenie výsledkov kontroly vykonaním krvných testov. Následne si však uvedomila dôsledky celej situácie, preto ešte v ten istý deň, po skončení pracovnej doby, odišla na centrálny príjem UNB Kramáre, na rozbor krvi, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Vyšetrenie aj absolvovala, pričom výsledok bol negatívny. Uvedená skutočnosť taktiež mala spôsobiť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou.

Podľa názoru odporcu, vzhľadom na množstvo alkoholu zisteného dychovou skúškou je logické, že v čase vyšetrenia na prítomnosť alkoholu v krvi v zdravotníckom zariadení (t.j. dňa 28. 11. 2013 o 16.57 hod., po uplynutí takmer 7 hodín od vykonania kontroly na pracovisku), bol výsledok na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi navrhovateľky negatívny.

Z obsahu výsledkového listu, zo dňa 28.11.2013, vystaveného synlab slovakia s.r.o., akreditované pracovisko SNAS (č.l. 24) vyplýva, že navrhovateľka sa v čase o 16.57 hod. podrobila meraniu etanolu (alkoholu) na Centrálnom príjme UNB Kramáre, v zmysle ktorého bol výsledok testu negatívny.

Z dokazovania vyplýva, že navrhovateľka mala právo po zistení výsledkov dychovej skúšky, požiadať odporcu o vykonanie tzv. kontrolnej skúšky (formou krvného testu), ktorej náklady by znášal odporca, ak by jeho výsledok preukazoval neprítomnosť alkoholu v krvi navrhovateľky (čl. 9 ods. 3, ods. 4 služobného predpisu č. 3/2013). Takémuto krvnému testu však bolo potrebné sa podrobiť ihneď po skončení dychovej skúšky, nie po skončení pracovnej doby. Preto ak navrhovateľka takýto test absolvovala dňa 28.11.2013 o 16.57 hod, teda v časovom rozpätí niekoľkých hodín od skončenia kontroly na pracovisku a to bez vedomia odporcu, nemožno výsledok takéhoto testu považovať za okolnosť, ktorá by zásadným spôsobom zmenila zistenia odporcu, ktoré boli uskutočnené dychovou skúškou dňa 28.11.2013 o 10.00 hod.

Zotrvanie zamestnanca na pracovisku po uzavretí dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vplyv tejto skutočnosti na neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa názoru navrhovateľky, neplatnosť dohody mala spočívať aj v tom, že po podpise dohody ďalej pokračovala vo výkone práce na pracovisku, pričom jej odporca riadne prideľoval prácu, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 124/2006 Z. z. Ak by odporca skutočne zistil, že navrhovateľka bola v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, mal uvedený nedostatok odstrániť a neumožniť jej ďalší výkon pracovnej činnosti, čo však neurobil. Navrhovateľka k tomu uviedla, že dňa 28.11.2013 ukončila pripomienky k materiálu a pred 15-tou hodinou ich odoslala elektronicky riaditeľovi Z.. A.. Potom šla s kolegom na Kramáre na odber krvi. Do práce sa vrátila pred 17.00 a začala si baliť veci. O čerpaní dovolenky reč nebola. Po vykonaní dychovej skúšky teda nebola odporcom vyzvaná, aby okamžite opustila pracovisko, tzn. ostala naďalej v práci, a to aj dňa 29.11.2013, čo dokazuje to, že priamemu nadriadenému posielala pripomienky k pracovnému materiálu. Na druhý deň prišla do práce, a začala si zisťovať, čo všetko bude potrebovať, aby stihla vybaviť výstupný list. Pred obedom jej volala kamarátka, že kontakt je nedostupný a že má ísť na PN-ku. To aj urobila a pred dvanástou odovzdala riaditeľovi PN-ku. Taktiež sa ho opýtala, čo je s materiálom a komu má odovzdať agendu. Riaditeľ povedal, že nech sa s tým navrhovateľka netrápi. Navrhovateľka následne odišla domov. PN-ka začala 29.11.2013. Dôvodom bolo vyčerpanie a ťažké duševné rozpoloženie navrhovateľky.

Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že po podpise dohody jej mal prideľovať prácu. Naopak, odporca jej z dôvodu skončenia pomeru a vyrovnania materiálnych a informačných záväzkov chcel ešte v ten istý deň prostredníctvom osobného úradu doručiť výstupný list. Navrhovateľka sa však už na pracovisku v čase služobného času nenachádzala, a na telefonáty v kancelárii nereagovala. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa vo svojej kancelárii uvedeného dňa do skončenia služobného času už nezdržiavala. Až následne dňa 02.12.2013 navrhovateľka doručila služobnému úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti so začiatkom od 29.11.2013.

Svedkyňa Z.. Z. T. nevedela uviesť, či navrhovateľka po vykonaní kontroly opustila pracovisko, pamätala si však, že následne po tom, ako navrhovateľka odišla do kancelárie J.. X., rozprávala sa s J.. A., že by bolo vhodné, aby navrhovateľka ešte v ten istý deň odovzdala agendu príslušnému zamestnancovi, a aby si v nasledujúce dva dni zobrala dovolenku.

Y. J.. G. A. uviedla, že po podpise dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, bola ešte za navrhovateľkou v jej kancelárii, kde ju upozornila, aby odovzdala svoju agendu niektorému zo svojich kolegov, ktorí s ňou sedeli v kancelárii. Svedkyňa už potom navrhovateľku na pracovisku nevidela. Vie, že ju ešte potom zháňala J.. X., ale ako to dopadlo, na to si už svedkyňa nepamätala.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

Podľa čl. 8 ods. 4 služobného predpisu č. 3/2013, zamestnanec s pozitívnym výsledkom kontroly na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, alebo ak sa zamestnanec odmietne podrobiť

kontrole na požitie alkoholu, alebo omamných a psychotropných látok, musí okamžite opustiť pracovisko a za žiadnych okolností nesmie pokračovať v práci.

Podľa čl. 8 ods. 5 služobného predpisu č. 3/2013, vzor príkazu na okamžité ukončenie pracovnej zmeny tvorí prílohu č. 2 tohto služobného predpisu.

Z dokazovania vyplýva, že navrhovateľka sa podrobila dychovej skúške dňa 28.11.2013, približne o 10.00 hod s tým, že na pracovisku sa zdržiavala minimálne do 14.00 hod. (vrátane obedňajšej prestávky), kedy došlo k podpísaniu dohody iba zo strany navrhovateľky (vedúci služobného úradu Z.. A. bol uvedeného dňa mimo pracoviska). Y. J.. A. uviedla, že po podpise dohody, bola ešte za navrhovateľkou v jej kancelárii, kde ju upozornila, aby odovzdala svoju agendu niektorému zo svojich kolegov, ktorí s ňou sedeli v kancelárii. Svedkyňa už potom navrhovateľku na pracovisku nevidela. Z obsahu výsledkového listu, zo dňa 28.11.2013, vystaveného synlab slovakia s.r.o., akreditované pracovisko SNAS (č.l. 24) vyplýva, že navrhovateľka sa dňa 28.11.2013 v čase o 16.57 hod podrobila meraniu etanolu (alkoholu) na Centrálnom príjme UNB Kramáre. Navrhovateľka k tomu uviedla, že dňa 28.11.2013 ukončila pripomienky k materiálu a pred 15-tou hodinou ich odoslala elektronicky riaditeľovi Z.. A.. Potom šla s kolegom na Kramáre na odber krvi. Do práce sa vrátila pred 17.00 hod., aby si zbalila veci.

Z čl. 8 ods. 4 služobného predpisu č. 3/2013 vyplýva, že zamestnanec s pozitívnym výsledkom kontroly na požitie alkoholu, musí okamžite opustiť pracovisko a za žiadnych okolností nesmie pokračovať v práci. Na druhej strane súd zistil, že pokyn na okamžité opustenie pracoviska mohol vydať iba vedúci služobného úradu, ktorý v ten deň nebol prítomný na pracovisku (§ 12 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe). Ak teda navrhovateľka ostala naďalej na pracovisku bez toho, aby dostala pokyn na jeho opustenie od kompetentnej osoby, ostala tak v služobnom úrade na zodpovednosť svojho zamestnávateľa. Ak by svojou činnosťou po vykonaní dychovej skúšky spôsobila odporcovi prípadnú škodu, nepreukázanie pokynu na opustenie pracoviska by slúžil navrhovateľke ako liberačný dôvod. Navrhovateľka ostala na pracovisku jednak z dôvodu, že hľadala možné spôsoby a prostriedky, ako zvrátiť nastolený stav, ktorý zapríčinila porušením svojej povinnosti nebyť v služobnom čase pod vplyvom alkoholu a jednak z dôvodu, že po vykonaní dychovej skúšky mala pristúpiť na skončenie pomeru dohodou s tým že v spolupráci s J.. X. mala podať žiadosť o skončenie pomeru dohodou a súčasne návrh dohody, ktoré podpísala približne o 14.00 hod. v kancelárii Z.. A.. Navrhovateľka následne po 15.00 hod. odišla na krvnú skúšku a o 17.00 hod. sa vrátila na pracovisko, aby si zbalila veci. Ak sa navrhovateľka po vykonaní dychovej skúšky naďalej zdržiavala na pracovisku, a to bez toho, aby ju kompetentný subjekt vyzval na okamžité opustenie pracoviska, takýto postup nezaťažoval navrhovateľku, ale jej zamestnávateľa. Avšak ani prípadné nevydanie príkazu na okamžité opustenie pracoviska nemožno automaticky vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť skončenia pomeru dohodou, a nemožno ho vyhodnotiť ani ako prejav odporcu, z ktorého možno bez pochybností vyvodiť, že mal naďalej záujem zamestnávať navrhovateľku. Je však potrebné zdôrazniť, že návrh dohody, podpísaný iba jednou zmluvnou stranou (v tomto prípade navrhovateľkou) nemožno zamieňať s dohodou, podpísanou oboma zmluvnými stranami. Inými slovami, ak dňa 28.11.2013 zo strany odporcu, nedošlo prostredníctvom vedúceho služobného úradu k podpisu návrhu dohody, treba na navrhovateľku hľadieť ako na štátneho zamestnanca, s ktorým dňa 28.11.2013 ešte nebol rozviazaný štátnozamestnanecký pomer dohodou (§ 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe), teda navrhovateľka bola v štátnozamestnaneckom pomere až do dňa 30.11.2012. Do tohto momentu a v prípade absencie príkazu na okamžité opustenie pracoviska mala navrhovateľka legitímne právo, aby sa na pracovisku (dňa 28.11.2013 a dňa 29.11.2013) zdržiavala.

K otázke dátumu skončenia pomeru a k otázke späťvzatia dohody.

Navrhovateľka uviedla, že dohoda (podpísaná zo strany vedúceho služobného úradu) jej bola doručená prostredníctvom pošty. Prvýkrát ju odmietla prevziať, následne po porade s personalistkou dohodu prevzala. V čase uzatvárania dohody nebola upozornená na možnosť jej späťvzatia. Je pravdou, že dohodu podpísala dňa 28.11.2013 a je pravdou, že následne poslala odporcovi žiadosť, aby ju ďalej zamestnával, avšak odporca jej uviedol, že skončenie pomeru je právoplatné. Na strane

zamestnávateľa, ktorý uzatváral dohodu, nevystupovalo ministerstvo, ale Z.. J. A., vedúci služobného úradu, teda subjekt, ktorý nebol oprávnený k uzavretiu takejto dohody.

Odporca uviedol, že k podpísaniu dohody došlo dňa 28.11.2013 a k nadobudnutiu účinnosti až o dva dni neskôr, t.j. dňa 30.11.2013. Uvedené súviselo s tým, že vedúci služobného úradu Z.. J. A. dňa 28.11.2013 vykonával služobné povinnosti mimo sídla služobného úradu a nebol prítomný na pracovisku. Navrhovateľka mala po podpise dohody dostatok časového priestoru, aby si premyslela svoje ďalšie konanie. V prípade nesúhlasu so skončením pomeru dohodou, mohla doručiť odporcovi žiadosť o stiahnutie žiadosti o skončenie pomeru dohodou, čo by bolo zo strany odporcu akceptované, avšak následne by došlo k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou. Späťvzatie žiadosti o skončenie pomeru dohodou nie je upravené v interných inštrukciách odporcu, v podstate je to tak zaužívané. Navrhovateľka mala možnosť podať žiadosť o späťvzatie dohody do 30.11.2013.

Z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, číslo: 415/2013/OÚ (č.l. 23) vyplýva, že navrhovateľka a odporca, v zastúpení vedúcim služobného úradu, dňa 28.11.2013 uzatvorili dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý bol založený služobnou zmluvou zo dňa 28.06.2002, a to tak, že skončí dňom 30.11.2013. Strany, uzatvárajúce dohodu vyhlásili, že si dohodu prečítali, jej obsahu a právnym účinkom z nej vyplývajúcich porozumeli a na znak súhlasu ju potvrdili vlastnoručnými podpismi, a to tak, že navrhovateľka dohodu podpísala dňa 28.11.2013. Na strane odporcu vystupoval vedúci služobného úradu Z.. J. A., pričom z obsahu dohody vyplýva, že ju podpísal dňa 28.11.2013. Služobný úrad a zamestnanec sa ďalej dohodli, že dohoda nadobudne platnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňa 30.11.2013.

Z obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 29.11.2013, vystaveného J.. P. N. (č.l. 62) vyplýva, že navrhovateľka bola počnúc dňom 30.11.2013 uznaná práceneschopnou.

Z oznámenia odporcu zo dňa 07.02.2014, adresovaného navrhovateľke (č.l. 129) vyplýva, že dňa 30.01.2014 bolo odporcovi doručené oznámenie navrhovateľky, v ktorom uviedla, že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával. Odporca k tomu uviedol, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 28.11.2013 a to dohodou, dňom 30.11.2013 a to v súlade s § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia ... § 60, 77 až 80 ... Zákonníka práce.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý na základe zhodného prejavu vôle štátneho zamestnanca a služobného úradu dôjde k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu dojednanému v dohode. Návrh na uzavretie dohody o skončení štátnozamestnaneckého je odvolateľný, a zaniká napr. uplynutím lehoty, ktorá bola v ňom určená na prijatie. Ak štátny zamestnanec lehotu neuvedie, zamestnávateľ by mal v súlade s Občianskym zákonníkom reagovať bez zbytočného odkladu. Ak zamestnávateľ neodpovie na doručený návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou má sa za to, že k dohode nedošlo. Na platné uzavretie dohody nestačí, ak zamestnávateľ návrh pracovníka neodmietne, musí ho výslovne prijať.

Občiansky zákonník pri niektorých právnych úkonoch vyžaduje, aby boli vykonané v písomnej forme. Inak sa právny úkon považuje za neplatný (pozri § 40 ods. 1 . Písomná forma právneho úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám (informačná funkcia) a z hľadiska preukázania obsahu tejto vôle (dôkazná funkcia). Dôkazná funkcia listiny, na ktorej je zobrazený obsah právneho úkonu, je posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti právneho úkonu. Osobitný význam pri písomnom právnom úkone má podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Z toho možno vyvodiť, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 . Iné okolnosti, ktoré sa týkajú napr. dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu (pozri A., I.: Podpis na súkromných listinách. Justičná revue, 60, 2008, č. 2, s. 201 - 215).

S poukazom na rozpor v dátume, uvedeného v dohode, kedy mal odporca, v zastúpení vedúcim služobného úradu Z.. A. dohodu podpísať (t.j. dňa 28.11.2013), vyjadrenie odporcu, že Z.. A. nebol dňa 28.11.2013 prítomný na pracovisku, a vyjadrenie navrhovateľky, v zmysle ktorého jej kolegyňa J.. A. mala uviesť, ,,že nemá zdržiavať, lebo pán vedúci služobného úradu na to čaká", súd dospel k záveru, podľa ktorého, skutočný dátum podpisu dohody zo strany vedúceho služobného úradu nemá vplyv na skutočnosť, že ku zániku štátnozamestnaneckého pomeru dohodou došlo dňa 30.11.2013. Z obsahu dohody vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že dohoda nadobudne platnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňa 30.11.2013. Pokiaľ vedúci služobného úradu Z.. A. podpísal dohodou v iný deň ako 28.11.2013 (teda dňa 29.11.2013 alebo dňa 30.11.2013), bolo jeho právom, aby na dohode k svojmu podpisu pripojil skutočný dátum, kedy došlo z jeho strany k podpisu dohody. Ak návrh dohody dňa 28.11.2013 podpísala iba navrhovateľka, dohoda nemohla týmto dňom nadobudnúť platnosť. Najneskôr však mohla nadobudnúť platnosť dňa 30.11.2013, spolu s nadobudnutím jej účinnosti. Otázka skutočného nadobudnutia platnosti však nebola v tomto konaní sporná, preto ju súd ďalej neskúmal a to aj s prihliadnutím na zmluvné ustanovenie, podľa ktorého mala dohoda nadobudnúť platnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami, pričom z takéhoto ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby k podpisu dohody zo strany navrhovateľky a odporcu došlo v ten istý deň. Na platnosť a účinnosť dohody nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že navrhovateľka bola počnúc dňom 30.11.2013 práceneschopná, nakoľko navrhovateľka sa v čase od 28.11.2013 do 30.11.2013 nenachádzala v ochrannej dobe (§ 49 zákona o štátnej službe) a neexistoval tu ani zákonný dôvod, pre ktorý by s ňou odporca nemohol okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer (§ 51 ods. 3 zákona o štátnej službe). Q. po podaní žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, a po podpísaní návrhu dohody, mohla uvedenú žiadosť zobrať späť a to až do doby, kým dohoda nenadobudla účinnosť, keďže návrh na uzavretie dohody bol odvolateľný, a taktiež neobsahoval lehotu, určenú na jej prijatie odporcom (§ 43a ods. 2 . Pokiaľ ide o oznámenie navrhovateľky, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 30.01.2014 a v ktorom uviedla, že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával, uvedené oznámenie (žiadosť) síce možno vyhodnotiť ako späťvzatie žiadosti o skončenie pomeru dohodou, avšak vzhľadom na skutočnosť, že počnúc dňom 30.11.2013 nadobudla dohoda platnosť a účinnosť, zo strany navrhovateľky došlo k oneskorenému späťvzatiu žiadosti, ktoré už nemohlo vo vzťahu k platnosti a účinnosti dohody vyvolať žiadne relevantné právne účinky so spätnou platnosťou (ex tunc). Konanie vedúceho služobného úradu za odporcu

v súvislosti s uzatvorením dohody bolo v súlade s ust. § 12 ods. 2 zákona o štátnej službe, teda vedúci služobného úradu bol oprávnený zastupovať pri tomto právnom úkone odporcu. Odporca v čase uzatvárania dohody nemal poučovaciu povinnosť o možnosti späťvzatia žiadosti o skončenie pomeru dohodou do 30.11.2013, nakoľko mu takáto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola uzavretá písomne, pričom nebolo potrebné, aby obsahovala dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, keďže navrhovateľka na uvedení takéhoto dôvodu v dohode netrvala (§ 120 zákona o štátnej službe v spojení s ust. 60 ods. 2 .

Podľa právneho názoru, vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 30.06.2009, ust. § 77 Zák. práce dáva možnosť zamestnancovi alebo zamestnávateľovi uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Toto oprávnenie teda vyplýva priamo zo zákona, preto v danom prípade súd neskúma naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces ().

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd zistil, že navrhovateľka podala žalobu počas plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, keďže k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dohodou došlo dňa 30.11.2013 s tým, že žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.01.2014. Vzhľadom na zákonnú možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody v konaní pred súdom (§ 77 nebolo zo strany navrhovateľky potrebné, aby preukazovala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 80 písm. c) O.s.p). Q. však v tomto konaní nepreukázala, že by ju odporca pred uzavretím dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru uviedol do skutkového, či právneho omylu. V súvislosti s výsledkami kontroly na požitie alkoholu dychovou skúškou a vyjadrením navrhovateľky, že deň pred vykonaním námatkovej kontroly požila alkoholické nápoje, vznikol odporcovi dôvod, aby s navrhovateľkou okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Q. taktiež nepreukázala, že by sa odporca v súvislosti s uzatváraním dohody dopustil voči jej vôli takého konania, ktoré by bolo možné bez pochybností označiť ako nedovolený nátlak. Naopak, odporca preukázal, že navrhovateľke poskytol dostatok času na rozmyslenie, či pristúpi k skončeniu pomeru dohodou. Navrhovateľke umožnil, aby celú vec odkomunikovala nielen so zamestnancami, ktorí boli prítomní pri kontrole na požitie alkoholu, ale aj s jej nadriadeným vedúcim Z.. A.. Odporca umožnil navrhovateľke naštudovať si príslušný služobný predpis, týkajúci sa výkonu kontroly na požitie alkoholu a dokonca navrhol navrhovateľke, aby pre bezpečné preukázanie výsledku kontroly dychovou skúškou podstúpila kontrolu krvným testom, čo navrhovateľka nevyužila. Odporca preukázal, že samotná kontrola na požitie alkoholu, ale aj následné jednanie s navrhovateľkou prebehlo v rámci medziach zákona a interných právnych predpisov odporcu. Keďže navrhovateľka nepreukázala neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, súd sa ďalej nezaoberal jej nárokom na priznanie príslušnej náhrady mzdy, nakoľko dokazovanie o takomto nároku by bolo vzhľadom na doterajší priebeh súdneho konania nadbytočné a nehospodárne. Z tohto dôvodu súd žalobu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania odporcu ako úspešného účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca uvedenú náhradu trov neuplatnil (§ 142 ods. 1 Obč. súd. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Bratislave dňa 26. júna 2015