Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-20-2015.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. V. Z., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: E. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X K. Y., L., H. XJA, N. C. a otca: Ľ. L., H.. XX.XX.XXXX, C. Q., Z. XX/X o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 4P/47/2009-25 zo dňa 14.05.2009 nasledovne:
Otec maloletého dieťaťa Ľ. L., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletého S. C., H.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 10.04.2015 bol na tunajší súd doručený návrh matky maloletého S. na zvýšenie výživného na dieťa na 150,- €, resp. 200 € mesačne. Matka dieťaťa návrh odôvodnila tým, že maloletý bude mať 14 rokov, jeho výdavky sú z roka na rok vyššie. Otec dieťaťa uhrádza výživné len po 30,- €, čo je vzhľadom na dnešné pomery zanedbateľná čiastka. Maloletý navštevuje 9. ročník školy, na budúci rok chce ísť na univerzitu, za ktorú sa platí. Podľa jej informácií otec maloletého pracuje na čierno u pána K., ide o prerábky kuchynských liniek, kúpeľní a pod..
Riadne predvolaná matka dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov
- rodného listu maloletého dieťaťa, odpovede na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni, výplatných pások matky detí, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 05.05.2015 a 04.06.2015, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 28.04.2015, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 05.05.2015, dokladov o výdavkoch
matky dieťaťa, dokladov SIPO otca dieťaťa, ústrižkov poštových poukážok, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/47/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/47/2009-25 zo dňa 14.05.2009 bolo naposledy upravované výživné na maloletého S. a to tak, že otec dieťaťa bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne k rukám matky dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 8 rokov, matka dieťaťa žila v Anglicku, bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom cca 900,- L, otec dieťaťa žil v Revúcej, bol nezamestnaný, neboli mu vyplácané žiadne dávky v súvislosti s nezamestnanosťou.
Rodičia maloletého dieťaťa ani v súčasnosti nežijú spolu, matka dieťaťa sa naďalej zdržiava v Anglicku a otec dieťaťa v Revúcej. Maloletý má cca 14 rokov a žije spolu s matkou v zahraničí.
Z listinných dôkazov súd zistil, že otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 55,80 €, iné dávky nepoberá. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiaden zamestnávateľ otca dieťaťa. Otec dieťaťa nevlastní motorové vozidlo, vlastní byt. Výdavky na bývanie otca dieťaťa predstavujú sumu 184,25 € (nájomné, elektrina, poplatky za rozhlas a televíziu).
Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2015 do apríla 2015 bol 967,04 L (688,82 €). Matka dieťaťa nepoberá v SR žiadne dávky, nevlastní v SR nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Pravidelné mesačné výdavky matky dieťaťa boli ňou vyčíslené na cca 448,62 L (nájomné, smeti, plyn, elektrika, voda, pevná linka, internet, povinné poistenie auta a daň za auto). Tieto výdavky boli i preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Navrhovateľka tiež uviedla, že má výdavky na cestovné do zamestnania na 150,- L.
Matka dieťaťa vyčíslila pravidelné výdavky dieťaťa zhruba na 300,-L, z čoho 200,-L predstavuje stravné, 50,-L výdavky v škole a 50,-L výdavky na záľuby. Okrem toho má maloletý podľa písomného vyjadrenia matky dieťaťa ďalšie výdavky a to na školské výlety vo výške 5 - 100 L, cestovné na Slovensko počas letných prázdnin 500,- L, výdavky na okuliare mal po 65,- L.
Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že nemá z čoho uhrádzať také vysoké výživné, ako žiada navrhovateľka. Dostáva mesačne len 55,80 €, finančne mu vypomáha priateľka a mama. Tvrdenia matky dieťaťa, že pracuje načierno u pána K., nie sú pravdivé, nevie o koho by malo ísť. Kým mal vlastnú živnosť, tak prerábal byty. To bolo zhruba pred rokom, teraz takúto činnosť nevykonáva. Chcel si založiť opätovne živnosť, ale zobrali mu vodičský, tak k tomu nedošlo. Jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi. Vlastní byt, iný majetok väčšej hodnoty nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na maloletého platí pravidelne 30,- €, nad rámec výživného maloletému nič nekupuje. Môže uhrádzať výživné maximálne vo výške 50,- € mesačne.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zvýšenie výživného na maloletého je v záujme dieťaťa. Vzhľadom na vyjadrenie otca dieťaťa, že je v jeho možnostiach uhrádzať 50,- € mesačne, s touto výškou súhlasia a navrhujú zvýšiť výživné na túto sumu.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti.
Výživné na maloletého S. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/47/2009-25 zo dňa 14.05.2009 na minimálnu zákonnú výšku - 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne (čo je v súčasnosti 27,13 € mesačne).
Na strane rodičov maloletého dieťaťa nebola zistená zmena pomerov, matka dieťaťa je zamestnaná, jej mesačný príjem sa zásadne nezmenil, otec dieťaťa je nezamestnaný, jeho príjem je minimálny. Tvrdenia matky dieťaťa, že otec si privyrába, pracuje načierno, neboli preukázané, navrhovateľka nepredložila ani neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie týchto tvrdení. Šetrením súdu nebol zistený žiaden zamestnávateľ otca maloletého dieťaťa.
V predmetnej veci došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletý Peter bol v čase poslednej úpravy výživného 8 ročný, v súčasnosti má 14 rokov. Vzhľadom na vyšší vek dieťaťa je zrejmé, že u neho došlo k zmene pomerov, jeho výdavky sú vzhľadom na vyšší vek vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene pomerov maloletého dieťaťa, mal súd za to, že sú dané podmienky na zmenu posledného súdneho rozhodnutia o výživnom.
Na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa sa majú podieľať rodičia rovnakou mierov, ak je to v ich schopnostiach a možnostiach, pričom sa prihliada aj na plnenie vyživovacej povinnosti samotnou osobnou starostlivosťou o dieťa. Pri určovaní výšky výživného súd teda zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov a na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o dieťa.
Matka maloletého zhrnula pravidelné výdavky dieťaťa na cca 300,- L (213,69 €), pričom maloletý má i ďalšie výdavky na výlety a nepravidelné potreby. Výška výdavkov dieťaťa uvádzaná matkou sa javí vzhľadom na vek dieťaťa ako reálna, preto súd z tejto výšky výdavkov dieťaťa vychádzal.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že príjmom otca dieťaťa je dávka v hmotnej núdzi, teda jeho príjem je minimálny. Súd pri určovaní výšky výživného musí prihliadať na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že matkou navrhovaná výška výživného 150,- € až 200,- € mesačne nie je vzhľadom na pomery otca dieťaťa primeraná, teda výživné nemôže byť zvýšené na takúto výšku, i keď by to potreby dieťaťa vyžadovali, nakoľko nie je v schopnostiach otca maloletého takúto vysokú sumu platiť. Po zvážení pomerov otca dieťaťa dospel súd k záveru, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v tejto výške, keďže mu to neumožňuje výška jeho príjmu, z ktorého si musí zabezpečovať i svoje základné potreby. Navrhovaná suma je vyššia ako samotný príjem otca dieťaťa.
Na základe zhodných vyjadrení rodičov dieťaťa bolo zistené, že otec platí na maloletú výživné vyššie, ako bolo súdom určené, a to sumu 30,- € mesačne a podľa jeho vyjadrenia je ochotný uhrádzať výživné i vo výške 50,- € mesačne. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa platiť výživné i vo vyššej výške ako je zákonné minimum a to konkrétne výživné vo výške 50,- € mesačne. Platenie výživného vo výške 50,- € mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa.
Vzhľadom na uvedené súd zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 4P/47/2009-25 zo dňa 14.05.2009 a otca dieťaťa zaviazal platiť na maloletého výživné od právoplatnosti rozsudku vo výške 50,- € mesačne, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.