Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-635-2010.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/635/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: B. H., T.. X. XX. XXXX, trvale bytom T. B. XXXX/XXD, W. I., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 52,- eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 68, Košice, pod spisovou značkou EX 128/2010, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi trovy exekúcie vo výške 50,75 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom sa dňa 10. 6. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 128/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 52,- eur, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910229110-GC04/10 zo dňa 22. 3. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 027887* zo dňa 23. 6. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 52,- eur a trovy exekúcie.
Dňa 28. 11. 2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Oprávnená na žiadosť súdu dňa 16. 12. 2014 oznámila, že v čase vydania návrhu na vykonanie exekúcie nebola pohľadávka uhradená, preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu podania a spisu súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nedisponuje majetkom ktorý by podliehal exekúcii. Povinnému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, v súčinnosti so sociálnou poisťovňou bolo zistené, že bol v období 3. 8. 2009 - 31. 1. 2012 registrovaný ako dobrovoľne nemocensky poistený, z nezaplatenia ktorého poistenia ostatne vznikol aj exekučný titul, avšak zamestnávateľ povinného zistený nebol. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla ani vlastníkom nehnuteľností v Slovenskej republike, lustráciami bánk neboli zistené účty povinného, iný jeho majetok nebol zistený. Vykonanou
lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zistených ďalších 21 exekúcií vedených proti tomuto povinnému. Okresné riaditeľstvo PZ, oddelenie pátrania a výjazdov dňa 5. 3. 2015 oznámilo, že povinný sa s celou rodinou aj s rodičmi zdržiava v Anglicku na presne nezistenej adrese v meste R.. Nakoľko nebola zistená adresa povinného, súd mu uznesením č. k. 3Er/635/2010-20 zo dňa 22. 4. 2015 ustanovil opatrovníka Mesto Liptovský Mikuláš.
Súd zastavil exekúciu bez návrhu v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučné konanie ako konanie návrhové je síce ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na jeho začatie sa vyžaduje návrh oprávneného a nemožno v ňom pokračovať proti jeho vôli, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku však dáva súdu oprávnenie, aby ex offo zastavil exekúciu, ak zistí, že sú naplnené skutočnosti predpokladané v § 57 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci mal súd z podania súdnej exekútorky a z predloženého exekútorského spisu, ako aj z ďalších skutočností zistených exekučným súdom preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez návrhu zastavil, riadiac sa zásadou hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je viazané na návrh oprávneného, ale ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne splnomocňuje exekučný súd, aby exekúciu zastavil aj bez návrhu, ak dospeje k záveru, že je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil napriek nesúhlasu oprávnenej. Oprávnená navyše vo svojom podaní nenamietala proti zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, ale uvádzala, že exekúcia sa začala dôvodne, ktorá skutočnosť nebola v konaní nijako spochybnená. Pre úplnosť súd dodáva, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nepredstavuje prekážka res iudicata, a oprávnená môže aj v budúcnosti podať návrh na vykonanie exekúcie na základe predmetného exekučného titulu, ak povinný nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 62,94 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenie exekúcie, ktorým je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložil súd v súlade s cit. ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, ako si túto uplatnil. V súlade s § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada preukázaných hotových výdavkov, a to poštovné v celkovej výške 7,70 eur, za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (0,40 eur), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenej a povinnému (2,60 eur), exekučný príkaz (1,30 eur), žiadosť o súčinnosť - register obyvateľov, sociálna poisťovňa (spolu 0,80 eur), žiadosť o doručenie Policajný zbor (0,40 eur), podnet na zastavenie exekúcie (0,45 eur) a zaslanie exekútorského spisu (1,75 eur). Pri určení výšky poštovného súd vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase
doručovania. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného aj za doručovanie písomností, ktorých doručenie nie je síce preukázané doručenkou v exekútorskom spise, ale je preukázané odpoveďami príslušných orgánov, resp. známe súdu z jeho úradnej činnosti, a to v cene obyčajnej listovej zásielky. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu, ako ani hotové výdavky spojené s vedením spisu nemal súd zo strany súdneho exekútora nijako preukázané. Súdnemu exekútorovi však ďalej patrí náhrada hotových výdavkov za lustráciu banky (0,70 eur) a motorové vozidlá (0,70 eur); suma 0,83 eur uplatnená súdnym exekútorom zahŕňala aj DPH, ktorá tak bola v tomto rozsahu uplatnená duplicitne, preto mu súd priznal za tieto úkony len 0,70 eur. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať ani náhradu hotových výdavkov za budúce úkony doručovania (vrátenie poverenia, odblokovanie účtu), nakoľko je viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Celkom tak náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora činí 9,10 eur.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 42,29 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 8,46 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 50,75 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 9,10 eur a na DPH 8,46 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.