Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Pasienkové spoločenstvo, poz. spol. v Lome nad Rimavicou, so sídlom Lom nad Rimavicou, 976 53 Lom nad Rimavicou, IČO: 37 821 393, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému Obec Lom nad Rimavicou, so sídlom Lom nad Rimavicou 13, 976 53 Lom nad Rimavicou, IČO: 00 313 556, zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica o zaplatenie 18 990,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 18 990,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 18 990,- Eur od 2.8.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania 1 139,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3 146,50 Eur, to všetko najneskoršie do 30. októbra 2015 na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo VÚB Banka, a.s., IBAN: SK89 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 1.10.2012 domáhal sa žalobca návrhom na Okresný súd Banská Bystrica voči žalovanému zaplatenia sumy 18 990,- Eur spolu s príslušenstvom, a to titulom vrátenia pôžičky, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému v rokoch 2009 až 2010 na základe ústnych zmlúv o pôžičke uzavretých v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že dňa 27.10.2010 poukázal z účtu žalobcu vedeného v Dexia banke Slovensko, číslo XXXXXXXXX/XXXX žalovanému sumu 7 000,- Eur, dňa 29.9.2009 sumu 10 000,- Eur a dňa 18.2.2010 sumu 5 310,- Eur, spolu mu teda poukázal ako pôžičku sumu 22 310,- Eur. Dňa 25.2.2010 a 2.6.2010 žalovaný čiastočne vrátil z poskytnutej pôžičky sumu 3 320,- Eur, teda zostala neuhradená pôžička v sume 18 990,- Eur. Žalobca vyzval žalovaného 21.7.2011 na vrátenie zostatku poskytnutej pôžičky. Žalovaný na jeho výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 29.7.2011, v ktorom záväzok voči žalobcovi uznal, a zároveň prejavil záujem uhradiť ho v čo najkratšom čase formou splátkového kalendára. O tom, že žalobca a žalovaný jednali ohľadom vrátenia požičanej sumy svedčí, podľa žalobcu, list s názvom: "Dorovnanie finančných prostriedkov", ktorý potvrdzuje, že žalovaný so žalobcom jednal o zániku predmetného záväzku kompenzáciou za nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

Keďže však žalovaný pôžičku nevrátil, ani ináč nekompenzoval dlh voči žalobcovi, predložil žalobca žalobný návrh na súd, a okrem žalovanej istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Na základe návrhu žalobcu vydal Okresný súd v Banskej Bystrici platobný rozkaz , ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Vo svojom odpore predovšetkým žalovaný uviedol, že Okresný súd v Banskej Bystrici nie je príslušným súdom na rozhodnutie vo veci. V zmysle ust. § 84 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 85 ods. 2 O.s.p. je príslušný Okresný súd Brezno, a preto v súlade s § 105 ods. 2 žiada, aby neodkladne Okresný súd v Banskej Bystrici vec postúpil bez rozhodnutia miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd v Brezne.

Dňa 15.3.2013 bol spis doručený na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Brezne.

Vo svojom vyjadrení v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že spochybňuje uzatvorenie viacerých zmlúv o pôžičke, ktoré mali byť uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Síce deklaroval, že boli na bankový účet žalovaného poukázané z účtu žalobcu viaceré sumy, spolu 22 310,- Eur, avšak právny dôvod poskytnutia týchto súm nie je zrejmý, nakoľko žalovaný mal zato, že zo strany žalobcu išlo o poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému poskytnuté ako forma kompenzácie za vybavovanie dojednaných podkladov, dokladov a právnych náležitostí v prospech žalobcu. Poskytnuté finančné príspevky boli žalovanému poskytnuté z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, v ktorej sa žalovaný nachádzal a boli zo strany žalovaného použité predovšetkým na zabezpečenie bežného chodu obce na úhradu nedoplatkov za elektrickú energiu, a podobne. Ďalej žalovaný uviedol, že je pravda, že vo svojom vyjadrení zo dňa 29.7.2011 prejavil ochotu vrátiť spornú sumu žalobcovi, avšak ako vyplýva z kontextu vyjadrenia, žalovaný mal zato, že predošlé vedenie výboru žalobcu sumu vo výške 18 990,- Eur darovalo v prospech žalovaného, čo malo byť doložené darovacou zmluvou, pričom prostriedky z daru boli použité na zaplatenie elektrickej energie, opravu rímsko-katolíckeho kostola a na odvoz kontajnera od miestnej cintorína, pričom všetky služby boli vykonané v prospech všetkých obyvateľov obce Lom nad Rimavicou, z ktorých väčšina sú podielnici u žalobcu. Ďalej, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, tento zabezpečil na vlastné náklady celú projektovú dokumentáciu pre žalobcu ako po právnej, tak aj po formálnej stránke, a tiež zabezpečil pre žalobcu podklady pre vyplácanie dotácií. Z tohto dôvodu, podľa tvrdenia žalovaného, nie je možné považovať vyjadrenie žalovaného z 29.7.2011 za uznanie záväzku tak, ako to uviedol žalobca vo svojom žalobnom návrhu, pretože toto vyjadrenie nespĺňa formálne predpoklady uznania záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže je sporný právny dôvod vzniku záväzku. Na základe takto tvrdených skutočností žiadal žalovaný, aby návrh voči nemu bol zamietnutý. K odporu priložil žalovaný listinu (č.l. 26) bez dátumu s názvom "Poďakovanie za finančný príspevok", v ktorom Obec Lom nad Rimavicou zastúpená starostom obce ďakuje za finančný príspevok pre obec, ktorý využila na zaplatenie elektriky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Komu tento list bol adresovaný, a kedy bol vyhotovený, z tejto listiny nevyplýva. Ďalej priložil: "Potvrdenie o finančnom dare" (listina nachádzajúca sa na č.l. 27 súdneho spisu), pričom ide o listinu vyhotovenú Pasienkovým spoločenstvom pozemkové spoločenstvo Lom nad Rimavicou, adresované Obci Lom nad Rimavicou do rúk starostu obce, v ktorej listine Pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo v Lome nad Rimavicou potvrdzuje, že v roku 2009 a 2010 poskytlo Obci Lom nad Rimavicou finančný dar a listinu podpísanú: E. Y., bytom Z. nad K., J. V. a E. Y., P.. Práve na základe týchto dokumentov právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal, že sumu, ktorú poukázal za účet žalovaného, poukázal ako pôžičku, ale tak, ako vyplýva z týchto dôkazov predložených súdu spolu s odporom (č.l. 26 a 27) ide o finančný dar.

K odporu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu a uviedol, že dôkazy, ktoré priložil žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu, a to: "Poďakovanie za finančný príspevok" a "Potvrdenie o finančnom dare", nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom, že žalobca poskytol sumu 20 650,- Eur žalovanému ako dar, pretože tieto listinné dôkazy sú absolútne neplatným právnym úkonom pre ich neurčitosť, keďže z týchto nie je zrejmý dátum ich vystavenia, doručenia, no najmä špecifikácia predmetu daru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi žalobca preukázal písomným podaním žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 29.7.2011, označeným ako: "Pokus o zmier - vyjadrenie", ktorý síce nemožno posudzovať podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ako uznanie dlhu, ale ako uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. Rovnako tento dôkaz deklaruje vzťah založený zmluvnými stranami ako záväzkovo-právny s povinnosťou žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Ďalej žalobca hodnotí písomné podanie žalovaného z 24.7.2011 o spôsobe vyrovnania finančného nedoplatku v sume 18 990,- Eur, ktoré tiež potvrdzuje, že žalobca neposkytol finančné prostriedky žalovanému ako dar, keďže účastníci jednoznačne jednali o spôsobe zániku záväzku uplatneného v tomto konaní, a to formou poskytnutia protihodnoty plnenia zo strany žalovaného (a s tým spojeného následného

započítania vzájomných pohľadávok). Z tohto dôvodu žalobca trval na svojom návrhu a žiadal, aby mu súd vyhovel.

Keďže tvrdenia oboch účastníkov konania boli rozdielne, žalobca tvrdil, že požičal žalovanému vymáhanú sumu, žalovaný tvrdil, že išlo o sumu, ktorá mu bola poskytnutá formou daru, súd sa zameral na dokazovanie ohľadom skutočnosti, aký bol právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov vo výške 22 310,- Eur žalobcom žalovanému.

Keďže právni zástupcovia oboch účastníkov mali rozdielne stanoviská, právny zástupca žalobcu tvrdil, že išlo o pôžičku, právny zástupca žalovaného, že išlo o dar, súd skutočnosť, aký bol právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému zisťoval z listín nachádzajúcich sa na č.l. 10, 11, 12, 13 súdneho spisu a 26 a 27 a z výpovede svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalovaný, a ktorí mali byť zodpovední za vyhotovenie listín na č.l. 26 a 27 súdneho spisu. Z listiny Pokus o zmier z 21.7.2011, ktorú adresoval žalobca žalovanému, je zrejmé, že ho vyzval na vrátenie požičaných peňažných prostriedkov. Z listiny Pokus o zmier - vyjadrenie zo dňa 29.7.2011, ktorú vyhotovil žalovaný a podpísal vtedajší starosta obce Y. Y. vyplýva, že si účastníci vzájomne ustálili výšku požičanej sumy. Žalovaná suma v predmetnom konaní je 18 990,- Eur, pričom žalobca uviedol, že požičaná bola suma 22 310,- Eur, ale z tejto sumy bola vrátená suma 3 320,- Eur, preto ostala nezaplatená suma 18 990,- Eur. Rovnako tak z listiny č.l. 11, teda Pokus o zmier - vyjadrenie vyplýva, že žalovaný vrátil medzitým žalobcovi sumu 3 320,- Eur, a zostala neuhradená suma 18 990,- Eur. V tejto listine žalovaný tvrdí, že bývalé vedenie výboru žalobcu sumu 20 650,- Eur darovalo obci ako dar, ktorý bol určený na opravu rímsko-katolíckeho kostola a na odvoz kontajnera od miestneho cintorína, na zaplatenie elektrickej energie, čo je doložené darovacou zmluvou. Pri tejto listine však žiadna darovacia zmluva nie je, a takúto darovaciu zmluvu žalovaný súdu nepredložil. Z obsahu tejto listiny ale vyplýva (v záverečnej časti), že pre prípad, že podnikatelia zaplatia obci, zrejme mal na mysli starosta obce dane a poplatky, obec ochotná pristúpiť na splátkový kalendár, pretože nemá dostatočné finančné krytie- Aj z tejto listiny je zrejmé, že žalovaný síce tvrdí, že obdržal sumu 20 650,- Eur ako dar, ale dôkaz o poskytnutí daru neposkytol, teda darovaciu listinu nepriložil, ani ju nepredložil v priebehu celého súdneho konania. Text tejto listiny je rozporuplný, ale zo záveru tejto listiny vyplýva, že obec, pokiaľ bude mať peňažné prostriedky na základe splátkového kalendára dlh voči žalobcovi uhradí. Súd vyhodnotil túto listinu ako listinu, ktorá je dôkazom o tom, že obci boli poskytnuté peňažné prostriedky, a tiež že obec si je vedomá, že je nutné tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť, a to aj napriek tvrdeniu, že tieto peniaze poskytol žalobca obci ako dar, pretože pokiaľ by trvala obec na svojom stanovisku, že jej tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté ako dar, bola by svoje tvrdenie doložila darovacou listinou, o ktorej tvrdí, že jestvuje, a pokiaľ by išlo o dar, nebola by v závere svojho vyjadrenia pristala na to, že peňažné prostriedky, pokiaľ ich bude mať, žalobcovi vráti.

Ďalšia listina, ktorú súd hodnotil, bola listina s názvom: "Dorovnanie finančných prostriedkov zo dňa 24.7.2011", v ktorej Obec Lom nad Rimavicou - starosta obce, adresuje žalobcovi dohodu o vyrovnaní finančného nedoplatku v sume 18 990,- Eur. Síce v tejto listine je uvedené, že zástupcovia žalobcu a žalovaného rokovali 15.8.2011 a listina je opatrená dátumom 24.7.2011, ale z obsahu tejto listiny je zrejmé, že starosta Obce Lom nad Rimavicou a štatutárny zástupca pasienkového spoločenstva rokovali, pričom predmetom rokovania bolo vyrovnanie finančného nedoplatku 18 990,- Eur, teda išlo o sumu, ktorá je predmetom tohto sporu, kde účastníci zhodne uviedli, že finančný nedoplatok dorovnajú prevodom nehnuteľností. Nie je uvedené, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, ale z textu tejto listiny je zrejmé, že na vyrovnanie nedoplatku sumy 18 990,- Eur chcel starosta obce použiť nehnuteľnosti vo vlastníctve obce, a prevedením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve obce vyrovnať dlh obce voči žalobcovi.

Ďalšiu listinu, ktorú súd posudzoval, aby zistil dôvod plnenia žalobcu žalovanému, boli listiny na č.l. 26 a 27 s obsahom Poďakovania za finančný príspevok, v ktorom starosta obce ďakuje, nie je zrejmé, ale komu, za finančný príspevok, ktorý obec použila na zaplatenie elektriky, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Táto listina je bez dátumu. Osoba, ktorá túto listinu podpísala, a to bývalý starosta obce Y. Y., bol vypočutý ako svedok, pričom tento svedok uviedol, že si nepamätá, žeby takúto listinu podpisoval, a ani nevie, žeby mu niekto takúto listinu dal podpísať, a vôbec, či išlo o dar alebo či obec dostala dar alebo si požičala peniaze od žalobcu, tento s určitosťou povedať nevedel a uviedol, že si na takéto veci nepamätá. R. túto listinu vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz o tvrdení žalovaného, že jej žalobca poskytol peňažné prostriedky ako dar, pretože táto listina nie je datovaná, osoba, ktorá ju mala podpísať,

si na podpis takejto listiny vôbec nepamätá, nie je uvedená suma, za ktorú obec ďakuje, a nie je uvedené, komu obec ďakuje, preto túto listinu súd nepovažuje za dôkaz o tvrdení žalovaného, že mu peňažné prostriedky zo strany žalobcu boli poskytnuté ako dar.

"Potvrdenie o finančnom dare" ako ďalšia listina, ktorá bola žalovaným predložená ako dôkaz o tom, že ide o finančný dar, ktorá je podpísaná svedkami E. Y., Z. nad K., J. V. a E. Y. z P., takisto nie je datované, nie je uvedené, o aký finančný dar ide, aká bola výška finančného daru a osoby E. Y. z Z. nad K., J. V. z Z. nad K. a E. Y. z P. boli vypočutí v konaní ako svedkovia, pričom ani jeden z nich si nepamätal, žeby takúto listinu podpisoval, resp. čo bolo zmyslom podpisu takejto listiny, ale uviedli, že im táto listina bola zrejme predložená a oni ju podpísali. Teda, pokiaľ osoby, ktoré podpisovali túto listinu, nemali vedomosť o tom, čo podpisovali, nevedeli sa vyjadriť, či žalobca poskytol žalovanému pôžičku alebo mu daroval nejaké finančné prostriedky, ani jednu z týchto listín súd nepovažoval za dôkaz o skutočnostiach tam uvedených, teda že žalobca poskytol žalovanému dar v sume 18 990,- Eur.

Z výpovede svedkov tak, ako už súd uviedol, nevyplynulo, žeby žalobca poskytol žalovanému finančný dar, ktoré finančné prostriedky sa mali použiť na vopred dohodnutý účel, resp. na účel tvrdený žalovaným, preto súd po vykonaní všetkých týchto dôkazov skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom vymáhania v tomto konaní, mu žalobca poskytol ako dar, teda súd neuveril takejto obrane žalovaného a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, a to z titulu vrátenia pôžičky. Súd je toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V konkrétnom prípade žalobca tvrdil, že požičal žalovanému presne určenú sumu, z ktorej zostatok je 18 990,- Eur. Účastníci zhodne tvrdili, že suma, ktorá ostáva na vrátenie, resp. ktorá bola poskytnutá ako dar, predstavuje sumu 18 990,- Eur. Žalobca nepreukázal, žeby požičal žalovanému túto peňažnú sumu za vopred dohodnuté úroky, ale keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, a to z titulu vrátenia pôžičky a žalovaný tak neurobil, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní, ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.8.2011 až do zaplatenia.

Súd akceptoval tvrdenie žalovaného, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby dlh žalobcovi vrátil naraz a svoj dlh voči žalobcovi môže vrátiť jedine tak, že naň použije peňažné prostriedky získané zo štátneho rozpočtu, ktoré pravidelne štát mesačne poukazuje na účet obce, pričom súd odložil termín plnenia žalovaného voči žalobcovi až do 30. októbra 2015.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1 139,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 957,- Eur, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny za úkony právnej služby spolu vo výške 2 774,38 Eur, pričom základom pre výpočet tarifnej odmeny je suma 18 990,- Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 361,17 Eur, teda 353,54 Eur základný úkon a 7,63 Eur režijný paušál, ďalej rokovanie s protistranou v Lome nad Rimavicou 17.7.2012 vo výške 243,32 Eur, podanie žalobného návrhu 28.9.2012 v sume 361,17 Eur, vyjadrenie k odporu 361,35 Eur (výška režijného paušálu 7,81 Eur), ďalej účasť na pojednávaní 4.12.2014 361,58 Eur (režijný paušál v hodnote 8,04 Eur), účasť na pojednávaní 19.2.2015 361,93 Eur (režijný paušál v hodnote 8,39 Eur), účasť na pojednávaní 12.5.2015 361,93 Eur a účasť na pojednávaní 25.6.2015 361,93 Eur, spolu 2 774,38 Eur.

Súd nepriznal žalobcovi nárokovanú odmenu za úkony právnej služby, a to právny rozbor zo dňa 8.1.2012, poradu s klientom 25.11.2014, poradu s klientom 18.2.2015, poradu s klientom 11.5.2015 a poradu s klientom 23.6.2015. Podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonávať právny rozbor veci, nebolo potrebné a účelné rokovať s klientom, pretože nešlo o zložitý právny spor a listiny, ktoré predložil žalobca k žalobnému návrhu, a ktoré následne predložil žalovaný, nebolo nutné hodnotiť opätovne a viacnásobne, pričom ani z dovtedajšieho priebehu rokovania nevyplynula nutnosť a účelnosť rokovania s protistranou, preto súd žalobcovi odmenu za takto vyčíslené úkony právnej služby nepriznal.

Ďalej súd priznal žalobcovi cestovné náhrady, a to pri použití motorového vozidla právneho zástupcu žalobcu v dňoch 17.7.2012, 4.12.2014, 19.2.2015, 12.52015. a 25.6.2015 pri paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km, počet prejdených kilometrov Banská Bystrica - Brezno a späť 84 km a cestovné náhrady dňa 17.7.2012 23,37 Eur, 4.12.2014 22,67 Eur, 19.2.2015 41,38 Eur, 12.5.2015 41,58 Eur a cestovné náhrady 25.6.2015 40,97 Eur, spolu cestovné náhrady 169,97 Eur, keď pri spotrebe pohonných hmôt na 100 km, ktorá je uvedené v technickom preukaze osobného motorového vozidla žalobcu, a to 6,91 a aktuálnej cene pohonných hmôt za 1 l dňa 17.7.2012 1,38 Eur, 4.12.2014 1,26 Eur, 19.2.2015 1,12 Eur, 12.5.2015 1,22 Eur a 25.6.2015 1,22 Eur, potom predstavuje náhrada cestovných nákladov 169,97 Eur.

Ďalej súd priznal pre právneho zástupcu žalobcu náhradu za čas strávený cestovaním z Banskej Bystrice do Brezna a späť, čo je 74 minút, pričom dňa 17.7.2012 3x 12,71 Eur 38,13 Eur, 4.12.2014 3x 13,40 Eur 40,20 Eur, 19.2.2015 3x 13,98 Eur 41,94 Eur, 12.5.1015 3x 13,98 Eur 41,94 Eur, 25.6.2015 3x 13,98 Eur 41,94 Eur, spolu náhrada za stratu času 204,15 Eur.

Teda spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 3 146,50 Eur, ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).