Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-188-2015.pdf
PDF · 158.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/188/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa na doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej T. o zaplatenie 414,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 235,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 235,15 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10 eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo A 6895268 zo dňa 27. 3. 2013, v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) v časti „ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 v bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 179,00 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3. 12. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej (aktuálne bývajúcej na adrese Rakúsy 31 a nie 106 ako je uvedené v žalobe) povinnosť zaplatiť mu sumu 414,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23. 8. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že časť žalovanej sumy vo výške 235,15 eur uplatňuje titulom zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 179,- eur titulom zmluvnej pokuty.
Žalobu odôvodňoval tým, že na základe uzavretej zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby a na základe dodatku k tejto zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón Orange Memphis za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve, pričom bola dohodnutá zmluvná pokuta. Uviedol, že v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu s tým, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanej poskytnutá a že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti, čomu prispôsobil aj výšku zmluvnej pokuty, preto má za to, že týmito zmenami v dodatku odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V žalobe tvrdil, že žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 4/2013 až 6/2013, čím porušila zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, konkrétne jeho časti označenej ako „práva a povinnosti účastníka“ je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 179,- eur. V žalobe tiež tvrdil, že pokusom o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaná podľa tvrdenia žalobcu nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho pohľadávka voči žalovanej tak pozostáva z neuhradených služieb vo výške 235,15 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,- eur s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 23. 8. 2013 do zaplatenia.
Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 10. 4. 2015 písomne nevyjadrila.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 26. 6. 2015 na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 17. 6. 2015 poukazom na hospodárnosť konania, pojednávanie odročiť nežiadali. V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pohľadávku žalobcu by dokázala splácať len v splátkach vo výške maximálne 10 - 12 eur mesačne nakoľko má 5 maloletých detí a v domácnosti s ňou žije aj manžel a jeden plnoletý syn, pričom obaja sú nezamestnaní a jej príjmom je len materský príspevok vo výške 203,- eur mesačne a prídavky na deti vo výške cca 114,- eur mesačne. Bývajú v dome svokrovcov kde obývajú dve izby a prispievajú na bývanie, pričom po úhrade elektriny, vody, nákladov na kúrenie, školskú dochádzku detí a stravu im nič neostáva, musia im finančne vypomáhať rodičia. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že so žalobcom uzavrela zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, pričom proces uzatvárania zmluvy popísala tak, že prišla do predajne, tam jej dali katalóg z ktorého si vybrala aký telefón a program chce, čo celé trvalo asi pol hodiny. Tiež potvrdila, že chodili jej domov faktúry s vyúčtovanou cenou služieb a že na tieto žalobcovi doposiaľ nič neplatila, čo odôvodnila tým, že v čase keď si vzala telefón dúfala že manžel bude mať prácu a bude z čoho platiť, avšak nemali peniaze. Potvrdila aj doručenie pokusu o pokonávku ktorý žalobca predložil spolu so žalobou.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom fotokópie medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27. 3. 2013 číslo N., obsahom Dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa a jeho Prílohy č. 1, obsahom pokusu o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013, obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „Všeobecné podmienky“), obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo N., medzi účastníkmi uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 27. 3. 2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú podľa jej článku 8 Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, Cenník služieb a príloha „Súhlasy“ zapožičal žalobca žalovanej 1 ks mikroprocesorovej SIM karty za účelom jej pripojenia na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovania verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku k tejto Zmluve uzavretého v rovnaký deň odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón Orange Memphis za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro, pričom v dodatku je v bode 1.2 uvedené, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena tohto mobilného telefónu bez zľavy je 180,- eur a že účastník si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za zľavnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať poskytované služby po dohodnutú dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku. Uvedený Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu s dohodou o zmluvnej pokute.
Podľa článku 2 bod 2.5 písm. b) dodatku „ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 v bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 179,00 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“.
Podľa článku 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok účastník je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
Podľa článku 11 bod 11.1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko., a.s. sú obsiahnuté v platnom cenníku v členení podľa účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania Služby.
Podľa článku 11 bod 11.6. Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko., a.s uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytované služby účastníkovi v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange Slovensko konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Zúčtovacie obdobie priradené konkrétnemu účastníkovi spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. platí po celé obdobie platnosti Zmluvy.
Podľa článku 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko a.s. po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje
ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia, vrátane súm zaplatených účastníkom ako zábezpeka alebo preddavok na cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia zmluvy, jej dodatku a všeobecných podmienok.
Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná nezaplatila mu riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríla do júna 2013, čím vznikla žalobcovi voči nej pohľadávka za poskytnuté služby v celkovej výške 235,15 eur, ktorú žalovaná napriek pokusu o pokonávku ku dňu podania žaloby neuhradila a tiež mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, keďže nezaplatením ceny služieb žalovaná porušila zmluvnú povinnosť zabezpečenú dohodou o zmluvnej pokute.
Základ svojich nárokov žalobca vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku uzavretej so žalovanou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v súčasnosti v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku splnil, odpredal žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- euro a poskytol žalovanej v zmluve dohodnuté telekomunikačné služby, za čo jej vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Povinnosťou žalovanej bolo cenu služieb žalobcovi v lehote splatnosti faktúr zaplatiť. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporné nebolo ani to, že spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie od 27. 3. 2013 do dňa 26. 7. 2013 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom (čl. 21 až 24 spisu) bola vo výške 235,15 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola mu doposiaľ žalovanou uhradená, čo žalovaná pred súdom sama potvrdila s tým, že do dňa pojednávania žalobcovi nehradila nič. Súd tak mal za preukázané, že žalovaná do dňa vyhlásenia rozsudku nesplnila svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 235,15 eur, a preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 235,15 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaná dostala do omeškania a preto jej zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti tej - ktorej faktúry) bola 0,50 %. Žalobcovi preto podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzniklo podľa názoru súdu právo na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne (0,50 % + 5%) a nie vo výške 8,5 % ročne ako to tvrdil a žiadal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 23. 8. 2013 od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny
služieb vo výške spolu 235,15 eur (najneskôr splatná z faktúr, ktorými bola cena služieb vyúčtovaná bola splatná do 15. 7. 2013) a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 235,15 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 235,15 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania zo sumy 235,15 eur požadovaného nad sadzbu 5,5 % ročne súd žalobu zamietol, keďže žalobcovi ako bolo uvedené vznikol v zmysle vyššie uvedeného zákonného pravidla nárok na úrok z omeškania iba v sadzbe 5,50 % ročne.
Súd, využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil žalovanej s prihliadnutím na jej osobné, majetkové, rodinné pomery, výšku dlžnej sumy a tiež jej postoj v priebehu konania, keď konania sa riadne zúčastnila, čo prispelo k nepredlžovaniu sporu, pričom uplatnený nárok nesporila, platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalšími zásadami vyjadrenými v § 1 Občianskeho súdneho poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane zročnosť celého plnenia. Z odpovede na lustráciu žalovanej v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná je matkou piatich maloletých detí. Vzhľadom na výsluchom žalovanej zistené osobné, majetkové a rodinné pomery neumožňujúce jej uhradiť dlžnú sumu v celosti s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a čas potrebný k jej splácaniu v splátkach, súd vyhovel žiadosti žalovanej o splátky a povolil plnenie povinnosti žalovanej v splátkach uvedených vo výroku rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,- eur a úroku z omeškania z tejto sumy zamietol.
Pokiaľ ide o požadovanú zmluvnú pokutu, súdu z jeho činnosti je známe to, na čo poukázal i sám žalobca v žalobe, a síce že tento po tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť, čo vzhľadom na tieto rozhodnutia, napr. rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 znamená podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút pristúpil k zmene dojednaní o zmluvnej pokute tak, že sa v nich už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v rovnakej výške po celú dobu viazanosti, ale táto sa delí na dve časti s tým, že za porušenie zmluvnej povinnosti v prvej časti doby viazanosti (tu 18 mesiacov) sa požaduje zmluvná pokuta v plnej výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou a za porušenie zmluvnej povinnosti v druhej časti doby viazanosti (tu v období posledných šiestich mesiacov) sa požaduje zmluvná pokuta znížená spôsobom uvedeným v dodatku na mesačnej báze.
Žalobca v žalobe tvrdí, že týmto odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti hodnotili dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd však tento názor žalobcu nezdieľa a i takto „zmenené“ dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je súčasťou tu účastníkmi uzavretého dodatku k zmluve považuje za neprijateľné, a preto neplatné. Toto žalobcom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej pokute v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27. 3. 2013 i v tu použitej podobe spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takýto záver koniec koncov už pre žalobcu nemôže byť nový, či prekvapivý, nakoľko prijateľnosť predmetného novo koncipovaného dojednania o zmluvnej pokute v dodatkoch žalobcu už bola súdmi posudzovaná so záverom o jeho neprijateľnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Dunajská streda sp. zn. 9C/89/2015 zo dňa 5. 5. 2015, ktorý priamo vo výroku určil rovnakú zmluvnú podmienku v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) Dodatku zmluvy o pripojení za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti (dostupný aj na www.otvorenesudy.sk <http://www.otvorenesudy.sk>) čo okrem iného má v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka za následok povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho používania tejto podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 27. 3. 2013, teda ku dňu uzavretia Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného Dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 tohto zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Žalovaná uzavrela so žalobcom dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb s dobou viazanosti na 24 mesiacov pričom zakúpila mobilný telefón za zvýhodnenú cenu (1,- euro). Žalovaná sa zaviazala používať služby 24 mesiacov a počas nich platiť pravidelne dohodnutý mesačný poplatok, ktorý i v prípade, že by došlo k zmene účastníckeho programu mal byť vo výške prinajmenšom 36,99 eur (článok 2 bod 2.2 písm. a) Dodatku). Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb používaných žalobcom opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť jeho obsah. Mohla ho len akceptovať alebo odmietnuť dodatok ako celok, keďže predtlač dodatku neponúka žiadnu možnosť voľby, alebo alternatívy súhlasím- nesúhlasím pri dojednaní o zmluvnej pokute. Koniec koncov i sám žalobca v žalobe tvrdil, že to on „zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy a časový aspekt porušenia povinnosti“ a „tomu prispôsobil“ aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty zmenami vo formulároch dodatku. Táto zmena teda nebola
výsledkom konkrétneho konsenzu žalobcu so žalovanou pri dohodovaní podmienok tejto konkrétnej zmluvy, ale výsledkom paušálneho, vopred prijatého rozhodnutia žalobcu. Súd sa navyše pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými žalobcom s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné.
Dodávateľmi býva v tejto súvislosti často argumentované tým, že je výlučne na účastníkovi, či vôbec a pre akého operátora, program, či typ telefónu sa rozhodne a teda že má možnosť, resp. hneď viaceré možnosti voľby, preto ani dojednanie o zmluvnej pokute nemôže podľa tejto argumentácie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd však tento názor nezdieľa. Možnosť výberu z viacerých alternatív dodatkov nemení nič na povinnosti súdu skúmať v každom konkrétnom prípade dodatku platnosť dojednania o zmluvnej pokute vzhľadom na jeho konkrétne znenie a úpravu, pričom tu v dodatku použité dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné a teda neplatné. V súvislosti s možnosťou voľby žalovanej, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody navyše súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Dodatok uzavretý so žalovanou spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty často argumentované tiež zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú zľavu z ceny telefónu. K tomu je však treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.
Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku (24 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlého zisku žalobcu vzhľadom na záväzok účastníka bez ohľadu na rozsah využívania služieb platiť aspoň pravidelný mesačný paušálny poplatok. Žalobou sa však uplatňuje od žalovanej sankcia v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti platiť pravidelné mesačné poplatky a cenu služieb, pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške, ktorá je počas celých troch štvrtín doby viazanosti nezmenená bez ohľadu na to, koľko mesačných poplatkov a ceny služieb účastník zaplatí a mení sa až v poslednej štvrtine doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ prevažnú časť mesačných poplatkov v tzv. „prvej dobe viazanosti„ zaplatí, bude platiť faktúry povedzme po dobu 17 mesiacov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť poskytnutej zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba úhrada za posledný mesiac tejto prvej časti doby viazanosti a pre jej nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď spotrebiteľ nezaplatí poplatky za cenu služieb ani raz. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší absolútne tak, poplatky za služby nezaplatí ani raz, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Platnosť dojednania o zmluvnej pokute je potrebné posudzovať k momentu jeho uzavretia, preto nemôže mať naň vplyv neskoršie správanie zmluvných strán, pričom toto v čase uzavretia v takejto podobe bolo podľa súdu neprijateľné. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta tu bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností žalovanou. Pre žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná povinnosť platiť cenu služieb porušila hneď v prvom mesiaci viazanosti, pričom nezaplatená cena služieb v jej prípade dosiahla sumu 235,15 eur, ku ktorej zaplateniu bola zaviazaná až týmto rozsudkom, a mohlo by sa teda zdať, že jej spotrebiteľská ochrana nie je vôbec namieste a že je neprimerané chrániť toho, kto takto, absolútnym spôsobom poruší zmluvné povinnosti, súd sa v rámci celkového hodnotenia dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska jeho prijateľnosti samozrejme nevyhol ani týmto úvahám. Ani tak však v danom prípade súd nemal možnosť iného rozhodnutia, keďže ani tento nezodpovedný prístup žalovanej po uzavretí zmluvy nič nemení na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti poškodiť spotrebiteľa. Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010.
Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý povedzme 16 mesiacov dodržiava podmienky zmluvy a dodatku a nezaplatí až 17 mesačný poplatok mal znášať rovnakú zmluvnú pokutu ako ten, ktorý nezaplatí hneď prvý poplatok. Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom, keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Súd len pre úplnosť dodáva, že ak je úmyslom žalobcu takýmto dojednaním o zmluvnej pokute zabrániť tomu, aby sa nestávalo, že povedzme účastníci zakúpia sa symbolickú cenu drahý telefón, pretelefonujú nemalé sumy a potom nezaplatia ani jednu faktúru a teda nesplatia tak žalobcovi ani časť zľavy a spôsobia mu škodu, tak tu súd pripomína, že ak by dojednanie o zmluvnej pokute bolo koncipované na princípe znižovania jej výšky povedzme každým mesiacom riadneho plnenia povinností počas doby viazanosti, voči takémuto dojednaniu by nebolo možné mať výhrady, pričom v prípade ako je tento, keď naozaj nebol zaplatený ani jeden mesačný poplatok by žalobca dostal v konečnom dôsledku plnú výšku zmluvnej pokuty, a teda jeho inak legitímny zámer by bol naplnený, avšak už na základe platného dojednania zmluvnej pokuty. Súd však ako už bolo uvedené musí platnosť dojednania o zmluvnej pokute posudzovať v každom jednom prípade k momentu jeho uzavretia, objektívne, táto platnosť sa nemôže odvíjať od toho, kedy ten - ktorý účastník následne poruší povinnosť a koľko poplatkov zaplatí, pričom takéto paušálne zakotvenie výšky zmluvnej pokuty vo fixnej výške počas až 18-tich mesiacov viazanosti bez ohľadu na to, koľko z týchto mesiacov a v akej výške účastník svoju povinnosť splní a cenu služieb uhradí je neprijateľné. Podstata výhrad súdu k dojednaniu o zmluvnej pokute v tu súdenej veci sa totiž týka práve podoby dojednania o zmluvnej pokute, ktoré počas veľmi dlhého obdobia, a to 18-tich mesiacov zakotvuje paušálnu, pevnú zmluvnú pokutu (nezohľadňujúcu faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy). Aj predchádzajúca judikatúra, ktorej sa žalobca podľa svojich slov v žalobe snažil úpravou dojednania o zmluvnej pokute vyhovieť pritom predsa vytýkala práve túto skutočnosť, t.j. paušálnosť, pevnosť zmluvnej pokuty nezohľadňujúcu faktor času, preto samotným „skrátením“ času pevnej, paušálnej zmluvnej pokuty, ktoré je navyše viac - menej symbolické, keďže sa týka až poslednej štvrtiny tejto doby nemôže byť vyhovené týmto výhradám . Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti žalobcu napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/83/2012 zo dňa 4. 9. 2013, ktorý by mu mal byť známy, keďže aj v uvedenej veci bol žalobcom, v ktorého odôvodnení tento krajský súd uviedol, cit. “práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v spojitosti s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby dojednanie ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku“.
O tom, že pri povinnosti spotrebiteľa platiť mesačne žalobcovi cenu služieb vždy aspoň v určenej minimálnej výške, bez ohľadu na to, v akom rozsahu a či vôbec dôjde k využitiu ním poskytovaných služieb je obdobie 18 mesiacov pevného zakotvenia zmluvnej pokuty neprimerané, svedčí podľa názoru súdu aj celkový trend a vývoj právnej úpravy o elektronických komunikáciách v oblasti dĺžky doby viazanosti účastníka. Revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie vyústila v roku 2011 do prijatia nového zákona o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z.z.), ktorý v § 44 ods. 4 výslovne upravil, že ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Ak zákonodarca ako maximálne prijateľné obdobie viazanosti, ktoré nariadil operátorom vždy alternatívne ponúkať k maximálnej 24 mesačnej dobe viazanosti spotrebiteľom, zakotvil obdobie najviac 12 mesiacov, tak aj tento trend a vývoj podľa názoru súdu indikuje, že paušálne zakotvenie výšky zmluvnej pokuty až po dobu 18 mesiacov nemôže obstáť, a mohlo by obstáť len v podstatne kratšom období.
Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého so žalovanou je preto podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je preto neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,- eur ako nedôvodnú zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 179,- eur predstavujúcej zmluvnú pokutu v časti ktorého bola preto žaloba taktiež zamietnutá.
Keďže súd určil zmluvnú podmienku týkajúcu sa dojednania o zmluvnej pokute za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a nepriznal dodávateľovi plnenie z takejto podmienky, plniac si povinnosť vyplývajúcu mu priamo z ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ale nepriamo napr. aj z § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) zároveň výslovne vo výroku rozsudku uviedol znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania neurobila.
Vzhľadom na výsledok konania a pomer úspechu účastníkov súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené, v časti bola zamietnutá.
Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).
Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 479,05 eur (z toho istina je 414,15 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 64,90 eur).
Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 258,99 eur (z toho 235,15 eur je istina a 23,84 eur úrok z omeškania) a neprisúdená (zamietnutá) istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 220,06 eur (z toho 179 eur je istina a 41,06 eur úrok z omeškania).
Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 54,06 % (t.j. v časti o zaplatenie istiny vo výške 235,15 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,15 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia) v ktorej bolo žalobe vyhovené, žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 45,94 % (t.j. v časti o zaplatenie sumy 179,- eur a úroku z omeškania zo sumy 179,- eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie o úroku z omeškania zo sumy 235,15 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia nad sadzbu 5,5 % ročne) v ktorej bola žaloba zamietnutá.
Vychádzajúc z uvedeného výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov (cca pol na pol) súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).