Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-38-2014.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/38/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. V. XXXX, XXX XX J., v konaní zastúpenému opatrovníkom F. A., zamestnancom Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3944/04, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 268,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.13Er/965/2004
- 26 zo dňa 16. 12. 2013, takto
rozhodol:
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením (ktoré vydal vyšší súdny úradník) okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 1916/2004, NZ 64583/2004, ktorá bola spísaná dňa 13.08.2004 JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave, Gajova 13. V tejto notárskej zápisnici uznal Q.. I. S., konajúci na základe splnomocnenia v mene povinnej osoby, dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 11460,- Sk. Zo zmluvy o úvere, ktorá bola pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie a bola uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a povinným ako dlžníkom vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Q.. I. S., Advokátska kancelária so sídlom G. S. X, O. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. Splnomocnenie v úverovej zmluve vyhodnotil okresný súd ako neurčité, koncipované široko a všeobecne a uznanie dlhu v mene povinného a udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice preto potom podľa jeho názoru nemožno považovať za platné. Povinný v deň uzavretia zmluvy o úvere splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, t.j. urobil tak v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však možné predpokladať jeho výšku. Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať
alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Q.. I. S. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným. V tejto súvislosti sa exekučný súd zaoberal aj ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorou je rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Exekučný súd ďalej poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zastúpenia a neplatnosti právnych úkonov a konštatoval, že ak dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi advokátom Q.. I. S. a povinným je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatná, potom aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Q.. I. S., a ktorá vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného právneho úkonu, je neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Predpokladom exekúcie voči povinnému je vykonateľný exekučný titul, preto exekučný súd v rámci svojej prieskumnej činnosti skúma, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, v každom jeho štádiu, na návrh účastníka konania alebo aj bez jeho návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Z vyššie uvedených dôvodov preto potom exekučný súd exekúciu z úradnej moci v celosti vyhlásil za neprípustnú a zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko exekučný súd neumožnil účastníkom konania viesť konkradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam, nastolených exekučným súdom. Oprávnený tiež namietal, že okresný súd nedodržal procesný postup uvedený v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, tým že nevytýčil vo veci ústne pojednávanie. Ďalej namietal, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, a to nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorej sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho kompletné preskúmanie exekučného titulu, pričom mal za to, že exekučný súd nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému rozhodovaniu o veci. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Oprávnený považoval za potrebné pripomenúť, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s výsledkom absolútnej nerozpornosti, pričom k posúdeniu súladu úkonu obsahujúceho právny záväzok so zákonom a dobrými mravmi, ako aj k súhlasu s vykonateľnosťou došlo už ex offo zo strany notára podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Oprávnený mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že všeobecný súd vo veci oprávneného (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto okresný súd musí s akýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný postup v prípade, keď uplatňuje práva na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Mal za to, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je okresný súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) a nedisponuje ani právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
V rámci odvolania oprávnený zároveň uviedol, že pokiaľ sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v jeho argumentácii, potom žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Pre exekučný súd by malo byť otázne, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného priadku bez akejkoľvek časovej limitácie. Všeobecný súd je povinný vždy rozhodnúť na základe ústavne súladnej normy, k čomu má slúžiť aj ústavne konformný výklad ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky, má všeobecný súd v zásade možnosť vykonať ústavne konformný výklad právnej normy, alebo môže vysvetliť prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú alebo sa môže stotožniť s návrhom účastníka a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie príslušného konania.
Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice konal mimo rámec zverenej právomoci a predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, v konaní pred okresným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Tvrdil, že v rámci Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Namietal, že nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Ďalej namietal, že exekučný súd vo vzťahu k meritu veci vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, ktorej porušenie je v podmienkach právneho štátu neprípustné.
Oprávnený k platnosti plnomocenstva uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej uviedol, že právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda nejde o právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Zároveň oprávnený poukázal, že žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje nemožnosť povinného po udelení plnomocenstva dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Okresný súd pritom neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s akým záujmom povinného. Ďalej nesúhlasil s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Nakoniec poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený zároveň v odvolaní podal návrh na prerušenie konania aj podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné, pričom neprimeranosť videl v tom, že je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O. s. p.“) vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 18. 11. 2004 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad so sídlom Sládkovičova 2, Zvolen o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti povinnému V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. V. XXXX, J.. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica - N 1916/2004, NZ 64583/2004, napísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom Notárskeho úradu Gajova 13, Bratislava 3 - spísaná za povinného jeho zástupcom Q.. I. S., a to na základe plnomocenstva povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere zo dňa 03. 02. 2004, ktorú uzavrel oprávnený a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinný ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka Q.. I. S., advokátovi so sídlom Advokátskej kancelárie G. S. X, O. X, a to na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O. s. p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 03. 02. 2004. Exekučný súd dňa 26. 11 2004 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom Exekútorského úradu Sládkovičova 2, Zvolen poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe uvedeného exekučného titulu. Následne uznesením č. k. 13Er/965/2004 - 23 zo dňa 03. 12. 2012 vyhovel exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava. Uznesením č. k. 13Er/965/2004 - 26 zo dňa
16. 12. 2013 potom exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať sa predovšetkým s otázkou, či zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, z ktorého vznikla pohľadávka vymáhaná oprávneným v tomto exekučnom konaní, je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere uzavretá podľa § 467 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 03. 02. 2004 je síce nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, avšak exekučný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným takto nevyhodnocoval a vo svojom rozhodnutí ani neargumentoval právnou úpravou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (obsiahnutou v Občianskom zákonníku) a ani právom Európskej únie, ktoré sa týka ochrany spotrebiteľa. Na uvedené skutočnosti odvolací súd poukazuje z tohto dôvodu, že viaceré odvolacie námietky oprávneného uvedené v odvolaní (ale aj argumenty uvádzané v návrhoch na prerušenie konania) s prejednávanou vecou nesúvisia, nakoľko oprávnený namieta skutočnosti a závery v rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí nie sú. Odvolací súd sa preto s takýmito námietkami oprávneného nezaoberal.
Ešte pred rozhodnutím o odvolaní oprávneného bolo potrebné vysporiadať sa s jeho návrhmi na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b / a c/ O. s. p., k čomu odvolací súd odvolací súd uvádza:
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O. s. p. súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O. s. p.). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Takýto právny názor je obsiahnutý aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 218/2013-26 zo dňa 10. 07. 2013.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. rozhodnutie o predložení návrhu na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu Slovenskej republiky o tom, či všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, je na (predkladajúcom) súde, ktorý dospel k názoru, že takéto stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky je v predmetnej veci potrebné. V prípade, že účastník konania dá konajúcemu súdu návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu, je len na uvážení súdu, či návrhu na prerušenie konania vyhovie a konanie na Ústavnom súde iniciuje alebo náležitým spôsobom zdôvodní, prečo podľa jeho názoru takéto konanie iniciovať nie je potrebné. V predmetnom prípade nedospel k záveru o rozpore predmetného ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky prvostupňový súd, keďže konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky neinicioval, a k takémuto záveru nedospel ani odvolací súd. Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať relevantnosť exekučného titulu, a teda aj výkladom § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, sa odvolací súd zaoberá v ďalších častiach tohto rozhodnutia.
K návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 psím. c/ O. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, preto nie je daný dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru EÚ.
Oprávneným predložené prejudiciálne otázky nepovažuje odvolací súd za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania a návrhu na prerušenie konania je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Pokiaľ okresný súd exekúciu z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným Q.. I. S. v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa toho, že plnomocenstvo udelené povinnou Q.. I. S. na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice a na vyslovenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je platné, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu o tom, že toto plnomocenstvo je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Uvedené plnomocenstvo je súčasťou zmluvy o úvere, v dôsledku čoho povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu. Zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinnou nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, tak ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa právomoci exekučného súdu na preskumávanie exekučného titulu exekučným súdom, k tomuto odvolací súd uvádza, že súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže
exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon, exekúciu zastavil.
K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv, ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného o údajnom vylúčení dvojinštančnosti konania. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda pre neprípustnosť jej vedenia je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa môže byť preto predmetom tohto odvolacieho - druhostupňového konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.