Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_18C-199-2014.pdf
PDF · 69.63 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/199/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky : E. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. X.Y. XX/XX, K. Y., štátny občan SR, proti odporcovi: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Y., Š. M. D., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier v znení:
Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľke sumou 50,-eur mesačne, počnúc od 12.11.2014 vždy do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca a zameškané výživné za obdobie od 12.11.2014 do 15.06.2015 vo výške 350,-eur sa zaväzuje zaplatiť do 30.07.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 12.11.2014 podala navrhovateľka na Okresnom súde Žilina návrh vo veci samej, ktorým sa domáhala určenia výživného na plnoleté dieťa vo výške 100,-eur mesačne od podania návrhu.
Na pojednávaní dňa 25.06.2015 účastníci konania navrhovateľka ako aj odporca spoločne navrhli schváliť súdny zmier v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
Podľa ust. § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 99 ods. 3 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
V zmysle ust. § 99 ods. 1 O.s.p. súd môže schváliť súdny zmier ak to povaha veci pripúšťa. Pod týmto treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku, preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby schválil iba zmier o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho v zmysle ust. § 99 ods. 2 O.s.p. schváli vždy a contrario.
Súd mal za to, že v konaní boli splnené všetky podmienky stanovené v ust. § 99 O.s.p., aby mohol byť schválený zmier, t.j., že súd mal právomoc rozhodnúť o tomto predmete konania v súlade s ust. § 7 O.s.p. a že tento nie je ani v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Preto súd schválil medzi účastníkmi súdny zmier tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže účastníci konania sa nedojednali v zmieri o náhrade trov konania, súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Po vyhlásení rozhodnutia účastníci konania a to navrhovateľka a odporca vyhlásili, že sa vzdávajú výslovne práva na podanie odvolania voči tej časti, voči ktorému je prípustné odvolanie.
Poučenie:
Proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, odvolanie nie je prípustné (§202 ods.3 písm.h) O.s.p.).
Proti uzneseniu o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Po vyhlásení rozhodnutia účastníci konania a to navrhovateľka a odporca vyhlásili, že sa vzdávajú výslovne práva na podanie odvolania voči tej časti, voči ktorému je prípustné odvolanie.