Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-223-2014.pdf
PDF · 122.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava o zaplatenie sumy 471,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie 418,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne za obdobie od 18.07.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 36,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 18,74 eur od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 6,36 eur od 18.05.2011 do zaplatenia a zo sumy 11,65 eur od 18.06.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej trovy konania vo výške 98,82 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 471,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18,74 eur od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 21,81 eur od 18.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11,65 eur od 18.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 418,90 eur od 18.07.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako
podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanej služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanej servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 5728961172, splatná dňa 17.07.2011, znejúca na sumu 418,90 eur, faktúra č. 9725933673, splatná dňa 17.04.2011, znejúca na sumu 18,74 eur, faktúra č. 1726941277, splatná dňa 17.05.2011, znejúca na sumu 21,81 eur, faktúra č. 2727956435, splatná dňa 17.06.2011, znejúca na sumu 11,65 eur. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila, resp. nezaplatila pomernú časť, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností, predstavuje sumu 471,10 eur. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre, žalovaná vykonala čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Žalovaná uviedla, že so žalobou súhlasí.
Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa 09.09.2014. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20.10.2014 uviedol, že vstupuje do konania iba v časti zmluvných pokút. Ďalej uviedol, že zmluvné podmienky, naformulované právnym predchodcom žalobcu v spotrebiteľských zmluvách, sú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „ OZ“) neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Ustanovenia v spotrebiteľských veciach ohľadom zmluvných pokút, už súdy v obdobných konaniach s právnym predchodcom žalobcu právoplatne určili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle §53 ods. 5 OZ ako absolútne neplatnú. Vyššie uvedené skutočnosti predstavujú v zmysle § 53a ods. 1 OZ zákonnú prekážku na to, aby mohol dodávateľ, prípadne aj jeho právny nástupca, neprijateľné podmienky naďalej uplatňovať. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. V tomto konaní žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute Magio Sat vo výške 199 eur spotrebiteľ podpísal. Ďalšie zmluvné pokuty boli dohodnuté pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia jednotlivých zariadení. Žalobca však nepreukázal, že predmetné zariadenia sa nenachádzajú v domácnosti žalovanej, že sú odcudzené alebo stratené a nepreukázal ani to, či tieto zariadenia od žalovanej žiadal vydať naspäť. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 418,90 eur zamietol. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu spolu s prílohami zo dňa 02.07.2014, zo dňa 10.09.2014 spolu s prílohami, zo dňa 16.10.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka, písomný podaním žalobcu zo dňa 05.11.2014, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
Z pojednávania sa ospravedlnil aj právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že súhlasí, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na dlhú dobu, keďže zmluva bola uzavretá v roku 2010 nevie, či bola osobne v pobočke T-comu alebo telefonicky si aktivovala televíziu. Vie o tom, že
mala dostať Set-top box. Nevedela si ho sama nainštalovať, pretože sa v týchto veciach nevyzná a preto jej ho pomohol nainštalovať sused. Nevie povedať či Set-top boxy už vrátila alebo ich má doma. Potvrdila, že sa služby neplatila načas. Žiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 10 až 15 eur z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok vo výške 200 eur a stará sa o dve postihnuté deti. Tieto síce poberajú invalidné dôchodky, avšak vzhľadom na ich zdravotný stav má vysoké výdavky. Mesačne platí za elektrinu 40 eur, raz ročne platí odpad a spláca ešte aj dlh na vode vo výške 45000 Sk. V ďalšom uviedla, že má vysoké výdavky na svoju osobu vzhľadom na jej zdravotný stav. Zároveň vzniesla námietku premlčanie.
Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2014, teda čiastočným späťvzatím žaloby uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanému. Na základe Zmluvy o pripojení sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti, žalobca poskytne žalovanej program služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný poplatok 7,98 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu bola 18,95 eur. celková výška poskytnutej zľavy bola teda 263,28 eur ( 458,80 eur [18,95 eur x 24]- 191,52 eur [7,98 eur x 24]). V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jej koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej program služieb za zľavnenú cenu. Zároveň uviedol, že zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s prísl. päť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.09.2014, doručenom súdu dňa 02.10.2014, vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd uznesením č.k. 7C/223/2014-54 zo dňa 24.10.2014 námietku žalobcu zamietol. Žalobca následne dňa 18.11.2014 podal odvolanie proti tomuto uzneseniu, v ktorom sa predovšetkým odvolával na ustanovenie § 93 ods. 3 OSP. „Vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri komu chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá.“( R 62/2014). Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane, ktorého chce vystupovať. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č.k. 8Co/17/2015-69 zo dňa 11.03.2015.
Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ( ďalej len „ST“ ) ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník a nájomca uzavreli zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. 9903970521 dňa 30.12.2010, ktorou sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu Magio Sat - Vianoce 2010 zľava na používanie na 6 mesiacov s tým, že v ďalšom boli uvedené parametre produktov poskytnutých žalovanej s uvedením spôsobu ich dodania a aktivácie. Poskytovateľ sa zaviazal prenechať nájomcovi do užívania dole uvedené KZ. Nájomca sa zaviazal mesačne platiť ST cenu nájmu KZ ( nájomné ) podľa platného Cenníka ST a v prípade nájmu niektorého z nižšie uvedených KZ aj jednorazový poplatok za jeho aktiváciu. Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátení KZ a príslušenstva uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v tejto zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ účinného v čase podpisu zmluvy.
V zmysle bodu 1. Osobitných ustanovení zmluvy táto zmluva sa riadi platnými Obchodnými podmienkami ST, a.s. na predaj a nájom KZ, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a obidve zmluvné strany sa ich zaväzujú dodržiavať. Ceny nájmu sú určené podľa platného Cenníka ST.
Podľa Záverečných ustanovení zmluva sa riadi platnými Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a účastník svojim podpisom potvrdzuje ich prevzatie.
V zmysle časti B Základné benefity Tabuľka č.1. akciová cena platná počas 1.-6. mesiaca pri 24- mesačnej viazanosti a pri programe Magio Sat Klasik je cena bez DPH/mesiac 6,71 eur, cena s DPH/ mesiac 7,98 eur, a so splatnosťou vopred.
Podľa Záverečných ustanovení časti C Cenový výmer č. 42917/2010 nadobúda platnosť a účinnosť dňom 01.11.2010 a jeho účinnosť končí 31.12.2010 ( vrátane ). Účastník zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s podmienkami uvedenými v príslušnom Cenovom výmere. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboch zmluvných strán.
Z tabuľky č. 1 Cenového výmeru č. 42917/2010 vyplýva, že cena programu Magio Sat Klasik je bez DPH 6,71 eur, s DPH 7,98 eur a splatnosť je dohodnutá vopred.
Listom zo dňa 13.06.2011 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že v zmysle §43 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronickým komunikáciách a Všeobecných podmienok spoločnosti ST na poskytovanie verejných služieb, odstupuje od Zmluvy o pripojení. Dôvodom zániku Zmluvy o pripojení je to, že účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Prenajaté zariadenia mala žalovaná vrátiť do konca, v ktorom bolo doručené toto oznámenie.
Žalobca vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 5728961172 splatnú dňa 17.07.2011 na sumu 418,90 eur ( poplatky za zmluvné pokuty), faktúru č. 2727956435 splatnú dňa 17.06.2011 na sumu 11,65 eur ( poplatky za služby), faktúru č. 1726941277 splatnú dňa 17.05.2011 na sumu 21,81 eur ( poplatky za služby + poplatok za obnovenie poskytovania a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti) a faktúru č. 9725933673 splatnú dňa 17.04.2011 na sumu 38,74 eur (poplatky za služby + poplatok za obnovenie poskytovania a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti, ale uplatňuje si len sumu 18,74 eur).
Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde pod 1 SprO/758/2013, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014 zobral žalobcu žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s príslušenstvom späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom ostala suma 52,20 Eur s príl.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,, Zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.12.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry.
Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 52,20 eur predstavujúci nárok na zaplatenie za poskytnuté služby.
Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní služby Magio Sat, na základe ktorej boli žalovanej právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaná sumu za tieto služby neuhradila, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 36,75 eur, ktorá suma predstavuje sumu služieb z faktúry č. 2727956435, č. 1726941277 ( mimo poplatku za obnovenie poskytovania vo výške bez DPH 9,96 eur a poplatku za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 3,50 eur) a faktúry č. 9725933673, z ktorej si žalobca uplatňuje len sumu 18,74 eur.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba D.V. U. G. ku dňu 18.04.2011, 18.05.2011 a 18.06.2011 vo výške 1,25% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 9,25% ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalovaná vo svojej výpovedi vzniesla námietku premlčania, ale keďže v danej veci platí 3 ročná premlčacia doba, žaloba bola podaná na súd dňa 31.03.2014 a splatnosť priznaných faktúr nastala dňa 18.4.2011, 18.05.2011 a 18.06.2011, žaloba bola podaná pred premlčaním.
Vo faktúre č. 1726941277 si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 3,50 eur z titulu zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti. Pri tomto nároku súd je toho názoru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému dojednaniu tejto sankcie pre prípad nedodržania doby splatnosti v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi nebol takýto nárok žalobcu písomne dojednaný.
Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
Pre úplnosť, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte uvádza, že v danom prípade žalobca nepreukázal, žeby pre prípad nedodržania doby splatnosti bola so žalovanou dohodnutá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutou vo výške 3,50 eur v zmluve, preto v tejto časti žalobu zamietol.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku vo výške 9,96 eur bez DPH (11,95 eur s DPH) za obnovenie poskytovania VTS 1MOGXZWRF tak ako bol účtovaný faktúrou č. 1726941277, pričom predmetný poplatok bol uvedený aj v Tarife ST, a.s. a to v sume 9,96 eur bez DPH.
V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ
- žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtovaný poplatok, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k obnoveniu poskytovania poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a preto ju v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal v konaní úspech 8%, teda v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a neúspech v časti 92%, ktorý predstavuje úspech žalovanej a to v časti, v ktorej žalobu zamietol a v časti, v ktorej zobral žalobu späť a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania. Takto po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vznikol žalovanej ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci väčší úspech nárok na náhradu trov konania v pomere 84%, no keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čia stočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).
Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca.
Pretože žalobca zobral žalobu čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie cit. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012).
Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 52,20 eur a zo sumy 418,90 eur titulom zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania len v časti uplatňovaného nároku z titulu zmluvných pokút. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb a z titulu zmluvnej pokuty, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 418,90 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zaviazal žalobcu, ktorý v tejto časti nemal úspech, keďže súd v tejto časti - zmluvnej pokuty žalobu v celom rozsahu zastavil z dôvodu späťvzatia žalobcu, na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 418,90 eur.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 29,88 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej,) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. a jeden úkon po 14,94 eur ( vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods.2 písm. b), teda odmena spolu 74,70 eur, režijný paušál, a to za 3 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 24,12 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál) predstavujú sumu 98,82 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.