Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-50-2015.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-30Rob/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: ROSEVA s.r.o., sídlo: Geča č. 344, IČO: 36 587 281, v konaní o zaplatenie 54,15 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 54,15 eur istiny.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 16,56 eur od 12.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 16,56 eur od 12.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,53 eur od 12.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 2,50 eur od 12.11.2010 do zaplatenia.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,64 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.. Trovy konania v časti 16,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 59,14 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.8.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 54,15 eur titulom nedoplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 16,56 eur od 12.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 16,56 eur od 12.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,53 eur od 12.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 2,50 eur od 12.11.2010 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že predmetný nárok voči žalovanej získal ako postupník a to na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Žalovaná sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila, hoci bola naň predvolaná riadne a včas (predvolanie a ostatné písomnosti jej boli zaslané v súlade s § 48 Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia stanoviska žalovanej účastníčky konania.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanej telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 28.12.2006 v znení jej Dodatku zo dňa 6.8.2007. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovaného Dodatku zmluvy o pripojení.
Na základe vyššie citovaného zmluvného vzťahu vznikla spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej pohľadávka v celkovej výške 54,15 eur a to titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a nezaplatených mesačných poplatkov, t.j. titulom poskytnutých služieb za obdobie od 22.6.2010 do 21.10.2010. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyzvala žalovanú na uhradenie svojich pohľadávok týmito faktúrami: faktúrou č. 7006984050, splatnou dňa 11.8.2010 a vystavenou na sumu 16,56 eur, faktúrou č. 7008016752, splatnou dňa 11.9.2010 a vystavenou na sumu 16,56 eur, faktúrou č. 7009046509, splatnou dňa 11.10.2010 a vystavenou na sumu 18,53 eur a faktúrou č. 7010055256, splatnou dňa 11.11.2010 a vystavenou na sumu 2,50 eur. Tieto záväzky žalovaná do dnešného dňa neuhradila. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo zmluvy o pripojení, z dodatku k zmluve o pripojení a tiež z uvedených faktúr.
Žalobca ako postupník a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca dňa 24.6.2013 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto konaní. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.
V dňoch 12.8.2010, 12.9.2010, 12.10.2010 a 12.11.2011 (1. deň omeškania so zaplatením faktúr) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva) a podľa §§ 42 a 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalovanej verejné telekomunikačné služby a žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu vo výške 54,15 eur (nárok na uhradenie poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb). Tento nárok neskôr podľa § 524 Občianskeho zákonníka prešiel na žalobcu a to postúpením tejto pohľadávky.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve; ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva; ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoj záväzok v súlade s §340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dostala sa so splnením svojich finančných záväzkov voči veriteľovi (žalobcovi) do omeškania a to od času určeného v zmluve - podľa splatnosti v daňovom doklade, t.j. faktúre.
S poukazom na vyššie uvedené základné úrokové sadzby stanovené Európskou centrálnou bankou je zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka stanovený na úrok 9% ročne (8% + 1%). Na základe uvedených skutočností (omeškanie s uhradením peňažných pohľadávok žalobcu, dĺžku omeškania a zákonnú výšku úroku z omeškania) vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku (konkrétne vo výroku č. II).
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), 2. náhradu tzv. režijného paušálu 2 x po 8,04 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (20% z: 2 x 16,60 eur + 2 x 8,04 eur). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.