Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-256-2004.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/256/2004
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávnených: 1, Ing. Ivan Melicher, narodený 22.11.1962, bytom Lučenec, Rúbanisko III/42, občan SR, 2, Peter Melicher, narodený 11.5.1966, bytom Lovinobaňa, Komenského 411/19, občan SR, 3, Juraj Végeši, narodený 19.2.1954, bytom Fiľakovo, Záhradnícka 9, občan SR, zastúpených: JUDr. Ján Slovák, advokát so sídlom I. Erenburga 34, Lučenec, proti povinnému: F. V.Č. - R., R. H. J. P. XXX/X, R. L., A.: XX XXX XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 6 299,81 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, exekútorský úrad so sídlom v Ul. Št. Moyzesa 50, Lučenec (Ex 340/2004) sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnení sa zaväzujú spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 250,37 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 21.6.2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom okresného súdu Kežmarok, sp. zn.: XRob/XX/XXXX B. X.X.XXXX.
Dňa 13.10.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 008752* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 15.11.2013 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného na úhradu takto vzniknutých trov.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Šetrením nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok povinného, nemá žiaden príjem, nie je tu predpoklad zmeny jeho majetkových pomerov a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor.
Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: XCoE/XX/XXXX. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a to na základe dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch povinného.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom ku marcu 2008 (ďalej len "cit. vyhlášky") základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € (200,-Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, a to:
- prevzatie, preštudovanie návrhu a zápis do registra 30 min.
- výzva povinnej - vyhlásenie o majetku 15 min.
- podnet na zastavenie konania 60 min. 2 začatých hod. Spolu 13,28 €
Podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 € (100,- Sk) za jednotlivé úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2x) 6,64 €
- každé zisťovanie účtu povinného 3,32 €
- každé zisťovanie majetku povinného (9x) 29,88 €
Spolu 53,12 €
Súd sa nestotožnil so špecifikáciou trov vyhotovenou súdnym exekútorom v časti 2/ z dôvodu viacnásobného započítania jednotlivých položiek, menovite písm. b) a d), ktoré je v rozpore s Vyhláškou, v zmysle ktorej sa paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) - f) poskytuje za jeden úkon, nie za každý, ako je tomu podľa písmen g)- j).
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 38,57 eur, tel. a internetové poplatky v sume 6,64 eur, bankové poplatky 6,25 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len "cit. zákona") ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,206 eura.
Podľa § 23 ods. 1 cit. vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 cit. vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 eur) za každú aj len začatú polhodinu.
Priznaná náhrada cestovného spočíva v priznaní cestovného za jednu vykonanú cestu, a to za použitie motorového vozidla zn. Renault Megane M Scenic EČV: LC 095 AZ do miesta bydliska povinného dňa 8.12.2004, spolu 295 km:
- spotreba pohonných hmôt: 295km x 7,2l/100km x 1,04 eur ............................ 22,09 €
- paušálna náhrada - 295 km x 0,206 eur ........................................................... 60,77 €
- náhrada za stratu času (12 polhodín) ................................................................. 7,92 €
Spolu: .............................................................................................................................. 90,78 €
V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 41,73 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 250,37 eur a túto sumu sú oprávnení povinní v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávnených.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5 EP/
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.