Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu R.. W. K., B.., bytom O. XXXX/XXX, B. Z., občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne so sídlom Študentská 2, Trenčín, IČO 31 118 259, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom Legionárska 14, Trenčín o náhradu mzdy , takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 71 XXX,XX € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.508,49 € od 23.10.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 1.508,49 € od 23.10.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 1.508,49 € od 23.10.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.508,49 € od 12.11.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.508,49 € od 12.12.2011 do zaplatenia 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.01.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.03.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.04.2012do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.08.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.509,43 € od 12.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.06.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.07.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.08.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.09.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.10.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.11.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.12.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 1.500,65 € od 12.01.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 1.501,72 € od 12.02.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 1.501,72 € od 12.03.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 1.501,72 € od 12.04. 2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 1.501,72 € od 12.06.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 1.501,72 € od 12.07.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

I. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru danému žalovaným listom zo dňa 16.XX.2011 je neplatné. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady mzdy.

Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX číslo konania XXC/XXX/XXXX - 831 tunajší súd rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie. Tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.XX.2014, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

V priebehu konania žalobca upresnil nárok na náhradu mzdy tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu XX.XXX,XX Eur s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe z jednotlivých mesačných plnení. Za týmto účelom navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. O tomto návrhu bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tak, že súd zmenu žaloby v žiadanej podobe pripustil.

Žalobca žiadal, aby súd priznal náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do 18.XX.XXXX. Poukázal na to, že nevidí dôvody, pre ktoré by náhrada mzdy mala byť v jeho prípade krátená. Žalovaný s ním okamžite skončil pracovný pomer nedôvodne, čo nakoniec svojim rozhodnutím potvrdil aj Okresný súd. Pokiaľ by došlo ku kráteniu náhrady mzdy, nepovažoval by takéto rozhodnutie za správne a spravodlivé. Možnosť náhradu mzdy primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať by v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Žalobca žiada náhradu mzdy celkom za 37 mesiacov a 22 dní, teda od chvíle kedy požiadal žalovaného, aby mu prideľoval prácu do chvíle, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok určujúci, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo 16.05.XXXX je neplatné. Pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z priemerného hrubého zárobku 2.055,- Eur, výšku tohto priemerného hrubého zárobku žalovaný nespochybňoval. Pokiaľ ide o jednotlivé mesačné plnenia, z ktorých žiada zaplatiť úroky z omeškania, tieto predstavujú žalobcov vypočítaný čistý mesačný zárobok za jednotlivé mesiace. Pokiaľ ide o dĺžku súdneho konania, v ktorom súd rozhodoval o okamžitom skončení pracovného pomeru, túto zapríčinil z väčšej miery žalovaný tým, že neustále podával procesné návrhy a žiadosti o odročenie konaní. V predmetnom období sa riešila otázka, ktorá bola pre žalobcu existenčnou, existencia pracovného pomeru a s tým spojený nárok na náhradu mzdy predstavuje pre žalobcu príjem zabezpečujúci uspokojovanie jeho životných potrieb.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobcovi priznal náhradu mzdy za 12 mesiacov a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Poukázal na to, že náhrada mzdy nepredstavuje ekvivalent nevyplatenej mzdy, pretože zamestnanec, ktorý o ňu žiada v skutočnosti nepracoval. Predstavuje určitú sankciu pre zamestnávateľa a satisfakciu pre zamestnanca za neplatné skončenie pracovného pomeru, ktorých výška musí byť úmerná vážnosti zásahu do života žalobcu. Podľa názoru žalovaného podmienky k tomu, aby súd žalobcovi priznal náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov neboli splnené. Žalobca nepreukázal, že z dôvodu zabezpečenia prostriedkov na živobytie bol nútený predať časť svojho majetku, prípadne si vziať pôžičku. Rovnako nepreukázal, že by vyvinul dostatočnú snahu na získanie zamestnania, jeho snaha získať zamestnanie počas rozhodnej doby bola len zdanlivá. Pri niektorých žiadostiach o prijatie do zamestnania tieto zaslal po uskutočnení výberového konania, prípadne sa výberového konania nezúčastnil z dôvodu pobytu v zahraničí. Žalovaný sa v žiadnom prípade nepodieľal na dlhšie trvajúcom konaní a nemal záujem oddaľovať rozhodnutie vo veci samej. Ak vznikli prieťahy v konaní, boli spôsobené nedostatočnou špecifikáciou žaloby, nakoľko žaloba podaná súdu 25.05.XXXX obsahovala okrem iného iba žiadosť o priznanie mzdy od 16.05.2011 doposiaľ. Tento návrh žalobca niekoľko krát menil a dopĺňal. V niektorých prípadoch nebolo špecifikované správne, nakoľko súd rozhoduje vždy o hrubej mzde, pričom príslušenstvo náhrady mzdy musí byť uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Uplatnený úrok z omeškania je teda v časti premlčaný, preto žalovaný vznáša aj námietku premlčania. Žalobca nebol v hmotnej núdzi, nemal vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, aj bez príjmu zo zamestnania sa jeho životný štandart vzhľadom na pobyty v zahraničí zásadným spôsobom nezmenil. Navyše žalovaný mal záujem so žalobcom o mzdových nárokoch uzavrieť mimosúdnu dohodu, túto v zásade zmaril žalobca, nakoľko bola pre neho možná iba dohoda, na základe ktorej sa vyhovie všetkým jeho nárokom. Pokiaľ ide o výšku priemerného hrubého zárobku, nespochybňoval sumu 2.055,- Eur, z tohto základu mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie XX.XXX,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci: Dňa XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo určené okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Na základe toho žalovaný umožnil žalobcovi výkon práce s tým, že v prvom rade mu nariadil čerpať nevyčerpanú dovolenku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Tento postup,

ako vyplýva z písomného vyjadrenia inšpektorátu práce v G. zo dňa XX.XX.XXXX nepokladá žalobca za správny, nakoľko žalobcovi nebola prideľovaná práca podľa platnej pracovnej zmluvy zo dňa 16.04.2008 s dohodnutým druhom práce: funkčné miesto - kvestor.

Žalobca uviedol, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol vedený ako nezamestnaný na úrade práce, 6 mesiacov mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti. Mal záujem aktívne si hľadať zamestnanie, v tomto smere ho ale podstatnou mierou obmedzoval jeho vek, čo bol prvý dôvod, pre ktorý nemal nikto záujem ho zamestnať. Zo strany úradu práce mu nebola ponúknutá žiadna práca, zúčastňoval sa rekvalifikačných programov úradom práce organizovaných. Aktívne prostredníctvom inzercie si hľadal zamestnanie v okruhu G., B. Z., E., Z., aj na W.. Hľadal prácu s požiadavkami stredoškolského a vysokoškolského vzdelania s učiteľským prípadne ekonomickým zameraním. Počas celého obdobia nebol práceneschopný, práceneschopný bol iba od XX.XX. do XX.XX.XXXX. Žije v jednej domácnosti s manželkou, ktorá je učiteľkou na základnej škole. Má dve dospelé, ekonomicky samostatné deti.

Dňa 16.04.2008 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu č. XX/XXXX, na základe ktorej vznikol žalobcovi pracovný pomer so žalovaným na dobu neurčitú na funkčné miesto kvestora s povinnosťou vykonávať koncepčnú a analytickú činnosť pri zabezpečovaní hospodárskeho a správneho chodu vysokej školy. Výplatným dňom bol XX. deň nasledujúceho mesiaca. X. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dňa 14.06.2011 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka B. Z. rozhodnutie, podľa ktorého priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 68,5713 Eur od 01.06.2011 na obdobie 6 mesiacov. Podľa správy M. poisťovne B. Z. zo dňa 14.05.2015 poberal žalobca dávku v nezamestnanosti od 01.06.2011 do 30.11.2011, spolu v sume 6.274,50 Eur. Rozhodnutím P. Považská Bystrica zo dňa 30.07.2014 bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 22.07.2014, teda dňom kedy súdne rozhodnutie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca súdu predložil viaceré kópie elektronickej komunikácie, ktorými sa zaujímal o inzerovanú pracovnú pozíciu. 20.12.2012 takto reagoval na ponuku pracovného miesta spoločnosti N. poisťovňa a.s., XX.XX.XXXX spoločnosti Yura Corporation Slovakia s.r.o., XX.XX.XXXX spoločnosti F. H. s.r.o., XX.XX.XXXX spoločnosti J. a.s., 03.03.2014 spoločnosti L. Euro s.r.o., 27.05.2014 spoločnosti M. obchodná akadémia Žilina. Bolo predložené potvrdenie o hľadaní zamestnania u zamestnávateľov F. K.

- G., L., E. s.r.o. G., E. svet s.r.o. B. Z., O. s.r.o. E., M a M L. holding a.s. Z., B. a.s. B. Z., S. B. s.r.o. E., L. s.r.o. E., XX.XX.XXXX spoločnosti B. B. s.r.o. Z., XX.XX.XXXX spoločnosti T. Z. M. a.s. Z., XX.XX.XXXX Z. S. s.r.o. Z., 06.XX.XXXX W. financií SR Bratislava, XX.XX.XXXX spoločnosti R.. F. G. - J. H. G., XX.XX.XXXX spoločnosti F. - M. poisťovňa a.s., XX.XX.XXXX spoločnosti W. M. s.r.o., XX.XX.XXXX spoločnosti N. a.s., XX.XX.XXXX spoločnosti X. O. E., XX.XX.XXXX spoločnosti M. energetika - distribúcia a.s. E., XX.XX.XXXX spoločnosti B. oddlžovacia s.r.o, XX.XX.XXXX spoločnosti B. E. B. Z., XX.XX.XXXX spoločnosti J. F., XX.XX.XXXX spoločnosti S. Sk s.r.o., XX.XX.XXXX spoločnosti H. H. s.r.o., XX.XX.XXXX spoločnosti B. M. a.s..

Zo správy Daňového úradu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, naposledy podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka XXXX.

Podľa § 79 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. , Zákonníka práce, v znení platnom do 31. 8. XXXX ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci XX mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Zákonom č. XXX/2012 Z. z., účinným od 1. 3. 2013, bolo zmenené znenie § 79 odsek 2 Zákonníka práce nasledovne: Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 252i ods. 1, 4 (prechodných ustanovení účinné od 1. januára 2013) zákona č. 361/2012 Z. z. týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2013. Výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra XXXX. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom XXXX a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

Podľa čl.2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 16.05.XXXX je neplatné, čo bolo konštatované rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX číslo konania XXC/XXX/XXXX - XXX, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.XX.XXXX, č.k. XCo/277/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 Zákonníka práce. Toto oznámenie je druhým predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnanec po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru neoznámil zamestnávateľovi, ktorý tento zrušovací prejav urobil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, potom je oznámenie voči zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nahradené dňom

doručenia žaloby (R 48/XXXX). V konaní nebolo preukázané, či a akým spôsobom si túto oznamovaciu povinnosť žalobca splnil, súd mal teda za to, že oznámenie bolo nahradené doručením žaloby. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXC/121/XXXX bola žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy doručená žalovanému 1. 7. XXXX.

E. si uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 1. 6. 2011 do XX. 7. XXXX, teda celkom za XX mesiacov a XX dní. Išlo o obdobie, kedy bol vedený ako nezamestnaný v evidencii príslušného úradu práce. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam mal súd za to, že žalobcovi patrí náhrada mzdy najmenej za XX mesiacov a najviac za čas 36 mesiacov, teda za obdobie od 1. 7. XXXX do XX. 6. XXXX. Viac ako tridsať rokov (od 1. júla 1975 do XX. augusta XXXX) uvedené ustanovenie § 79 E. práce, resp. § 61 predchádzajúceho Zákonníka práce, obsahovalo aj návod ako pristupovať k zníženiu (nepriznaniu) náhrady mzdy. Súdy mali pri svojom rozhodovaní prihliadať najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Súdy tak posudzovali, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideliť mu dohodnutú prácu. To isté platilo, ak zamestnanec začal po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru vykonávať podnikateľskú činnosť. Účelom tejto úpravy, predpokladajúcej všeobecnú pracovnú povinnosť (povinnosť zapojiť sa do práce), bolo pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie - aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie - zapojiť sa dočasne do práce u iného zamestnávateľa. V súčasnosti je však potrebné predmetné ustanovenie interpretovať iným spôsobom, pričom je potrebné vychádzať z aktuálnejšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej systémové spoločensko-ekonomické zmeny, ku ktorým došlo po roku 1989 mali v právnom poriadku za následok hodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. prijatá s účinnosťou od 1. októbra 1992 v čl. 2 ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zaviedla sa tak zásada rešpektujúca jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. R. vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s daným čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy. Z uvedeného vyplýva, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody konania, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikované takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z odseku 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 H. 157/XXXX). Náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku, ktorý sa vypočíta podľa zásad z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce. V danej veci súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku 2 055,00 €, ktorú sumu zhodne tvrdili obe sporné strany. Súd teda vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov a z toho dôvodu vo veci určenia priemerného zárobku nenariadil znalecké dokazovanie, čo napokon ani účastníci nežiadali. Žalovaný navrhol priznať žalobcovi náhradu mzdy za 12 mesiacov z dôvodov, vyššie uvedených, ktoré súd ale nepovažoval za také, pri ktorých by bolo priznanie náhrady mzdy vo väčšom rozsahu v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca bol počas celého rozhodného obdobia v evidencii nezamestnaných, plnil si povinnosti, z toho pre neho vyplývajúce, zúčastnil sa rekvalifikácie a nemožno povedať, že nemal záujem zamestnanie, zodpovedajúce jeho kvalifikácii a na mieste v primeranej vzdialenosti od svojho bydliska, si hľadať, čo dokazujú viaceré potvrdenia, ktoré predložil. Z dokazovania vyplynulo, že od 6. 4. XXXX do 1. 5. XXXX bol žalobca práceneschopný. Z tohto dôvodu súd znížil náhradu mzdy na 35

mesiacov, keď mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobcovi náhradu mzdy za obdobie, keď nie že nepracoval, ale pre zdravotné dôvody pracovať nemohol. Súd teda priznal žalobcovi náhradu mzdy celkom XX XXX,XX € za čas 35 mesiacov (35 x XXXX,XX € = XX XXX,00 € ), nepriznal náhradu mzdy za apríl XXXX, vo zvyšku teda žalobu v časti istiny zamietol. Takto primerane priznaná náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru si plní podľa názoru súdu svoju sociálnu funkciu a zároveň zodpovedá zásadám poskytovania ochrany proti bezpráviu a naplneniu všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a neumožňuje tak zamestnávateľovi, aby sa mu vyplatilo konať protiprávne.

Žalobca ďalej žiadal priznať úroky z omeškania, ktoré špecifikoval podľa jednotlivých mesiacov s ohľadom na výšku vtedy platnej diskontnej sadzby I.. E. vzniesol námietku premlčania ohľadne úrokov z omeškania, ktorú konkrétne nešpecifikoval.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 110 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 H. XXX/XXXX, vyplýva, že k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V odôvodnení tohto uznesenia Najvyšší súd SR o.i. uviedol, že „pri náhrade mzdy ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Omeškanie nastáva uplynutím času určeného na plnenie, t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný deň splatnosti nároku. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi; môže však byť ustanovený aj právnym predpisom, z ust. § 119 ods. 1 Zák. práce (v súčasnosti § 129 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z., E. práce, poznámka súdu) vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (ak v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje, samotným právoplatným rozhodnutím o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť skončený pracovný pomer, totiž právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok nevzniká. Týmto deklaratórnym rozhodnutím sa len rieši otázka platnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady mzdy nemôže byť riešená ako predbežná. Aj keď teda pre rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu mzdy je potrebné, aby otázka platnosti bola vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa § 64 Zákonníka práce (teraz § 77 zák.č. 311/2001 Z.z., poznámka súdu), omeškanie zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti náhrady mzdy.“

Obdobným spôsobom riešil otázku omeškania zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru I. súd SR vo svojom uznesení sp. zn. X H. XXX/XXXX, v ktorom navyše poukázal na to, že „pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo zákonnej úpravy - je ale stanovená

uvedená mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. To, že súd náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže prisúdiť iba za podmienky, že tento nárok vznikol - odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a za stavu, že už rozhodol (hoci aj v tom istom - jednom - rozsudku) o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ako už bolo napísané v predošlom texte tohto odôvodnenia, neznamená, že súd tu určuje splatnosť náhrady mzdy. Aby súd mohol rozhodnutím určovať splatnosť tejto náhrady mzdy, musela by k tomu jestvovať konkrétna hmotnoprávna úprava; takáto úprava však nejestvuje. To, že splatnosť náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru sa neurčuje súdnym rozhodnutím, má zásadný právny rozmer, súd ako štátny orgán so zreteľom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ V rovnakom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal aj tzv. satisfakčnou povahou náhrady mzdy, keď skonštatoval, že „...napriek zaužívanému klasifikovaniu náhrady mzdy podľa § 61 Zákonníka práce ako „satisfakcie“ na jednej a „sankcie“ na druhej strane, ide o klasifikáciu sekundárnu, viac etickú ako hmotnoprávnu...úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.“

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR, tieto použil aj pri rozhodovaní o spornom nároku navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania a v súlade s nimi vyhodnotil nárok navrhovateľa na úroky z omeškania ako taký za dôvodný. Bolo potrebné sa ale zaoberať námietkou premlčania, vznesenou žalovaným.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. X T. XX/XXXX, úroky z omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania. Úroky za každý deň sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú.

Dňa 25. 5. XXXX bola doručená súdu žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o „náhradu mzdy od XX. 5. XXXX až do času,...“ (v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX). XX. 10. XXXX doručil žalobca súdu návrh, kde žiadal náhradu mzdy XX XXX,07 s úrokom z omeškania až do zaplatenia. XX. 12. XXXX upravil žalobca žalobu tak, že žiadal úroky z omeškania podľa jednotlivých mesačných plnení v konkrétnej sadzbe. Na pojednávaní 15. 6. XXXX žalobca navrhol súdu pripustiť zmenu žaloby, kde upresnil žalovanú sumu a špecifikoval žiadané úroky z omeškania. Za rozhodný B. uplatnenie nároku na úroky z omeškania súd považoval dátum XX. XX. XXXX, kedy si žalobca úroky z omeškania prvý krát uplatnil, hoci neurčitým spôsobom. Z jednotlivých mesačných plnení boli teda premlčané úroky pred 23. XX. XXXX, to sa týkalo mesiacov august až október XXXX. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že výplatným dňom bol 11. deň nasledujúceho mesiaca. Pokiaľ ide o jednotlivé mesačné plnenia, súd bol viazaný žalobou a vychádzal z plnení v nej uvedených. Súd nepriznal náhradu mzdy za apríl XXXX, vrátane príslušenstva, úrokov z omeškania. V zostávajúcej časti žalobe o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, berúc do úvahy, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 153 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.