Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-12-2022.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I.. B. XX, L. proti žalovaným 1/ až 96/: vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome LaVita zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Pezinok v zastúpení správcu: SBD - P Pezinok, Majakovského 35, Pezinok o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.02.2022 alternatívne o určenie neplatnosti uznesení č. 3 a č. 7 prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.02.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ - 96/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 10.03.2022 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ až 96/ určenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.02.2022 alternatívne určenia neplatnosti uznesení č. 3 a č. 7 prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.02.2022. Žalobca uviedol, že dňa 03.02.2022 sa v Bytovom dome konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „Schôdza") v zmysle Zákona o vlastníctve bytov. Schôdzi predchádzalo oznámenie správcu, ktoré podľa žalobcu nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom o vlastníctve bytov.
2. Žalobca mal za to, že správca ako oznamovateľ schôdze porušil hneď niekoľko povinností pri oznámení schôdze, a to: - schôdza síce bola oznámená 7 dní pred jej konaním, avšak oznámenie, ktoré bolo zverejnené na vstupných dverách do bytového domu, obsahovalo nesprávny dátum konania schôdze (03.01.2022). Rovnakú chybu obsahovala aj príloha emailu, ktorým bola schôdza oznámená vlastníkom bytov a nebytových priestorov - oznámenie o schôdzi neobsahovalo miesto konania schôdze, oznámenie o schôdzi neobsahovalo úplný program schôdze. Dôležitý bod, ktorým malo byť hlasovanie o použití prostriedkov z fondu opráv, nebol vlastníkom vopred oznámený. Vzhľadom na to, že schôdza bola oznámená s formálnymi nedostatkami týkajúcimi sa miesta a času jej konania, žalobca mal za to, že sa táto skutočnosť premietla do veľmi nízkej účasti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa schôdze zúčastnilo len 16 účastníkov z celkového počtu 73 bytov. V tejto súvislosti mal žalobca ďalej za to, že nastali aj procesné pochybenia týkajúce sa hlasovania o nakladaní s finančnými prostriedkami z fondu opráv. Žalobca považoval za neakceptovateľné, aby tak dôležitý bod programu nebol vopred vlastníkom oznámený a bol zaradený až priamo na schôdzi do bodu „Ostatné". Tento bod sa týkal navýšenia platu p. W.Í., ktorá zabezpečuje upratovanie spoločných priestorov bytového domu, zo 440,- EUR na 500,- EUR mesačne (upratovanie v rozsahu 4 hodiny týždenne). Žalobca mal za to, že sa jedná o rozhodnutie, na prijatie ktorého je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Vyššie uvedený bod programu Schôdze bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov kladne odhlasovaný, pričom zaň zahlasovalo všetkých 16 prítomných vlastníkov bytov, čo ale nie je nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov tak, ako to vyžaduje zákon. Ďalej mal žalobca za to, že zo strany správcu bytového domu bol porušený zákon aj pri hlasovaní o bode 2 programu „Voľba správcu kamerového systému a hlasovanie o schválení výdavku na skrinky pre nahrávacie zariadenia". Hoci sa v tomto prípade jednalo o voľbu správcu kamerového systému a nie o zavedenie bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, jednalo sa rovnako o použitie prostriedkov z fondu opráv a žalobca mal za to, že toto rozhodnutie malo byť rovnako prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov.
3. Žalobca ďalej poznamenal, že Zápisnica zo schôdze s výsledkami hlasovania o jednotlivých uzneseniach bola následne oznámená formou emailovej správy jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov dňa 08.02.2022. Napriek tomu, že žalobca písomne upozornil správcu bytového domu po konaní schôdze na to, že schôdza bola oznámená v rozpore so zákonom a taktiež na to, že predmetné uznesenia boli prijaté v rozpore so zákonom, správca nezjednal nápravu a neuviedol stav do súladu so zákonom. Z vyššie uvedeného vyvodil, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov považujú samotnú schôdzu a taktiež hlasovanie o predmetných bodoch Schôdze za platné. Žalobca mal za to, že uznesenie č. 7 Schôdze, t. j. uznesenie, ktorým bolo schválené navýšenie platu za upratovanie spoločných priestorov, a taktiež uznesenie č. 3, t. j. uznesenie, ktorým bol schválený správca kamerového systému, boli prijaté v rozpore s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov, t. j. sú neplatné. Rovnako mal žalobca za to, že samotná schôdza je neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej oznámení neboli dodržané formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom. Vzhľadom na nejednoznačnosť rozhodovacej činnosti súdov v obdobných prípadoch bolo jedinou možnosťou žalobcu obrátiť sa v lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol tak, ako to predpokladá ustanovenie § 14 odsek 8 Zákona o vlastníctve bytov, pričom v prípade, ak by tak žalobca neurobil, jeho právo by zaniklo a predmetné uznesenie schôdze by sa tak de facto stalo platným. Žalobca mal tak za to, že podanie tejto žaloby je jedinou vhodnou a účinnou možnosťou, resp. procesným nástrojom na ochranu práva žalobcu a na odstránenie protiprávneho stavu, resp. stavu právnej neistoty, ktorá nastala konaním schôdze ako takej a schválením predmetných uznesení Schôdzou, pričom k náprave tohto stavu nemožno dospieť iným spôsobom. Žalobca je toho názoru, že už tieto samotné skutočnosti odôvodňujú jeho naliehavý právny záujem.
4. Žalobca v žalobe ako žalovaných označil jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zastúpení správcu T. S.. T. S. však vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je správcom, ale je zvoleným zástupcom vlastníkov bytov.
5. K žalobe sa vyjadril aj SBD - P Pezinok (správca bytového domu) ako zástupca všetkých vlastníkov bytov a navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade mal za to, že žalobca nie je prehlasovaným vlastníkom, keďže sa nezúčastnil na schôdzi konanej dňa 3.2.2022. Vzhľadom na toto potom nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby, pretože žalobu môže podať len prehlasovaný vlastník bytu. Dôvody, pre ktoré sa nemohol žalobca zúčastniť schôdze konanej dňa 3.2.2022 neexistujú na strane žalovaných, pričom každý normálny človek vie, že ak niekde nastala nejaká nepresnosť, treba si toto oznámenie vykladať tak, že sa malo konať 3.2. 2022 t. j. vo štvrtok. pričom dátum 3.1.2022 nemohol byt' štvrtkom. Navyše žalobca sám konštatoval vo svojom maili zo dňa 8.2.2022, že chybný dátum na ozname bol mätúci pre tých, ktorí nevyužívajú elektronickú komunikáciu - ale to nie je prípad žalobcu. Oznámenie o konaní schôdze vlastníkov bytov a NP v dome I.. B. XX- XX L. a to dňa 3.2.2022 bolo vlastníkom oznámené mailom dňa 27.1.2022 aj s popisom programu schôdze. V prílohe tohto mailu bol oznam aj vo formáte docx, v ktorom okrem dátumu konania schôdze a programu bolo uvedené aj miesto konania schôdze a to ,.vonku pred domom" (bolo to v čase pandémie, takže vlastníci sa snažili dodržiavať nariadenia). Správca uznal, že v ozname, ktorý bol v prílohe mailu a bol aj vyvesený na vchodových dverách domu bol skutočne preklep v dátume konania a to miesto „3.2.2022 (t. j. vo štvrtok)" ako bolo uvedené aj v maili tam bolo „3.1.2022 (tj. vo štvrtok). Tento oznam bol vyvesený na vchodových dverách odo dňa 27.1.2022. Preklep správcu nesmierne mrzí a ak by bol na uvedené upozornený zo strany vlastníkov, zjednal by obratom nápravu. Že išlo o preklep ale muselo byt' každému jasné, pretože dňa 27.1.2022 nemohla byt' zvolávaná schôdza na 3.1.2022. Nikto z vlastníkov na uvedený preklep správcu neupozornil (ani žalobca), z čoho usudzujeme, že si buď nikto nevšimol alebo si najskôr prečítal informáciu v maili, kde bol dátum 3.2.2022 a oznam na dverách domu bol už len ako doplňujúca informácia. Správca podotkol, že žalobca sa schôdze nezúčastnil a určite nie z dôvodu, že mu nebol
jasný termín schôdze. Ak si 27.1.2022 prečítal len oznam na dverách (a neprečítal si mail), a mal by záujem o účasť na schôdzi, informoval by sa u správcu prečo je na dverách uvedený mylný dátum. Miesto konania schôdze bolo teda oznámené a to na tom istom mieste, kde sa konala aj predchádzajúca schôdza a kde sa konali aj všetky predchádzajúce, naposledy konaná v lete dňa 22.6.2021, teda taktiež počas pandémie. Hlasovanie o navýšení odmeny pre upratovačku zo 440,-€ na 500,- € mesačne (odmena je vyplácaná na základe faktúry a ide o sumu brutto. teda aj s komplet odvodmi a daňami): Nešlo o rozhodnutie o výške tvorby fondu opráv, ani o účele použitia prostriedkov fondu opráv (odmena za upratovanie vo výške 438,-€ bola dohodnutá vlastníkmi už od 1.8.2014 a vzhľadom na súčasnú infláciu išlo len o jej valorizáciu) a nerozhodovalo sa ani o zásadách hospodárenia. Náklady sa uhrádzajú v rámci mesačného zálohového predpisu bez toho, že by to išlo na ťarchu fondu prevádzky, údržby a opráv. Čo sa týka hlasovania o správcovi kamerového systému v dome - nešlo o hlasovanie o umiestnení kamerového systému v dome, išlo o hlasovanie o zvolení správcu jestvujúceho kamerového systému, a preto o uvedenom návrhu mali právo rozhodnúť vlastníci prítomní na schôdzi. Z obsahu žaloby vyplýva, že ide o určovaciu žalobu, pričom tam chýba naliehavý právny záujem, ktorý žalobca nepreukázal.
6. Žalobca k vyjadreniu zvoleného zástupcu vlastníkov bytov a správcu bytového domu o dôvode pre zamietnutie žaloby spočívajúcom v nedostatku vecnej legitimácie ako žalobcu, tak žalovaného, keď p. S. nie je správcom, ale zvoleným zástupcom vlastníkov bytov uviedol, že nakoľko žalovaným sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, jedná sa len o formálnu náležitosť, akým spôsobom bude reprezentant vlastníkov bytov nazývaný, nakoľko zákon počíta alternatívne ako so správcom spoločenstva, tak so zvoleným zástupcom vlastníkov bytov. Žalovaným nie je osobne tento správca, resp. zvolený zástupca, ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Preto argument ohľadom nedostatku vecnej legitimácie žalovaného považuje žalobca za nedôvodný.
7. Vo veci nedostatku vecnej legitimácie žalobcu mal žalobca za to, že v prípade prehlasovaného vlastníka ide o takú osobu, ktorá je v každom prípade prehlasovaná. Stačí ju teda z objektívneho pohľadu zaradiť do širšej skupiny osôb, proti ktorým smeruje rozhodnutie prijaté na schôdzi, a to bez ohľadu na to, či sa schôdze zúčastnila alebo nie. Takýto vlastník je fakticky prehlasovaným, lebo spadá do skupiny ľudí, ktorí nehlasovali za prijatie konkrétneho rozhodnutia. Žalobca mal za to, že žalovaný bagatelizuje svoje pochybenia týkajúce sa oznámenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon v tomto hovorí jasne a určuje, čo všetko má oznámenie obsahovať. Oznámenie obsahovalo nesprávny dátum ako na ozname umiestnenom na vstupných dverách do bytového domu, tak aj v prílohe emailu. Žalovaný uvádza, že oznam o mieste konania schôdze umiestnil na vstupných dverách, avšak došlo k tomu bezprostredne pred konaním schôdze, čo sa dá počítať takmer na minúty. Sporným je však najdôležitejší oznam, v ktorom táto informácia chýbala (okrem iných), a tým je ten, ktorý má byť v zmysle zákona zverejnený najmenej 7 dní pred konaním schôdze. Oznam, ktorý bol takto umiestnený na vstupných dverách, obsahoval nasledovnú informáciu: „Schôdza je dole v garáži." Vlastníci, ktorí sa v bytovom dome pohybovali ešte pred vyvesením oznamu, mali teda mylnú informáciu o mieste konania schôdze. Emailová správa obsahovala miesto konania schôdze I V „vonku pred bytovým domom" a oznam na dverách „dole v garazi." Žalobcovi nebol jasný argument žalovaného týkajúci sa odmeny za upratovacie služby. Mal za to, že sa jedná o údržbu bytového domu a na túto položku prispievajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, a teda by mali o jej navýšení aj rozhodovať. Žalobcovi nie je z vyjadrenia žalovaného jasné, z akých prostriedkov sú teda upratovacie služby platené. Naďalej mal za to, že ide v zmysle zákona o rozhodnutie, na prijatie ktorého je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca mal za to, že účel použitia spoločných finančných prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obzvlášť ak sa jedná o pravidelné mesačné výdavky, je natoľko dôležitý, že tento bod mal byť zo strany zástupcu vlastníkov vopred riadne oznámený a mala o ňom rozhodovať zákonom predpokladaná väčšina vlastníkov v bytovom dome. Nestalo sa tak a tento bod ani nebol jasne oznámený v programe schôdze, kde sa žalovaný odvoláva, že nato slúži bod s názvom OSTATNÉ. Čo sa týka voľby správcu kamerového systému, žalobca trvá na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v žalobe, a to, že zo strany správcu bytového domu bol porušený zákon aj pri hlasovaní o bode 2 programu „Voľba správcu kamerového systému a hlasovanie o schválení výdavku na skrinky pre nahrávacie zariadenia". Hoci sa v tomto prípade jednalo o voľbu správcu kamerového systému, jednalo sa rovnako o použitie prostriedkov z fondu opráv (bez ohľadu na to, že napokon je to „bez nároku na odmenu") a žalobca má za to, že toto rozhodnutie malo byť rovnako prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Žalobca si dovoľuje nad rámec žaloby poukázať na to, že kamerový systém v bytovom dome je nefunkčný a neefektívny, pre účely vyšetrenia prípadnej kriminálnej trestnej činnosti nepoužiteľný. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí tento kamerový systém financovali
a naďalej financujú, nemajú o jeho použití a fungovaní žiadne informácie, a to ani na dopyt, nevedia, kde sú tieto citlivé nahrávky uschované, kto mal doposiaľ ku kamerovým nahrávkam a systému samotnému prístup. Kamerový systém je v bytovom dome nainštalovaný od roku 2018 a jeho správca bol volený až na spornej schôdzi začiatkom roka 2022. Táto skutočnosť len vzorovo ilustruje celé pôsobenie P. S. vo funkcii zvoleného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome LaVita,ktoré vyvoláva veľkú mieru nedôvery v spravovaní bytového domu LaVita.
8. Súd sa pred rozhodnutím o procesnom nároku žalobcu v prvom rade zaoberal otázkou procesného spoločenstva na strane žalovaných v kumulácii s otázkou pasívnej vecnej legitimácie.
9. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Podľa § 77 ods. 2 CSP na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
10. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo.
11. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou.
12. Podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1993/182/20200101.html?ucinnost=03.02.2022> nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
13. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo).
14. Skúmajúc vecnú legitimáciu súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z ktorých zistil nasledovné:
15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.11.2022 súd zistil, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov sú:
- vlastník bytu č. XX na X. poschodí vchod XX P. P.W.,
- vlastník garážového stojiska č. XX T. R., J. a
- vlastník garážového stojiska č. XX X. L., U..G..C.., ktorí ale neboli žalobcom označení ako žalovaní v žalobe doručenej súdu dňa 10.03.2022.
16. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že v plnom rozsahu trvá na žalobe, tak ako bola podaná dňa 10.3.2022. K veci navyše uviedol, že už sa dokonca stalo, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov nebola vyhotovená v súlade s tým, čo sa na schôdzi reálne odohralo. Toto nebolo prvýkrát, čo schôdza nebola vykonaná v súlade so zákonom, napríklad bod programu o zvýšení mzdy upratovačke bol zaradený pod ostatné, čo je neprípustné. Do bodu ostatné boli tak isto zaradené a tým boli aj zamlčané iné
dôležité body programu. Čo sa týka námietky zástupcu žalovaných, že písomné a ústne vyjadrenia nekorešpondujú, s tým zásadne nesúhlasil. Na pojednávaní sa vyjadruje v súlade s písomne podanou žalobou. Dokonca aj naviac s opísaním pozadia vzniknutej situácie. Žalobca len chce, aby nastal poriadok v bytovom dome a aby bola vykonaná náprava, keď zvolanie schôdze, ani jej priebeh neboli v súlade so zákonom. Prvýkrát sa stretol v súvislosti so súdnym konaním s výrazmi aktívny a legitimovaný. Nevedel, kto viac by mal byť legitimovaný ak nie vlastník bytu, ktorý sa z nejakých dôvodov, napr. zdravotných nemohol dostaviť na schôdzu a zistí, že bol porušený zákon.
17. V predmetnom spore o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.02.2022 alternatívne o určenie neplatnosti uznesení č. 3 a č. 7 prijatých na tejto schôdzi, žalobca za žalovaných označil vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome LaVita, ktorých menovite v žalobe označil pod poradovým číslom 1/ až 96/. Ako zástupcu vlastníkov označil správcu T. S., ktorý je však zvoleným zástupcom vlastníkov podľa § 8a ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zabezpečujúcim komunikáciu vlastníkov so správcom. Zástupcom vlastníkov v konaní pred súdom v zmysle § 9 ods. 8 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca bytového domu SBD - P Pezinok. Chybné označenie zástupcu vlastníkov v žalobe nemalo vplyv na posúdenie správnosti označenia žalovaných, teda na skúmanie danosti pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
18. Keďže predmetom konania je návrh žalobcu na určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, žaloba má smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome LaVita, ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o predmetnej žalobe sa preto musia zúčastniť všetci do úvahy prichádzajúci vlastníci bytov a nebytových priestorov ako žalobcovia alebo žalovaní, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Keďže v prejednávanej veci stranami sporu neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie je dôvodné žalobu zamietnuť a nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.
19. Podľa povahy veci totiž ide o nútené procesné spoločenstvo nerozlučných spoločníkov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 78 ods. 1 CSP. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku bude vzťahovať na všetkých spoločníkov, t. j. účastníkov hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva ide o právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V týchto prípadoch je potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne všetkých spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná legitimácia. V zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP potom ide o prípad, kedy osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V danom prípade žalobca ako „dominus litis“ za žalovaných označil jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu LaVita. Keďže však od podania žaloby došlo k zmene v osobách vlastníkov (P. P.), resp. žalobca v žalobe neoznačil všetkých vlastníkov (T. R., J. H. X. L., U..G..C..), v čase vyhlásenia rozsudku neboli stranami sporu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, konanie trpí vadou čo do pasívnej vecnej legitimácie. Všetci vlastníci tvoria procesné spoločenstvo ohľadom daného nároku a sú v danom konaní pasívne legitimovaní. V prípade, ak stranami sporu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli stranami sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2019, sp. zn. 6Cdo/133/2018:
„... Z tohto hľadiska sa dovolací súd stotožňuje aj s názorom Ústavného súdu SR, ktorý vo veci vedenej na ÚS SR pod sp. zn. IV. ÚS 194/2012 riešil obdobnú otázku (vlastníci bytov a nebytových priestorov sa voči správcovi bytového domu domáhali určenia neplatnosti hlasovania o zvýšenie príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej vody). V uznesení z 12. apríla 2012 poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (ustanovujúce právo a povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu spoločných nebytových priestorov, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov), ako aj na prvú vetu ods. 6 tohto istého zákonného ustanovenia (podľa ktorého ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie). V tejto súvislosti ústavný súd (okrem iného) zdôraznil, že na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. V tomto spore bol odporca právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy (§ 6 ods. 1, § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z.) a ktorý na uvedenom základe vykonáva správu domu. Nerozhoduje však písomným hlasovaním v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p. - teraz § 228 ods. 1 CSP).
..V otázke pasívnej legitimácie (v takýchto sporoch) má pomerne jasno tá odborná literatúra, ktorá na Slovensku bola k predmetnej téme vydaná. Uvádza sa v nej (okrem iného), že „žalobcovia si však pritom neuvedomujú, že hoci spoločenstvo z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide o samotný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. smerujúca voči spoločenstvu vlastníkov súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“ (Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012, s. 895).“
20. V zmysle citovanej judikatúry súd konštatuje, že stranami sporu v konaní o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov, prípadne neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ak má byť rozhodnutie záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dôvodom pre zamietnutie žaloby je teda nedostatočný okruh sporových strán, pričom v rámci dispozičnej zásady je to žalobca, ktorý určuje okruh sporových strán a v prípade, že sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, nesie zodpovednosť aj za to, že žalobe nemôže byť vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie. V prípade nedostatku vecnej legitimácie v konaní nie je potrebné a účelné a ani hospodárne zaoberať sa ďalej meritom veci a vykonávať ďalšie dokazovanie. Z hľadiska procesnej ekonómie nedostatok vecnej legitimácie má vždy viesť bez ďalšieho k meritórnemu zamietnutiu žaloby. Keďže stranami v spore neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ až 96/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže boli plne úspešní vo veci, keď súd žalobu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov