Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/92/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému X. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), písm.c) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.4.2014, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.6.2015 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa

obžalovaný X. Q. - nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom B. - W., U. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať syna X. Q., nar. XX.XX.XXXX, výška ktorej povinnosti mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 07.12.2005 v sume 1800,- Sk (59,75 Eur), ktorú má uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa - Q. Q., túto povinnosť si obžalovaný v období od 19.12.2005 až do 27.12.2012, kedy bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, v mieste bydliska dieťaťa vo B. ani nikde inde neplnil pravidelne, pričom od 07.04.2008 do 28.02.2009 bol zamestnaný na základe dohody v spoločnosti VTS s.r.o., od 08.05.2010 až do 08.05.2011 bol umiestnený v Ústave na výkon väzby Leopoldov a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol evidovaný v evidencii nezamestnaných od 25.09.2009 do 17.05.2010 a od 09.05.2011 až do 02.04.2012. Z dôvodu riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným bolo od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 31.11.2007 a od 01.01.2008 až do 27.12.2012 Q. Q. vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom náhradné výživné vo výške 1800,- Sk (59,75 Eur) mesačne. Obžalovaný počas uvedenej doby uhradil na výživnom k rukám Q. Q. sumu 45,- Eur dňa 13.05.2011, sumu 80,- Eur dňa 16.05.2011, sumu 35,- Eur dňa 09.06.2011 a sumu 2.867,95 Eur dňa 20.09.2012. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti je obžalovaný dlžný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za obdobie od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 30.11.2007 z titulu náhradného výživného vyplateného Q. Q. sumu najmenej 896,25 Eur. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 12.05.2008, právoplatným dňa 12.05.2008, uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a uvedený čin spáchal závažným spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) a § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.4.2014, sp. zn. bol obžalovaný X. Q. uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať syna X. Q., nar. XX.XX.XXXX, výška ktorej povinnosti mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 07.12.2005 v sume 1800,- Sk (59,75 Eur), ktorú má uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa - Q. Q., túto povinnosť si obžalovaný v období od 19.12.2005 až do 27.12.2012, kedy bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, v mieste bydliska dieťaťa vo B. ani nikde inde neplnil pravidelne, pričom od 07.04.2008 do 28.02.2009 bol zamestnaný na základe dohody v spoločnosti VTS s.r.o., od 08.05.2010 až do 08.05.2011 bol umiestnený v Ústave na výkon väzby Leopoldov a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol evidovaný v evidencii nezamestnaných od 25.09.2009 do 17.05.2010 a od 09.05.2011 až do 02.04.2012. Z dôvodu riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným bolo od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 31.11.2007 a od 01.01.2008 až do 27.12.2012 Q. Q. vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom náhradné výživné vo výške 1800,- Sk (59,75 Eur) mesačne. Obžalovaný počas uvedenej doby uhradil na výživnom k rukám Q. Q. sumu 45,- Eur dňa 13.05.2011, sumu 80,- Eur dňa 16.05.2011, sumu 35,- Eur dňa 09.06.2011 a sumu 2.867,95 Eur dňa 20.09.2012. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti je obžalovaný dlžný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za obdobie od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 30.11.2007 a od 01.01.2008 až do 27.12.2012 z titulu náhradného výživného vyplateného Q. Q. sumu najmenej 985,84 Eur. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 12.05.2008, právoplatným dňa 12.05.2008, uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa s prihliadnutím na , , na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu a to proti výroku o vine a treste. Vytýkal súdu prvého stupňa, že síce v skutkovej vete rozsudku stanovil obdobie, po ktoré si nemal plniť vyživovaciu povinnosť od 19.12.2005 do 27.12.2012, kedy bol prvýkrát vyhlásený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok v tejto veci, preto je tvrdenie súdu, že údajne od novembra 2012 znovu pokračuje v neplatení výživného, právne bezvýznamné a v tej súvislosti odôvodnenie uloženie nepodmienečného trestu s poukazom na takúto skutočnosť neprípustná. Ďalšou skutočnosťou, ktorú vytýkal bolo, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevyčíslil dlh na výživnom voči Q. Q., ale vyčíslil iba dlh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. V súvislosti s výškou dlhu voči Q. Q. však považuje za potrebné uviesť, že ku dňu 27.12.2012 Q. Q. nič nedlhoval, pretože v roku 2012 už žili v spoločnej domácnosti a samotná svedkyňa potvrdila, že prispieval na náklady v domácnosti. Naviac svedkyňa Q. na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2012 výslovne uviedla, že na výživnom dlh nemá, jediný dlh, ktorý má je voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o splácaní tejto čiastky sa s úradom chce dohodnúť. Ďalej podľa jeho názoru okresný súd nedostatočne vyhodnotil otázku jeho možnosti zamestnať sa v rozhodujúcej dobe, napokon uložený trest považuje za neprimerane prísny, najmä s poukazom na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Podľa jeho názoru opätovným nástupu do výkonu trestu by boli opäť postihnuté jeho deti, odkázané na jeho výživu. Domnieva sa, že v súvislosti s dlhom voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je primerané uložiť mu trest s podmienečným odkladom jeho výkonu, prípadne niektorý z alternatívnych trestov, čo by mu umožnilo zapojenie do pracovného procesu a prípadne v hľadaní si lepšie platného zamestnania. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa , , a a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil oslobodil ho spod obžaloby.

Verejné zasadnutie o odvolaní vykonal odvolací súd za splnenia podmienok uvedených v v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania. Navrhol, aby bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaný oslobodený spod obžaloby, alternatívne ak by sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o vine, navrhol uložiť obžalovanému miernejší trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a s prípadným určením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ale i výroku o treste a to z nasledujúcich dôvodov.

Odvolací súd po preskúmaní výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom skutkové a právne závery súdu prvého stupňa sú v zásade správne s jedinou výnimkou a to v otázke ustálenia dlžnej sumy obžalovaným vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Pri ustálení skutkového stavu súd pritom vychádzal z pomerne značného obsahu listinných dôkazov zadovážených a oboznámených súdom prvého stupňa, na základe ktorých bolo možné aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne uzavrieť, že obžalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 7.12.2005 vyživovať syna JM. Q., nar. X.X.XXXX sumou 1.800,--Sk (59,75 Eur) v období od 19.12.2005 až do 27.12.2012 riadne neplnil. Deň ukončenia protiprávneho konania bol okresným súdom správne stanovený dňom 7.12.2012 z dôvodu, že v tento deň bol už v prejednávanej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý bol následne rozhodnutím odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovaného zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a skutočnosť, že odvolanie v predchádzajúcom konaní podal len obžalovaný, nebolo teda možné jeho konanie posudzovať po tomto dátume, nakoľko by to bolo v jeho neprospech. Okresný súd však nepostupoval správne, keď dlh na výživnom, resp. dlh voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vyplácal náhradné výživné Q. Q. vyčíslil na sumu 985,84 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na značné rozporné informácie svedkyne Q. MU.j o výške dlžného výživného (čo konštatoval už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí), ktoré obžalovaný neplatil tak, ako bol povinný, bolo potrebné vychádzať z vyjadrenia Q. Q. zo dňa 13.7.2012 a tiež jej výpovede zo dňa 19.12.2012 pred súdom prvého stupňa, z ktorej vyplynulo, že v septembri v roku 2012 došlo k obnoveniu spolužitia medzi ňou a obžalovaným, ktorý sa začal podieľať na úhrade nákladov na domácnosť. V uvedenom období došlo medzi ňou a obžalovaným k dohode o úhrade výživného, pričom obžalovaný jej uhradil 2.867,95 Eur. V súvislosti s tým sa potom vyjadrila, že obžalovaný už dlh na výživnom voči nej nemá. S tým čiastočne korešponduje potvrdenie zo dňa 20.9.2012, predložené obžalovaným prostredníctvom obhajcu, ktoré je založené na č.l. 288 a ktoré je podpísané Q. Q. s úradne overeným podpisom pred notárom, ktorým je preukázané, že obžalovaný uhradil tejto dlžné výživné v celkovej sume 2.867,95 Eur s výnimkou výživného za obdobie od 1.7.2006 do 31.10.2006 a od 1.1.2007 do 30.11.2007, kedy poberala náhradné výživné od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ale aj ďalších dôkazov, najmä potvrdení o vyplácaní náhradného výživného Q. Q. ktoré sú založené v trestnom spise je potrebné skonštatovať, že dôkazmi bolo preukázané, že dlh na výživnom za obdobie od 19.12.2005 až do 27.12.2012 obžalovaný z veľkej časti uhradil a zostal dlhovať na výživnom už len za obdobie od 1.7.2006 do 31.10.2006 a od 1.1.2007 do 30.11.2007, pričom ako je preukázané, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto období vyplácal Q. Q. náhradné výživné. Aj napriek potvrdeniu, ktoré zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, že táto dlžná čiastka je 985,84 Eur (č.l.286) za obdobie pred 1.7.2008, vzhľadom na určené mesačné výživné súdom (59,75€) mohol byť dlh obžalovaného za uvedené 4 mesiace roku 2006 a 11 mesiacov roku 2007 len vo výške 896,25 Eur. Vzhľadom k uvedenému potom musel odvolací súd zmeniť skutkovú vetu a upraviť sumu, ktorú obžalovaný zostal dlžný na výživnom. V tej súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že by nebola ustálená suma dlžného výživného vo vzťahu k povinnosti plniť matke dieťaťa, ale len Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko dlžná suma je rovnaká a v prípade vyplatenia náhradného výživného v danom období bol povinný uhradiť zameškané výživné práve tomuto úradu. Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že situácia sa zmenila od 1.7.2008, kedy by obžalovaný už nebol účastníkom konania o poberaní náhradného výživného.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa sám rozhodol tak, že uznal obžalovaného vinným zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý upravil v zmysle už uvedených dôvodov a na základe takto upraveného skutku potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , Tr.zák. Obžalovaný svojím konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti povinnosť vyživovať svojho syna X. Q. ml., uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. -182 zo dňa 12.05.2008, právoplatným dňa 12.05.2008. Subjektívnu stránku konania odvolací súd vyhodnotil rovnako ako súd prvého stupňa, že konal vo forme vedomej nedbanlivosti. Pričom je za svoje protiprávne konanie plne trestne zodpovedný, nakoľko nebola zistená žiadna z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ním spáchaného alebo trestnú zodpovednosť obžalovaného. Úhradou sumy 2.867,95 Eur poškodenej nedošlo k zániku trestnosti trestného činu, nakoľko obžalovaný neuhradil do rozhodnutia o vine a treste aj dlh, ktorý mal voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom.

Napokon pri ukladaní trestu súd prvého stupňa prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska určenia jeho výmery a druhu. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 6.9.2010, sp. zn. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Priťažovalo mu teda v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol odsúdený. Na druhej strane mu poľahčovalo v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval. Na jednej strane je pravdou, že obžalovaný si po pomerne dlhú dobu neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, no na druhej strane je tiež potrebné prihliadnuť na tú okolnosť, že dlžné výživné v podstatnej miere k rukám Q. Q. uhradil. Taktiež je nutné zvýrazniť, že v danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že na obžalovaného postačí vplývať trestom odňatia slobody vo výmere jeden rok s jeho podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky. Takto uložený trest podľa názoru súdu splní svoj účel a je pri ňom zohľadnená skutočnosť, že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. K takémuto trestu sa odvolací súd priklonil z dôvodu, že obžalovaný si plní vyživovaciu povinnosť aj na ďalšie deti.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.