Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-241-2014.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/241/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX, právne zast. na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice: JUDr. Jaroslava Plažáková, advokátka so sídlom Hlavná 40 - Vitézov dvor, 040 01 Košice, proti odporcom: 1., D. X., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom obec S., XXX XX t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníkom: Q.. W. M., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, 2., mal. B. X., nar. X.X.XXXX, bytom u odporcu v 1. rade, odporca v 2. rade zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o zapretie otcovstva
rozhodol:
Súd u r č u j e , že M. X., nar. XX.XX.XXXX n i e je otcom maloletého B. X., nar. XX.XX.XXXX z matky D. X., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX.
Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 142,81 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Plažáková, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 31.7.2014 domáhal určenia, že nie je otcom mal. B. X., keďže s odporkyňou v 1. rade sa intímne nestýkal od januára 2013.
Pobyt odporcu v 1. rade sa nepodarilo súdu zistiť a z tohto dôvodu súd na základe § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi v 1. rade opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní pred súdom.
Súd ustanovil na zastupovanie oprávnených záujmov maloletého dieťaťa B. X. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
Opatrovník odporcu v 1. rade sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi, a to rodným listom, rozsudkom o rozvode manželstva účastníkov konania, a zistil tento skutkový stav veci.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s odporkyňou v 1. rade neudržiaval intímny pomer od januára 2013, kedy mu oznámila, že má známosť s iným mužom. Je síce pravdou, že maloletý B. sa narodil v júli 2014 a jeho manželstvo s odporkyňou v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie dňa 23.4.2014 pod sp.zn. 9P/259/2013 a v rodnom liste je zapísaný ako otec menovaného dieťaťa, avšak vzhľadom na skutočnosti ktorú spomenul nie je otcom maloletého dieťaťa.
Súd sa oboznámil so zápisnicou o rozvode manželstva sp. zn. 9P/259/2013 zo dňa 23.4.2014, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1. rade od januára 2013, nakoľko táto obýva spoločnú domácnosť so svojím priateľom Jánom Tancerom.
Ustanovený kolízny opatrovník doporučil súdu, aby návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Z rodného listu vyhotoveného XX.X.XXXX v Košiciach - Šaci, zapísaného vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové č. XXX súd zistil že maloletý v čase vydávania rodného listu krstné meno neurčené X., nar. X.X.XXXX má ako otca zapísaného navrhovateľa a ako matku je zapísaná odporkyňa v 1. rade.
Súd rozhodoval v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 36/2005 Z. z. zák. o rodine v znení zmien a doplnkov.
Podľa § 84 zák. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 zák. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 zák. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 2 zák. o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že maloletý B. X. sa síce narodil po rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, ale narodil sa v lehote 300 dní po zániku manželstva, teda z uvedeného dôvodu svedčí domnienka otcovstva manželovi matky (ust. § 85 ods. 1), t.j. navrhovateľovi.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ nie je skutočným otcom maloletého Sebastiána Gábora, keďže je to biologicky nemožné, pretože od januára roku 2013 sa navrhovateľ prestal s odporkyňou v prvom rade pohlavne stýkať. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom na priznanie náhrady trov konania, prizná sa náhrada trov konania namiesto oprávnenej osobe advokátovi.
Podľa § 14c vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) ustanovenia § 14a a 14b sa nepoužijú, ak náhradu trov advokátovi priznáva súd ako zástupcovi určenému Centrom právnej pomoci.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd preto v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. priznal zástupcovi odmenu vo výške 142,81 eur za tieto úkony právnej služby: 1 x prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo veci dňa 19.8.2014
- 61,85 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 25.6.2015 - 1x 64,53 €, režijný paušál - 1 x 8,04 €, režijný paušál - 1 x 8,39 € t. j . spolu 142,81 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd by chcel uviesť, že trovy konania navrhovateľa, ktorá je odporkyňa v 1. rade povinná zaplatiť na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. Jaroslave Plažákovej krátil o sumu 3,03 eura z dôvodu, že zrejmou chybou v písaní pri písomnom vyhotovení vyčíslenia trov konania došlo k započítaniu dvoch úkonov za rok 2015 vo výške 64,53 eur za jeden úkon a režijného paušálu v celkovej výške 16,78 eur, avšak v roku 2015 bol vykonaný iba jeden úkon a to dňa 25.6.2015 účasť na pojednávaní + 1 x 8,39 eura, pričom úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia bol urobený ešte v roku 2014, kde bola hodnota za predmetný úkon vyčíslená v sume 61,85 eura + 1 x 8,04 eur, spolu teda 142,81 eura a nie 145,84 eur, ktoré žiadal priznať navrhovateľ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.