Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30Cb-36-2013.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Vladimír Horváth, trvale bytom T. č.1, XXX XX F., narodený XX.XX.XXXX, zast. JUDr. Peter Šmeringai, advokát, Šafárikovo nám. 4, Bratislava proti žalovanému: HG TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Beňadická 36, 851 07 Bratislava, IČO: 35 688 386 o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným
rozhodol:
Súd z r u š u j e účasť žalobcu v obchodnej spoločnosti HG TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Beňadická 36, 851 07 Bratislava, IČO: 35 688 386 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 10811/B.
Súd nepriznáva náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2013, doručenou súdu 14.02.2013 domáhal zrušenia svojej účasti u žalobcu ako obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom.
Obchodná spoločnosť HG TRADE s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 688 386, so sídlom Beňadická 36, 851 07 Bratislava, zap. v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 10811/B (ďalej len „spoločnosť“) má dvoch spoločníkov, ktorými sú navrhovateľ a Ing. Ladislav Gönczöl, nar. 12.04.1955, bytom Zadunajská 1, 851 01 Bratislava. Spoločnosť vznikla pod obchodným menom HG TRADE s.r.o. zápisom do obchodného registra dňa 22.04.1996, pričom obaja spoločníci boli pôvodne aj jej konateľmi.
Dňa 08.10.1998 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ktoré za účasti oboch spoločníkov rozhodli o zrušení spoločnosti a vymenovaní Ing. Ladislava Gönczöla do funkcie likvidátora (ďalej len „likvidátor“). Dôvodom zrušenia spoločnosti boli nezhody medzi spoločníkmi, výsledok vzájomnej dohody na valnom zhromaždení - ustanovenie Ing. Ladislava Gönczöla ako likvidátora - bol ale v súlade s dovtedajšou praxou. Deľba práce - aj s ohľadom na odborné skúsenosti - bola taká, že kým navrhovateľ vykonával osobne predaj tovaru v prevádzke na adrese sídla spoločnosti, Ing. Ladislav Gönczöl mal na starosti evidenciu záväzkov a pohľadávok spoločnosti a plnenie jej účtovných povinností.
Dňa 26.04.1999 sa uskutočnilo ďalšie valné zhromaždenie, ktoré za účasti oboch spoločníkov rozhodlo o odvolaní navrhovateľa z konateľskej pozície. Na základe následne podaného návrhu, Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. Sro 10811/B, zo dňa 07.06.1999 rozhodol o (i.) výmaze obchodného mena (ii.) výmaze oboch konateľov (iii.) zápise dodatku k obchodnému menu - „v likvidácii“ (iv.) zápise likvidátora, a to ku dňu 07.06.1999. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že spoločnosť je do dnešného
dňa zapísaná v obchodnom registri, teda ako samostatný právny subjekt naďalej existuje. Od jej zrušenia a vstupu do likvidácie pritom uplynulo už viac ako 13 rokov. Dôvod, prečo je tomu tak vysvetlíme v nasledujúcom texte.
Je potrebné uviesť, že z pohľadu navrhovateľa ide o neželanú a v rámci legislatívnych možností ťažko riešiteľnú situáciu. Na jednej strane má oprávnený záujem aby spoločnosť v ktorej figuruje ako spoločník, ale ktorá nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť zanikla, na druhej strane nemá legálnu možnosť - a to aj prostredníctvom súdu - ako prinútiť likvidátora k plneniu jeho zákonných povinností.
Tento stav je na ujmu navrhovateľa najmä z dôvodu, že v súčasnosti je spoločníkom jednoosobovej spoločnosti HK FASHION s.r.o., ktorá má rovnaký predmet podnikania ako zrušená spoločnosť a sídli na rovnakej adrese. Navrhovateľ je spoločníkom a konateľom len v jednej aktívnej obchodnej spoločnosti a v období medzi zrušením spoločnosti HG TRADE s.r.o. a založením spoločnosti HK FASHION s.r.o. vykonával rovnakú činnosť samostatne ako živnostník. Spoločenská účasť a verejný zápis jeho mena pri 13 rokov likvidovanej s.r.o. nevypovedá o zodpovednom plnení si povinností spoločnosti, čo je na ujmu jeho dôveryhodnosti vo vzťahu k zmluvným partnerom. Dovoľujeme si zopakovať, že za tento stav svojou pasivitou zodpovedá likvidátor.
Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 06.10.2014, ktorého sa zúčastnil iba žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Doručenie predvolania má žalovaný vykázané dňa 09.09.2014, teda v lehote podľa ustanovenia §115 ods. 3 O.s.p. Na základe uvedeného súd pojednával neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, Spoločenskou zmluvou žalovaného z 17.08.2004, Zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti LTS, s.r.o., Spoločenská zmluva spoločnosti žalovaného z 17.05.2005, informatívny výpis z obchodného registra účastníkov a zistil nasledovné:
Z prednesu žalobcu vyplynulo, že trvá na podanej žalobe s tým, že si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a žiadal o urýchlené rozhodnutie vo veci, z dôvodu že vykonáva pracovnú činnosť, pri ktorej ho majetková účasť v obchodnej spoločnosti- žalovaného mu škodí. Uviedol, že jeho majetková účasť u žalovaného je ako následok veriteľskodlžníckeho vzťahu so spoločnosťou Insurance and reality s.r.o., ktorej bola poskytnutá pôžička žalobcom. Následne uvedená spoločnosť poskytla pôžičku žalovanému na nákup motorového vozidla určeného na výkon podnikateľskej činnosti. Obchodný podiel žalobcu u žalovaného bol ním vnímaný skôr ako bonus za poskytnutie pôžičky. Nikdy nemal vzťah so žalovaným ohľadne podnikateľských aktivít, na činnosti sa nezúčastňoval aktívne ani pasívne aj z dôvodu, že v danom čase bol v zamestnaneckom pomere mimo územia SR. Nikdy nepožíval žiadne výhody spojené s majetkovou účasťou u žalovaného, nezúčastnil sa žiadneho valného zhromaždenia žalovaného a neparticipoval na činnosti žalovaného. Pôžička poskytnutá spoločnosti Insurance and reality s.r.o. bola splatená, a žalobca nevidel žiadny zmysel zotrvania v pozícii spoločníka žalobcu. V súčastnosti je zamestnaný v spoločnosti zaoberajúcej sa financovaním a jeho účasť v spoločnosti, ktorá si neplní zákonné povinnosti je mu na príťaž. So spoločníkmi a konateľmi žalovaného sa mu nedarí sa skontakovať, nemá vedomosť o ich aktivitách, nepodieľa sa s nimi na žiadnom inom podnikaní, spoločne sa nestretávajú. Žalobca má za to, že nie je spravodlivé od neho požadovať zotrvanie v spoločnosti - žalovaného ako spoločník. Prehlasuje,že žiadne záväzky z uvedeného právneho postavenia nemá, ani neporušil žiadne povinnosti ako spoločník žalovaného.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 30536/B žalovaného zo dňa 29.07.2014 priloženého k žalobe bolo preukázané, že žalobca je spoločníkom žalovaného s výškou vkladu do základného imania ktoré je 200.000,- Sk, v hodnote 40 000,- Sk, splatené v hodnote 40 000,- Sk. Ďalšími spoločníkmi žalovaného boli Ing. Gabriel Pán s vkladom do základného imania v hodnote 120 000, - Sk, splatený v celej výške a Ing. Roman Blaho s vkladom do základného imania v hodnote 40 000,- Sk, splatený v celej výške.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 30536/B žalovaného zo dňa 29.07.2014 priloženého k žalobe - Listiny uložené v Zbierke listín Okresného súdu Bratislava I bolo preukázané, že žalovaný do zbierky listín založil tieto listiny: účtovná závierka za rok 2004, spoločenská zmluva z 17.08.2004, spoločenská zmluva z 17.05.2005, zápisnica z rokovania valného zhromaždenie z 10.05.2005
Zo znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 17.05.2005 v čl. 1 „ Mená a bydliská spoločníkov“ je uvedený žalobca - Ing. Peter Bálint, Brestovská 113, Humenné, PSČ: 066 01, nar. 22.03.1977, v čl. 4 „ Základné imanie spoločnosti a vklady spoločníkov“ v bode 2 je uvedené, že na základnom imaní spoločnosti sa budú spoločníci podieľať týmito vkladmi:Ing. Peter Bálint, výška vkladu spoločníka 40 000,- EUR, výška splateného vkladu spoločníka 40 000,-Sk., v čl. 21 „ Rozdelenie zisku“ v bode 4 je uvedené, že časť zisku určená valným zhromaždením na rozdelenie medzi spoločníkov sa rozdelí nasledovne: Ing. Peter Bálint má nárok na časť zisku žalovaného vo výške 13% zo zisku, Ing. Roman Blaho vo výške 13% zo zisku, Ing. Gabriel Pán vo výške 74% zo zisku.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení; aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. V týchto intenciách súd, preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 ods. a) ObZ „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.“
Podľa § 148 ods. 1 ObZ „ Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.“
V konaní bolo preukázané, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou Spoločenskou zmluvou zo dňa 09.12.2003, zapísanou do Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 30536/B dňa 23.01.204, ktorej spoločníkom je žalobca s majetkovou účasťou vyjadrenou vkladom do základného imania žalovaného v hodnote 40 000, - Sk, čo predstavuje podiel na zisku spoločnosti vo výške 13%. Z registra Zbierky listín pri spoločnosti žalovaného súd mal za preukázané, že poslednou založenou listinou žalovaného bola účtovná závierka za rok 2004, čo korešponduje s tvrdením žalobcu, že žalovaný si neplní zákonné povinnosti s predpokladom, že nevyvíja žiadnu činnosť. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že nemá žiadny kontakt so spoločníkmi ani konateľmi žalovaného neudržiava, nemá prehľad o činnosti žalovaného, nebol pozvaný na zasadnutia valného zhromaždenia. Z jeho prednesu ďalej vyplynulo, že nemá záujem o zotrvanie u žalovaného ako spoločník nakoľko jeho profesijné záujmy sú odlišné, je a v budúcnosti predpokladá, že zotrvá v zamestnaneckom pomere. Súd neskúmal konkrétne nezhody medzi spoločníkmi, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Keďže za daného stavu zákon neumožňuje zo spoločnosti žalovaného vystúpiť, súd na návrh spoločníka, vzhľadom na zistený skutkový a právny stav v čase rozhodovania, účasť žalobcu ako spoločníka zrušil v súlade s ustanovením § 148 ods.1 ObZ.
S prihliadnutím na všetky konkrétne skutkové okolnosti v danej veci, súd prijal záver, že od spoločníka (žalobcu) nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, súd má za to, že v konaní bolo preukázané naplnenie zákonnej skutkovej podstaty v ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a preto súd návrhu žalobcu vyhovel a jeho účasť ako spoločníka v spoločnosti žalovaného zrušil.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. Trovy konania vznikli na strane žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a teda v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil. Žalovanému nárok na náhradu trov konanie neprislúcha.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.