Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Pc-5-2022.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F. X, XXX XX G. D., t. č. XXX XX H. XXX, štátna občianka SR, zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti manželovi navrhovateľky F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., t. č. I. XXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 3.6.2022 domáhala, aby súd zaviazal jej manžela prispievať jej na výživu sumou 50 eur od 1.5.2022 do budúcna a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavrela dňa 2.9.2017 a toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stropkov, zväzok 9, ročník 2017, strana XXX, J. K. XX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, synovia F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX. Od uzavretia manželstva žili s manželom v spoločnej domácnosti. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, avšak neskôr sa ich vzájomné vzťahy výrazne zhoršili, pričom to dospelo až do štádia, že v súčasnosti už spolu nežijú v jednej domácnosti a zároveň prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod ich manželstva. Do apríla tohto roka poberala rodičovský príspevok, avšak vzhľadom na dosiahnutý tretí rok života mal. A. stratila nárok na tento príspevok. I keď si prácu hľadá, zatiaľ si prácu nenašla a preto je v súčasnosti takmer úplne bez príjmu. Jej jediným príjmom sú prídavky na dve deti v celkovej výške 51,76 eura. Napriek tomu jej manžel neprispieva na výživu vôbec. Nakoľko si na ÚPSVaR Stropkov podala žiadosť o priznanie dávky v hmotnej 3Pc/5/2022 -2-
núdzi už aj za mesiac máj 2022, navrhuje, aby jej súd priznal výživné počnúc dňom 1.5.2022. Čo sa týka zamestnania manžela, tak tento podľa vyjadrenia navrhovateľky pracuje striedavo v rôznych krajinách v zahraničí. O výške jeho príjmu nemá navrhovateľka vedomosť.
2. Z úradného záznamu spísaného na tunajšom súde súd zistil, že manžel navrhovateľky dňa 8.9.2022 telefonicky kontaktoval tunajší súd, pričom uviedol, že nesúhlasí s platením výživného na manželku, že po rozvode platí výživné na deti a v čase podania návrhu bol nezamestnaný.
3. Na pojednávaní dňa 15.11.2022 právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku a o poberaní prídavkov na deti a výsluchom navrhovateľky.
5. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd návrh zamietol, nakoľko schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela navrhovateľky v danej veci prispievať na výživu navrhovateľky nie sú, manželia v súčasnej dobe sú už rozvedení, bývalý manžel prispieva na výživu maloletých detí a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.