Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_26C-236-2010.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/236/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľky O. Z., D. T., J. O. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom Trenčín, Pod Sokolice 1/B proti odporcovi Ľ. N., D. D. XXX, štátnemu občanovi SR, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o. so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Bratislava - Dúbravka, Ľuda Zúbka 2, IČO: 421 766 778 o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.
O trovách konania s a r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala, aby jej odporca vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 3.744,- Eur a zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho žiadala priznať sebe a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila dňa 27.05.2007 ústnu zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 582 800,- Sk na obdobie pol roka, pričom odplata mala predstavovať 112.800,- Sk, teda 24 %, čo predstavuje odplatu 48 % ročne, ktorú považuje za neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom. Poukázala na to, že tým, že ide o cenu - podstatnú náležitosť zmluvy, nemôže z pohľadu § 39 Občianskeho zákonníka obstáť ani zmluva ako celok. Uviedla, že je z tohto dôvodu presvedčená, že odporcovi plnila úžerné plnenia, ktoré teraz žiada ako bezdôvodné obohatenie vydať späť s tým, že o tejto skutočnosti sa dozvedela až od vedľajšieho účastníka, ktorý ju začiatkom augusta 2010 upozornil na neprimeranosť odplaty, ktorú zaplatila odporcovi s tým, že výšku odplaty a súlad s dobrými mravmi je potrebné vnímať aj v kontexte zabezpečenia úveru vymieneného odporcom. V návrhu uviedla, že je priemerná spotrebiteľka, ktorá nevie vyhodnotiť zmluvné podmienky pri sofistikovaných zmluvách, tvrdila, že odporca jej zmluvu o úvere nepredložil v písomnej forme a jediná písomná zmienka o úvere je obsiahnutá v Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 29.05.2007. Poukázala na to, že až v mesiaci august 2010, teda v mesiaci ktorom podala návrh na začatie konania sa od vedľajšieho účastníka dozvedela, že s odporcom uzatvorila vlastne zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže vo vzťahu k odporcovi vystupovala ako spotrebiteľka. V návrhu na začatie konania tvrdila, že nakoľko odporca jej nepredložil písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ústna zmluva o úvere s poukazom na § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. je pre nedostatok písomnej formy absolútne neplatná od počiatku ako celok. Ďalej uviedla, že dňa 25.9.2007 zaplatila odporcovi zvyšnú sumu 545.200,- Sk, čím definitívne splnila svoj dlh voči nemu. Prvú časť prostriedkov navrhovateľka poskytla odporcovi po prijatí úveru. V dôsledku tohto plnenia sa odporca bezdôvodne obohatil o odplatu, ktorá mu v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere vôbec nepatrí. Osobitne uviedla, že konanie odporcu, ktorým sa bezdôvodne obohatil vykazuje znaky prinajmenšom nepriameho úmyslu, teda tento
musel vedieť o tom, že zmluva ako celok z hľadiska § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. a z hľadiska práva ochrany spotrebiteľa neobstojí a pre tento prípad bol odporca aj uzrozumený s následkami svojho konania. Poukázala aj na to, že odporca jej predložil Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 29.05.2007, ktorou bola nútená na neho previesť svoje vlastnícke právo k bytu, pričom táto zmluva vykazuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj prepadnú klauzulu, podľa ktorej sa má v prípade porušenia jej záväzkov stať odporca definitívnym vlastníkom jej bytu. Vyjadrila presvedčenie, že i táto zmluva je neplatná. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 26.5.2007 ho navrhovateľka požiadala o poskytnutie úveru vo výške 470 000,- Sk. Zmluva o úvere č. 01/07 zo dňa 29. 5. 2007 bola vyhotovená v písomnej podobe, pričom navrhovateľka ju slobodne, dobrovoľne a vážne podpísala. Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia, že navrhovateľka bola vystavená značnému tlaku z jeho strany, čomu nasvedčuje skutočnosť, že s navrhovateľkou bola spísaná Žiadosť o poskytnutie úveru dňa 29.05.2007 a samotná zmluva o úvere bola uzatvorená až 29.5.2007, pretože navrhovateľka chcela, a teda aj mala 2 dni na premyslenie a zváženie si podmienok úveru, ktoré jej boli plne vysvetlené pri spísaní žiadosti. Poukázal na to, že navrhovateľka sa mohla sama slobodne a dobrovoľne rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzatvorí, alebo nie. Podotkol, že navrhovateľka mala v čase poskytnutia úveru uzatvorenú inú úverovú zmluvu s výškou úveru 207.200,- Sk a nevadilo jej, keď takmer po troch rokoch splácania musela vyplatiť sumu 216.643,- Sk, čím tento úver niekoľkonásobne preplatila. Poukázal na to, že úverová zmluva má v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka všetky náležitosti, jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 470.000,- Sk, pričom bolo dohodnuté, že navrhovateľka vráti úver v splátkach počnúc dňom 29.05.2007 vo výške 18.800,- Sk. Poukázal na to, že čo sa týka výšky odplaty, je možné aplikovať Nariadenie vlády č. 238/2008 účinné od 01.07.2008, ktoré stanovuje maximálne výšky odplaty pre spotrebiteľské úvery, pričom pre daný typ úveru, pokiaľ by sa realizoval po 1.7.2008 by bola povolená maximálna výška odplaty vo výške 66,68 %. V zmysle uvedeného mal za to, že úverová zmluva obsahuje primeranú výšku odplaty, pričom RPMN vypočítaná v úverovej zmluve je nižšia ako pre daný typ úveru povoľovalo v danom čase Ministerstvo financii SR. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník na strane navrhovateľky sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámil návrh, výpis zo živnostenského registra, potvrdenie banky, vyjadrenie odporcu, zmluvu o úvere, výdavkový doklad, výzvu na predčasné splatenie úveru, potvrdenie banky, kvitanciu-žiadosť o výmaz záložného práva, zmluvu o zabezpečení práva, kvitanciu zo dňa 25.9.2007, živnostenský list, spis Okresného úradu v Trenčín odboru katastrálneho, vyšetrovací spis ORP v TN č. ORP-1089/2-OPK-TN -2008 a zistil tento skutkový stav veci: Zo žiadosti o poskytnutie úveru č. 01/07 vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu o poskytnutie úveru vo výške 470.000,- Sk na dobu 6 mesiacov s mesačnou splátkou úroku 18.800,- Sk a s navŕšením úveru za dobu jeho trvania o 112.800,- Sk. Z úverovej zmluvy č. 01/07 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 29.05.2007 mal súd za preukázané, že na jej základe odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 470.000,- Sk, s tým, že navrhovateľka je povinná odporcovi vrátiť do 29.11.2007 úver aj spolu s navŕšením vo výške 582.800,- Sk, pričom z dohodnutého navŕšenia (112.800 Sk) predstavuje 70 % úrok a zvyšných 30% zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. V zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť úverovej zmluvy sa navrhovateľka zaviazala splácať úver v 7 mesačných splátkach v čase od 29.05.2007 do 29.11.2007, s tým, že prvých 6 splátok bude splácať odplatu za poskytnutie úveru po 18 800,- Sk a posledná splátka bude istina vo výške 470.000,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vo výške 62,55 %. Okrem ďalších zmluvných dojednaní bolo predmetom úverovej zmluvy aj záväzok navrhovateľky previesť zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti v prospech odporcu ako veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky zapísaných na Správe katastra Trenčín, C. J..Ú.. T., R. Q. Č.. XXXX, ktorý navrhovateľka ako vyplýva z predloženej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, splnila dňa 29.05.2007. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že si je vedomá, že uzatvorila písomnú zmluvu o úvere, čo si presne nepamätala, preto v návrhu uviedla, že zmluva nebola uzatvorená písomne. Uviedla, že na základe tejto zmluvy jej bol zo strany odporcu poskytnutý úver vo výške 470.000,- Sk s tým, že odporcovi mala vrátiť cca 580.000,- Sk. K dobe splácania sa vyjadriť nevedela, uviedla, že dlžnú sumu splácať nevedela, o čom vedel aj odporca. Vyjadrila sa, že raz ju odporca bez jej podnetu navštívil aj s K. N., ktorý jej prisľúbil, že jej pomôže a že si jej byt odkúpi za sumu 1.400.000,- Sk. K. N. ju nechal bývať v podnájme. Z jej výpovede vyplynulo, že dňa 25.09.2007 uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej K. N. predala svoj byt za sumu
1.400.000,- Sk a odporcovi vyplatila 545.000,- Sk. K. N. následne byt predal a ju vysťahoval, pričom podľa jej vyjadrenia jej nevyplatil sumu 900.000,- Sk. Uviedla, že na neho podala trestné oznámenie, no trestné konanie bolo zastavené, z dôvodu, že skutok sa nestal. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie. Uviedla, že býva v podnájme, z tejto situácie bola zničená, ochorela, prežívala veľký stres. Akým spôsobom sa jej stres, príp. iné negatívne následky toho, že uzatvorila úverovú zmluvu prejavovali, sa vyjadriť nevedela. Z jej výpovede vyplynulo, že požičaných peňazí od odporcu vyplatila dlh voči spoločnosti Triangel a SLSP. V súvislosti s námietkou premlčania vydania bezdôvodného obohatenia vznesenej odporcom sa vyjadrila, že v danej veci sa jedná o úmyselné obohatenie, preto by sa malo premlčovať v 10-ročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy k takému obohateniu došlo. Zastávala názor, že odporca sa vo vzťahu k nej domáhal neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru, pričom dobre musel vedieť, že nemôže byť schopná svoj dlh voči nemu riadne splniť, v dôsledku čoho sa dostala do problémov a následne došlo k skutočnosti, že o byt v dôsledku konania odporcu prišla. Poukázala na to, že odporca mal od začiatku úmysel ju o byt pripraviť. Z výpovede odporcu vyplynulo, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 2.000,- Eur. Uviedol, že navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala a ani nepreukázala, akú ujmu jej mal spôsobiť. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, v tejto časti považoval návrh za nedôvodný s poukazom na to, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o úvere, kde boli jasne dojednané podmienky poskytnutia a splácania úveru. Nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľky, že tento by mal byť v celom rozsahu neplatný, príp. že by mal byť v rozpore s dobrými mravmi i s poukazom na to, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy žiadny právny predpis neupravoval výšku odplaty, táto bola medzi účastníkmi dohodnutá, túto nepovažuje za neprimeranú. Okrem toho zotrval na námietke premlčania. Vyjadril sa, že bezdôvodné obohatenie možno vydať v subjektívnej lehote 3-ročnej, ktorá začína plynúť najneskôr od vrátenia peňazí navrhovateľkou. Potvrdil, že navrhovateľka s ním za účelom zabezpečenia úveru uzatvorila zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej bol na neho byt prepísaný. Po splatení úveru navrhovateľke vydal kvitanciu a byt bol odblokovaný. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že navrhovateľka po tom, čo si vyrovnali svoje vzťahy, ho oslovila a opýtala sa ho, či nepozná niekoho, kto by chcel kúpiť jej byt, pretože má záujem ho predať. Uviedol, že navrhovateľke povedal mená viacerých ľudí, medzi ktorými bol aj K. N.. Vyjadril sa, že nebolo preukázané, že by mal záujem navrhovateľku o byt pripraviť, navrhovateľka sama, na základe právneho úkonu byt predala tretej osobe, a to K. N.. Kúpnu sumu si dohodla s K. N., on ju nijako neovplyvňoval, túto sumu si určili samy. Zo spisu trestného konania vyplynulo a tiež už z oznámenia navrhovateľky zo dňa 30.6.2008, že navrhovateľka kúpnu cenu za byt od kupujúceho pána N. dostala V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom poskytol dňa 25.9.2007 odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 470.000,- Sk a odporkyňa uvedený úver splatila vo výške 564.000,- Sk ku dňu 25.9.2007 (časť odmeny za požičanie peňazí vo výške 18.800,- Sk odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila), pričom z navŕšenia úveru vo výške 112.800,- Sk mal úrok ako odmena za požičanie peňazí predstavovať 70 %, t.j. 78.960,- Sk a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy predstavovali 30 % z navŕšenia úveru, t.j. 33.840,- Sk. Dňa 25.9.2007 odporca vydal navrhovateľke kvitanciu o splatení úveru a Správe katastra v Trenčíne navrhol, aby táto vykonala spätný prevod vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam na navrhovateľku. Navrhovateľka súčasne dňa 25.9.2007 uzatvorila ohľadne odblokovaných nehnuteľností kúpnu zmluvu s K. N., ktoré mu predala za kúpnu cenu 1.100.000,- Sk, pričom svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že jej bola kupujúcim vyplatená kúpna cena vo výške 1.100.000,- Sk. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ORP-1089/2-OVK-TN-2008 vyplýva, že Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne trestné stíhanie pre zločin podvodu proti K. N. začaté na základe trestného oznámenia navrhovateľky zastavilo z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2008. Zo zaužívanej súdnej praxe a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalujúceho účastníka. V takomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Podľa tejto praxe, ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, neskúma existenciu subjektívneho práva, ale vychádza z toho, že i tak by žaloba s uplatnením námietky premlčania bola zamietnutá. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je kratšia-dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto ho získal a v akom rozsahu. To, kedy sa oprávnený dozvedel, ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedené znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Podľa tvrdenia navrhovateľky, uzatvorená zmluva o úvere je absolútne neplatná, pričom navrhovateľka spočiatku tvrdila, že zmluva bola uzatvorená iba ústne a je neplatná najmä z dôvodu nedostatku písomnej formy, čo sa neskôr ukázalo ako tvrdenie nie pravdivé a tiež najmä z dôvodu neprimerane vysokej odplaty, nakoľko odplata za poskytnutie úveru, podľa tvrdenia navrhovateľky vo výške 48 % ročne je neprimeranou odplatou, prieči sa dobrým mravom a keďže ide o podstatnú náležitosť zmluvy, nemôže obstáť ani zmluva ako celok. Na námietku premlčania súd prihliada vtedy, ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania. Odporca tak v konkrétnom prípade urobil. Namietal premlčanie celej žalovanej sumy, preto sa súd musel s touto námietkou vyporiadať, nakoľko vznesenie takejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku v dôsledku čoho nemožno premlčané právo priznať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k splateniu úveru vo výške 564.000,- Sk vrátane časti odplaty za jeho poskytnutie a časti nákladov úveru došlo 25.9.2007, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. V danej veci má súd za to, že toto právo navrhovateľky je premlčané, nakoľko bolo uplatnené až 20.08.2010, teda po uplynutí 2- ročnej premlčacej subjektívnej doby. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť od dátumu zaplatenia každej splátky úveru jednotlivo, najneskôr však dňom 25.9.2007, t.j. najneskôr od celkového splatenia úveru. Už v tomto čase navrhovateľka mala preukázateľne zistené skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla žalobu podať, t.j. navrhovateľka mala znalosť tých skutkových okolností, z ktorých bolo možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Navrhovateľka už v tomto čase vedela aká je presná výška úrokov a nákladov za poskytnutie úveru, pričom vyjadrenie výšky odplaty za poskytnutie úveru bolo určité, výška odplaty za poskytnutie úveru bola vyčíslená už v žiadosti o poskytnutie úveru, pričom aj zo samotnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplývalo, že celá hodnota úveru, ktorú je navrhovateľka povinná za dobu 6 mesiacov odporcovi vrátiť je vo výške 582.800,- Sk. Subjektívna premlčacia doba na vykonania práva tak navrhovateľke uplynula najneskôr dňa 25.9.2009. Keďže navrhovateľka v konaní nenavrhla relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia o úmyselnom obohatení sa odporcu na jej úkor, ani toto tvrdenie riadne neodôvodnila, súd mal za to, že objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade trojročná a táto uplynula v prípade splátky vo výške 18.800,- Sk (624,05 Eur predstavujúcej v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy úroky a náklady úveru), ktorú navrhovateľka zaplatila dňa 29.5.2007, dňa 29.05.2010. Keďže navrhovateľka podala žalobu na zaplatenie sumy 1.248,1 Eur na súd po uplynutí objektívnej premlčacej doby, t.j. dňa 20.8.2010, považoval súd žalobou uplatnené právo na zaplatenie uvedenej sumy za nedôvodné z dôvodu jeho premlčania. Čo sa týka zaplatenia sumy 75.200,- Sk (2.496,18 Eur - časti navŕšenia úveru), ktorú navrhovateľka zaplatila odporcovi spolu s istinou dňa 25.9.2007, v jej prípade bola síce zachovaná objektívna premlčacia doba, keďže navrhovateľka žalobu podala pred jej uplynutím, t.j. dňa 20.8.2010, avšak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá skončila dňa 25.09.2009, preto súd zo zákona prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania a žalobu v časti o zaplatenie 3.120,23 Eur z dôvodu premlčania ako nedôvodnú zamietol. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 624,05 Eur (18.800,- Sk), ktorá mala podľa dohodnutého splátkového kalendára predstavovať druhú splátku tvoriacu časť odmeny a nákladov na poskytnutie úveru súd zamietol z dôvodu, že v konaní bolo zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že uvedenú čiastku odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila, teda sa ani nemôže domáhať jej vydania. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase podania
návrhu na začatie konania, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- Eur, súd poukazuje na to, že navrhovateľka si pri tomto návrhu nesplnila povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, keď žiadnym spôsobom nešpecifikovala a ani nepreukázala tvrdenie o vzniku ujmy, resp o vzniku nároku na priznanie finančného zadosťučinenia voči odporcovi. Navrhovateľka len uviedla, že bývala v podnájme, z tejto situácie bola zničená, ochorela a prežívala veľký stres. Nevedela sa vyjadriť, akým spôsobom sa jej stres, prípadne iné negatívne následky toho, že uzatvorila úverovú zmluvu s odporcom prejavovali. Navyše z vykonaného dokazovania, a to z výzvy Consumer Finance Holding, a. s., zo dňa 09.05.2007 na predčasné splatenie úveru vo výške 215.580,61, kvitancie VÚB banky zo dňa 05.06.2007, oznámenia Slovenskej sporiteľne o úveroch navrhovateľky vo výške 1.424,97 Eur, 6.138,31 Eur a 1.432,48 Eur a o debetnom zostatku vo výške - 424,98 Eur je zrejmé, že úver od odporcu nebol prvým a ani jediným peňažným záväzkom navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporca mal úmysel pripraviť ju o byt, toto svoje tvrdenie však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala i s poukazom na to, že po vrátení úveru odporcovi tento jej riadne vystavil kvitanciu, ktorou potvrdil vrátenie úveru a na základe ktorej potom došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu) späť na navrhovateľku, ktorá ho pôvodne previedla na odporcu na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti (bytu). Okrem toho v konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľka byt previedla kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2007 nie na odporcu, ale na tretiu osobu K. N. za kúpnu cenu 1.100.000,- Sk, pričom v konaní nebolo preukázané, že odporca nejakým spôsobom ovplyvnil obsah predmetnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že K. N. jej nezaplatil časť kúpnej ceny vo výške 900.000,- Sk, pričom v tomto nebolo preukázané žiadne zavinenie odporcu i s poukazom na to, že v konaní bolo zistené, že takéto tvrdenie navrhovateľky je nepravdivé, čo je zrejmé z jej listu zo dňa 10.06.2008, ktorým vyzvala K. N. na doplatenie kúpnej ceny v sume 300.000,- Sk. O uvedenú sumu ho žiadala, keďže koncom roka 2007 jej vyplatil 1.100.000,- Sk za dvojizbový byt, čo považovala za nízku sumu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka z uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi úspešná nebola, a v konaní nepreukázala primeranosť uplatneného finančného zadosťučinenia, súd má za to, že jej právo na primerané finančné zadosťučinenie nevzniklo, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v tejto časti. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)