Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/32/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: P.U.P.H. „HBH" Waldemar Lutnik, ul. Wawrzyniaka 43, 66 400 Gorzów Wlkp., Poľská republika, NIP PL 597-000-64-31, právne zastúpený: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka, 015 01 Rajec, Námestie SNP 2/2, proti žalovanému: Marek Mihok, 919 08 Boleráz 207, IČO: 37 032 143, právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, advokát so sídlom Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie 13 182,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.7Cb/23/2013-215 zo dňa 11.03.2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13 182,22 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca na základe objednávok žalovaného dodával žalovanému tovar - dámsku a pánsku obuv. Žalobca za dodaný tovar vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný postupne čiastočne uhrádzal a zároveň žalobca vystavené faktúry čiastočne dobropisoval, čím sa ponižovala konečná dlžná suma na vystavených faktúrach. Žalovaný však žalobcovi doposiaľ neuhradil dlžné sumy z vystavených faktúr:

- faktúra č. zo dňa 29.09.2010 vo výške 7.334,46 Eur, splatná dňa 28.11.2010, čiastočne dobropisovaná vo výške 610,14 Eur, čiastočne uhradená žalovaným vo výške 671,82 Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 6.052,50 Eur

- faktúra č. 0159/10WDT zo dňa 18.10.2010 vo výške 2.170,57 Eur, splatná dňa 17.12.2010, čiastočne dobropisovaná vo výške 262,62 Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 1.907,95 Eur

- faktúra č. zo dňa 20.10.2010 vo výške 1.112,64 Eur, splatná dňa 19.12.2010, čiastočne dobropisovaná vo výške 29,- Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 1.083,64 Eur

- faktúra č. zo dňa 25.10.2010 vo výške 960,90 Eur, splatná dňa 24.12.2010, čiastočne dobropisovaná vo výške 468,30 Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 492,60 Eur

- faktúra č. zo dňa 04.11.2010 vo výške 3.509,52 Eur, splatná dňa 03.01.2011, čiastočne dobropisovaná vo výške 908,77 Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 2.600,75 Eur

- faktúra č. zo dňa 04.11.2010 vo výške 1.073,76 Eur, splatná dňa 04.12.2010, čiastočne dobropisovaná vo výške 610,14 Eur, zostáva uhradiť suma vo výške 1.044,78 Eur.

Žalovaný uviedol, že žalobcovi uhradil vyššiu sumu zo žalovaných faktúr ako uvádza žalobca, preto výška jeho dlhu voči žalobcovi je podstatne nižšia. Medzi žalobcom a žalovaným bolo zaužívané, že žalovaný platil kúpnu cenu za dodaný tovar v hotovosti do rúk obchodného zástupcu žalobcu p. N., za čo mu on vydal príjmový pokladničný doklad o vykonanej úhrade. Čiastkové úhrady uskutočňoval žalovaný podľa svojich finančných možností. Splatnosť faktúr medzi stranami dohodnutá nebola. Žalovaný týmto spôsobom uhradil do rúk obchodného zástupcu žalobcu sumy spolu vo výške 8.100,- Eur a nie len sumu

671,82 Eur, ako uviedol žalobca. Podľa žalovaného je preto výška jeho dlhu voči žalobcovi vo výške 5754,04 Eur, ktorú je ochotný žalobcovi zaplatiť. Vždy mal úmysel žalobcovi uhradiť predmetné žalované faktúry z roku 2010 a to aj pri platbách vykonaných v roku 2011, v poradí podľa ich splatnosti. Ďalej uviedol, že časť dodaného tovaru žalobcovi vrátil z dôvodu reklamácie, tento tovar žalobca vzal späť, avšak nedobropisoval ho.

Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že tovar bol žalovanému vždy riadne dodaný a prevzatý. Všetky úhrady od žalovaného žalobca zaevidovával vo svojom účtovníctve tak, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2013. K peňažnému plneniu žalovaného zo dňa 02.03.2011, ktoré malo byť podľa žalovaného vo výške 1.500,- Eur, sa vyjadril, že išlo o plnenie vo výške 500,- Eur, o čom ako dôkaz predložil originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.03.2011 na sumu 500,- Eur. Ak žalovaný neuvádzal pri svojich platbách variabilný symbol na úhradu ktorej faktúry platbu realizuje, tak žalobca bol oprávnený započítať si vykonané platby na úhradu najstaršie splatných pohľadávok voči žalovanému. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 7.100,- Eur, z ktorej žalobca zaúčtoval sumu 6.428,18 Eur na úhradu faktúry 0055/10/WDT, ktorá nie je predmetom sporu. Zvyšok z tejto sumy vo výške 671,82 Eur započítal žalobca na čiastočnú úhradu faktúry č. 137/2010. Toto započítanie na faktúru č. 137/2010 žalobca vykonal tak, že z platby žalovaného zo dňa 27.10.2011 vo výške 1.000,- Eur započítal sumu vo výške 328,18 Eur ešte na faktúru č. 55/2010, ktorá bola skôr splatná a zvyšok sumy vo výške 671,82 Eur započítal na úhradu nasledujúcej faktúry č. 137/2010. Ak si žalovaný chcel započítavať platby na úhradu ním určených faktúr, mal čísla faktúr uvádzať ako variabilný symbol na účtovných dokladoch, v ktorých bola uvedená prijatá platba, čo však žalovaný nerobil.

Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa uznal dlžnú sumu uvedenú v odpore, avšak zvyšok dlžnej sumy rozporoval. Medzi žalobcom a žalovaným bolo obchodným zvykom, že žalovaný platil svoje dlhy obchodnému zástupcovi žalobcu priamo v prevádzkarni, za čo mu obchodný zástupca vystavil príjmový doklad. Nie je pravdou, že by platby žalovaného mali byť započítavané na úhradu faktúry č. 55 z roku 2010, pretože táto faktúra už bola uhradená predchádzajúcimi platbami. Žalobca v zozname vyšlých faktúr eviduje na zaplatenie spornej faktúry č. 55/2010 len nejakých 2.500 PLN, čo odporuje žalobcovmu tvrdeniu, že asi 6.400,- Eur zo žalovaného platieb bolo na úhradu tejto faktúry. Na základe uvedenej skutočnosti má za to, že faktúra č. 55/2010 bola z veľkej časti uhradená a nebol dôvod na ňu započítavať ďalších 6.400,- Eur. Tieto čiastkové platby mali byť započítané na úhradu žalovaných faktúr. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka pri pluralite dlhov, ak platba nepostačuje na úhradu všetkých dlhov, je hradený dlh, ktorý označí dlžník. Žalovaný tvrdí, že čiastkovými úhradami uvedenými v odpore uhrádzal práve žalované faktúry, čím si uplatnil princíp voľby platenia dlžníkom. Zdôraznil, že príjmové doklady vypisoval a podpisoval zamestnanec žalobcu a je jeho chybou, že na dokladoch neuviedol variabilný symbol alebo číslo konkrétnej faktúry. Takéto konanie nemôže byť na ťarchu žalovanému. Ďalším dôvodom, prečo čiastkové úhrady žalovaného nemohli byť započítané na úhradu faktúry č. 55/2010, je, že faktúra už bola uhradená skoršími platbami, ktoré žalovaný preukázal a špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2014. Ak by sa zobral do úvahy či už princíp priority alebo princíp voľby platenia dlžníkom, oboma princípmi sa dospeje k záveru, že žalovaný síce nesplnil celý svoj dlh, avšak jeho dlh voči žalobcovi je v konečnej výške 6.832,22 Eur, ktorý je ochotný žalobcovi uhradiť v splátkach. Žalovaný uviedol, že žalobcovi je dlžný sumu vo výške 5.754,04 Eur, avšak zvyšok dlžnej sumy neuznáva. Obchodnou zvyklosťou medzi žalobcom a žalovaným bolo, že žalobcov obchodný zástupca mu vždy deň vopred zavolal a povedal, koľko peňazí môžem nechať na predajni. Toľko mu vždy aj nechal. Nikdy medzi sebou nemali dohodnutú lehotu splatnosti, platila ústna dohoda, že bude platiť tak, ako bude mať peniaze. Ak by mal voči žalobcovi dlh vo výške 13.182,22 Eur, určite by mu nedávali ďalší tovar. Podľa jeho názoru peniaze, ktoré dával obchodnému zástupcovi, sa nedostali k žalobcovi ale zostali u obchodného zástupcu. Keďže obchodný zástupca žalobcu neudával čísla faktúry, za ktorú bral peniaze, nastali problémy a zlé zaúčtovanie peňazí. Pri poškodenom tovare, ktorý vrátil späť, mu žalobca vystavoval dobropisy.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Podľa názoru súdu prvého stupňa ak žalovaný uhrádzal platby na konkrétne faktúry, tieto čísla faktúr mal uviesť na príjmových pokladničných dokladoch. Poukázal na ust. § 330 ods. 1 ObZ, podľa ktorého ak má veriteľovi plniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nepostačuje na úhradu všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak teda žalovaný chcel plniť konkrétny záväzok, tento záväzok mal presne určiť pri jeho plnení. Súd prvého stupňa sa rovnako priklonil k argumentácii žalobcu ohľadom čiastočného plnenia zo dňa 02.03.2011, ktoré malo byť podľa žalovaného

vo výške 1.500,- Eur avšak podľa žalobcu bolo len vo výške 500,- Eur, pretože žalobca v konaní pred súdom predložil originál tohto príjmového pokladničného dokladu, ktorý sa zhodoval s kópiou príjmového dokladu predloženého žalobcom a ktorý bol vystavený na sumu 500,- Eur. Súd mal na základe predloženého originálu preukázané, že tento doklad bol vystavený na sumu 500,- Eur, ako uvádzal žalobca. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden originál dokladu, preto súd nemohol zobrať do úvahy kópiu dokladu predloženého žalovaným, keď žalobca preukázal originál tohto dokladu. Žalobca riadne preukázal, ktoré platby žalovaného započítaval na ktoré faktúry vo svojom účtovníctve a ktoré faktúry zostali zo strany žalovaného neuhradené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že z ust. § 330 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že úprava uvedená v ods. 1 sa týka všetkých druhových plnení, ale špeciálna úprava peňažných plnení je upravená v ods. 2, 3 a 4. Z ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri neurčení dlžníkom, na ktorý peňažný záväzok sa má plnenie započítať, sa poskytnuté plnenie započíta na peňažný záväzok, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené a až následne sa skúma podmienka splatnosti dlhu. Žalovaný podaním zo dňa 17.02.2014 predložil príjmové doklady celkovo vo výške 10 554,33 Eur, ktoré súd prvého stupňa ako dôkaz úhrady neakceptoval s tým, že nie sú označené príslušným číslom faktúry, na úhradu ktorej sa vzťahujú. Žalobca nespochybnil prijatie platieb uvedených v dokladoch predložených 17.02.2014, ale neuviedol, na ktorú pohľadávku resp. pohľadávky prijaté plnenia započítal. Zdôraznil, že neurčitosť plnenia nemožno vyvodzovať len z absencie čísla faktúry, ale je potrebné účel platby posudzovať v kontexte ostatných okolností plnenia. Nesprávny spôsob započítania predmetných faktúr vyplýva okrem iného zo zápisnice zo dňa 17.10.2013. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, na akú pohľadávku boli započítané plnenia vyplývajúce z príjmových dokladov zo dňa 17.02.2014.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný žiadnou konkrétnou skutkovou ani právnou námietkou nespochybnil zistený skutkový stav a neuviedol ani v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ods. 2 v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 447 kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 330 ods. 1 ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný a to najprv jeho príslušenstvo.

Podľa ust. § 330 ods. 2 pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa ust. § 365 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 13 182,22 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradých faktúr č. zo dňa 29.09.2010, č. 0159/10WDT zo dňa 18.10.2010, č. zo dňa 20.10.2010, č. zo dňa 25.10.2010, č. zo dňa 04.11.2010 a č. zo dňa 04.11.2010 za dodanie tovaru - pánskej a dámskej obuvi. Žalovaný jednotlivé platby uhrádzal čiastočne a bez toho, aby bolo zrejmé, ktorá dodávka tovaru je predmetom platby. Žalobca následne vystavené faktúry čiastočne dobropisoval, čím sa ponižovala konečná dlžná suma na vystavených faktúrach.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v danom prípade nespochybnil prijatie platieb uvedených v dokladoch predložených žalovaným dňa 17.02.2014, a ani neuviedol, na ktoré pohľadávky prijaté plnenie započítal. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou dôsledne nevysporiadal a uspokojil sa s tvrdením, že predmetné platby sú zaúčtované na úhradu iných bližšie neurčených faktúr. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný neuvádzal na príjmovom pokladničnom doklade, ktoré faktúry uhrádza, žalobca bol oprávnený započítať z týchto platieb sumu 6428,18 Eur na faktúru č. 55/10/WDT ako najskôr splatnú a následne zvyšok sumy vo výške 671,82 Eur na faktúru 137/10/WDT. Neurčitosť plnenia nemožno vyvodzovať len z chýbajúcich údajov na faktúre, ale je potrebné vziať do úvahy aj ostatné okolnosti plnenia. Súd prvého stupňa síce mal za preukázané, že predmetné príjmové doklady vystavoval a peňažnú hotovosť fyzicky preberal obchodný zástupca žalobcu p. N., avšak v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by objasnilo aké pohľadávky žalobca prijatím platby započítaval. Súd prvého stupňa si tak bez náležitého zistenia skutkového stavu osvojil argumenty žalobcu a poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalovaným.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania vo vyššie naznačenom smere s tým, aby sa súd zaoberal žalovaným namietanými skutočnosťami.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.