Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-126-2015.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa v 1. rade X. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/X, X. X., a navrhovateľa v 2. rade C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/X, X. X., v konaní zastúpenými T.. G. H., advokátom, advokátska kancelária so sídlom W. Y. X, X. X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi N.. L. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/ XX, L., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 03. 2015 domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom X. X., katastrálnym odborom, k. ú. T., na:
1. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, záhrady o výmere 207 m2, v podiele 1, (ďalej len ako „LV č. XXX“);
2. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 272 m2, v podiele 1 (ďalej len ako „LV č. XXX“);
3. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, v podiele 1 (ďalej len ako „LV č. XXX“) a
4. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, v podiele 1 (ďalej len ako „LV č. XXX“)
patrí do dedičstva po H. I., zomrelom dňa 18. 01. 1963, naposledy bytom T. XX. V návrhu uviedli, odporca bol Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom zapísaný ako vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX na základe vyhlásenia o vydržaní zo dňa 19. 05. 2011 sp. zn. B. XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX notára Y.. L. Y.. Odporca vo vyhlásení o vydržaní uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX užívali jeho právni predchodcovia, ktorí sa pre rokom 1990 s pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi vyporiadali na základe reálnej deľby, o čom odporca predložil čestné vyhlásenie N. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, L.d ako právneho nástupcu pôvodného pozemkovoknižného vlastníka H. I., vyjadrenie obce T. a na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Navrhovatelia tvrdili, že ani odporca, ani jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX neužívali a už vôbec nie nerušene a dobromyseľne v presvedčení, že im patria. Zároveň tvrdili, že N. Č. nie je právnym nástupcom pôvodného pozemkovoknižného spoluvlastníka
nehnuteľností na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX , t. j. H. I.. Neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vzhľadom na to, že odporca nebol dobromyseľný. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi H. I. sp. zn. D XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 vyplýva, že zanechal štyroch dedičov: manželku K. I., rod. T., sestru W. V., rod. I., sestru Ľ. L., rod. I. a brata Q. I.. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi Q. I. sp. zn. XXX/XX zo dňa 05. 03. 1976 vyplýva, že celý majetok, ktorý zanechal, vrátane nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. T. v celosti zdedila jeho jediná dcéra H. I., rod. I. (matka navrhovateľov). Po H. I., rod. I. boli ako dedičia zo zákona v rámci 1. dedičskej skupiny povolaní dediť navrhovatelia. N. Č. teda nemôže byť právnym nástupcom pozemkovoknižných spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Ani čestné vyhlásenie N. Č.W., ani vyjadrenie obce T. nevytvárajú objektívny stav, ktorý by pre odporcu založil právny dôvod na tzv. uchopenie sa držby. Neoprávnený držiteľ nikdy nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci vydržaním. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX nadobudol odporca na základe vyhlásenia, kde uviedol nepravdivé skutočnosti. Navrhovatelia ako potencionálni dedičia a právni nástupcovia po H. I. majú naliehavý právny záujem na určení, že podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX patria do dedičstva po H. I., pretože bez takého určenia je znemožnené nielen nadobudnutie vlastníckeho práva, ale aj následne akýkoľvek výkon vlastníckych práv a povinností.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, spisom Notárskeho úradu JUDr. L. Y. sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, výsluchom navrhovateľov, odporcu a svedka N. Č. a zistil tento skutkový stav:
Uznesením Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 bol schválený súpis dedičstva po poručiteľovi H. I., ktorý zomrel dňa 18. 01. 1963 bez zanechania závetu. Dedičmi zo zákona boli manželka K. I. v podiele 3/6, sestry W. V. a Ľ. L., každá v podiele 1/6 a brat Q. I. v podiele 1/6. Ďalej bolo vo výroku tohto uznesenia uvedené, že dedič Q. I. dedičstvo odmietol (bod. IV. uznesenia).
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXX/XX zo dňa 05. 03. 1976 bolo potvrdené, že poručiteľ Q. I., ktorý zomrel dňa 16. 10. 1976, nezanechal žiadny závet a ako dedička zo zákona prichádzala do úvahy H. I., ktorá dedičstvo neodmietla, a preto aj nadobudla dedičstvo špecifikované vo výroku rozhodnutia.
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXXX/XX zo dňa 07. 02. 1992 bola schválená dedičská dohoda dedičov (navrhovateľov) o nadobudnutí dedičstva po poručiteľovi H. I., ktorý zomrel dňa 06. 12. 1991.
Zo spisu Notárskeho úradu Y.. L. Y. sp. zn. B. XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX bolo zistené, že notár Y.. L. Y.W. osvedčil vyhlásenie N.. L. Č. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX formou notárskej zápisnice zo dňa 19. 05. 2011. K osvedčeniu bolo predložené potvrdenie obce T. zo dňa 25. 10. 2012, že v rokoch 2011 a 2012 nebolo vydané vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v prospech odporcu. Tiež bolo pripojené čestné prehlásenie N. Č. o tom, že je jediný pozostalý po nebohom I. H. (Q.) a jeho manželky K., ktorí boli bezdetní, pričom z príbuzných ostala len jeho matka - sestra K. I. - T. Č. bývajúca v druhej polovici rodinného domu T. XX, ktorú odkúpili jeho rodičia od I. kúpnou zmluvou. Zároveň týmto vyhlásením N. Č. daroval podiely nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX jeho synovi N.. L. Č. (odporcovi).
Z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, všetky v k. ú. T. mal súd za preukázané, že ako spoluvlastník nehnuteľností je zapísaný odporca na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 19. 05. 2011.
Z kúpnopredajnej zmluvy Cd XXX/XX zo dňa 28. 06. 1951 bolo zistené, že Q. I. predal nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovoknižnej vložke XXX kupujúcim Y. Č. a jeho manželke T. H. L. Č..
Právny zástupca navrhovateľov v prednese uviedol, že odporca nie je žiadnym potomkom Q. I. alebo H. I.. Zmluvu, ktorú odporca predložil, by bolo potrebné stotožniť s aktuálnym stavom v katastri nehnuteľností, či sa jedná o pozemky, ktoré sú predmetom konania. Avšak navrhovatelia odvíjajú nárok od poručiteľa H. I., pôvodného pozemkovoknižného vlastníka. Je pravdou, že Q. I., od ktorého tiež odvíjajú svoj nárok navrhovatelia, odmietol dedičstvo po H. I., avšak odmietnutie dedičstva by mala vylučovať skutočnosť, že po Q. I. dedila matka navrhovateľov. Nárok považoval právny zástupca za odôvodnený a žiadal návrhu vyhovieť.
Odporca uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvádzali od kúpnopredajnej zmluvy z roku 1951, z ktorej vyplývalo, že Q. I. predal svoj podiel z nehnuteľnosti, a to z domu a z oráčiny. Začal zisťovať, o aké oráčiny sa jedná a zistil, že ide o pozemky, ktoré sú okolo chalupy, ktorej je vlastníkom a v podstate ich užíva už tretia generácia. Nejedná sa o lukratívne pozemky, lebo sú v kopci. Následne išiel za notárom, ktorý vydal osvedčenie. Navrhovateľov nikdy nevidel.
Svedok N. Č., otec odporcu, vo výpovedi uviedol, že nevedel, že neboli jediní pozostalí po poručiteľovi I.. To zistili až neskôr. Čo sa týka prehlásenia, ktoré bolo urobené pred notárom Y.. Y., nie je tam uvedená pravda, pretože jeho matka T. Č. nebola sestra K.W. I., ktorá bola manželkou H. I.. V podstate nepoznal ani H., ani Q. I.. Urobil tak preto, že notár mu povedal, aby to tak urobil. Ale je pravdou, že polovicu domu kúpili jeho predchodcovia od Q. I.. Tá druhá polovica domu sa zbúrala. Či sa pozemky, ktoré sú predmetom konania, užívali, nevedel svedok uviesť, pretože ešte keď bol mladý, tak odišli do L.. Ale vie, že sa nejaké pozemky kosili, len nevedel, či išlo o pozemky H. I. alebo Q. I..
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 134ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
Podľa § 467 1 Občianskeho zákonníka vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sú právni nástupcovia po poručiteľovi H. I., ktorý bol ich prastarý otec. Tiež nebolo sporné, že H. I. zomrel ako bezdetní a zanechal po sebe manželku K. I.. Navrhovatelia tiež tvrdili, že odporca nie je právnym nástupcom po H. I., čo odporca ani nespochybnil a výsluchom svedka N. Č. bolo zistené, že odporca nie je právnym nástupcom H. I. a jeho manželky K. I..
Spornou bolo iba tá skutočnosť, či mohol alebo nemohol odporca vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/ XXXX zo dňa 19. 05. 2011.
Keďže navrhovatelia sa domáhali, určenia, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom X. X., katastrálnym odborom, k. ú. T., na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, patrí do dedičstva po H. I., zomrelom dňa 18. 01. 1963, naposledy bytom T. XX, museli preukázať najmä naliehavý právny záujem na takom určení. Súd predtým, ako sa zaoberal dobromyseľným alebo nedobromyseľným vydržaním vlastníckeho práva odporcom, zisťoval, či navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem.
Navrhovatelia v konaní tvrdili, že sú právnymi nástupcami po H. I., ktorého dedičom bol brat Q. I., ich starý otec. Keďže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sú novoobjaveným majetkom po poručiteľovi H. I., domáhali sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v dôsledku čoho by mohol po H. I. dediť Q. I., potom H. I. a nakoniec by nehnuteľnosti mohli dediť navrhovatelia.
Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že Q. I. dedičstvo po H. I. odmietol. Odmietnuť dedičstvo môže dedič, ktorý svojím konaním dal najavo, že mieni dedičstvo odmietnuť a vyhlásenie o odmietnutí dedičstva vykonal ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným v lehote jedného mesiaca od poučenia dediča o možnosti odmietnuť dedičstvo. V zmysle právoplatného uznesenia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. D XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 bolo v konaní jednoznačne preukázané, že Q. I. dedičstvo v súlade so zákonom, čo nebolo spochybnené ani navrhovateľmi.
Podľa ustálenej judikatúry (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 4Cz 87/72 zo dňa 22. 12. 1972, uverejnený pod č. R 37/1974) vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, teda aj na novoobjavený majetok.
Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov Q. I. odmietol dedičstvo po H. I., ktoré sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok, ktorý je predmetom konania, právni nástupcovia Q. I. nemôžu dediť ani takýto majetok. Navrhovatelia v konaní nepreukázali a ani netvrdili, že by mohli dediť aj po niekom inom ako Q. I., preto nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, patria do dedičstva po H. I., lebo do úvahy by prichádzala len možnosť, že by dedili po Q. I. a následne po H. I.. Keďže navrhovatelia nie sú právnymi nástupcami žiadneho iného z dedičov po H. I., ale svoje nástupníctvo dovádzajú iba od právneho predchodcu Q. I., ktorý ale nemôže zdediť ani novoobjavený majetok, súd návrh pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol v celom rozsahu.
V tomto smere nemohol vziať do úvahy ani tvrdenia navrhovateľov, že aj keď Q. I. odmietol dedičstvo, nemôže sa to vzťahovať na navrhovateľov, pretože títo ďalej dedili aj po H. I.. Ak by totiž súd vyhovel ich návrhu a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po H. I., vznikla by situácia, kedy by v zmysle uznesenia sp. zn. D XXX/XX ako dedičia prichádzali do úvahy: manželka K. I., sestry W. V. H. Ľ. L. a brat Q. I.. Q. I. však dedičstvo odmietol, čo sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok (teda aj na ten, ktorý je predmetom konania) a opäť by dedili po H. I. dedili manželka a dve sestry. Keďže navrhovatelia nie sú právnym nástupcom žiadneho z dedičov (teda ani manželky a ani sestier), nemohli by ani takto nadobudnúť dedičstvo po H. I., hoci po Q. I. a H. I. dedili ďalej. Avšak opomenuli skutočnosť, že v
dedičstve po Q. I. a aj H. I. nemohlo a ani nemôže byť zahrnuté aj dedičstvo, ktoré by mohol Q. I. zdediť po H. I., keby také dedičstvo neodmietol.
Vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu súd sa už ďalej nezaoberal, a v tomto smere ani nevykonával dokazovanie, tým, či odporca mohol alebo nemohol vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd tak nevykonával ani identifikáciu pozemkov, t. j. či vo vyhlásení o vydržaní ako aj v dedičstve po poručiteľoch a kúpnopredajnej zmluve z roku 1951 jedná o tie isté alebo rozličné pozemky. Tiež súd neskúmal, či mohol alebo nemohol byť odporca právnym nástupcom H. I. alebo Q. I. (hoci z výpovede odporcu a aj svedka vyplynul záver, že odporca nie je právnym nástupcom ani jedného z poručiteľov).
Na základe vyššie uvedeného súd návrh pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, pretože návrh súd zamietol. Odporca bol úspešný v celom rozsahu, avšak trovy konania si ani neuplatnil, ani nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Banská Bystrica 26. 06. 2015