Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. T., nar. XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov, matka: Y. T., nar. XX. X. XXXX, bytom L. U. G., M. U. XXXX/X a otec: C. T., nar. X. X. XXXX, štátny občan ČR, bytom M. XXX, L. - E., Česká republika, o určenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -98 zo dňa 25. 2. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, s účinnosťou od 1. 3. 2013. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 3. 2013 do 28. 2. 2015 vo výške 649,20 eur povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 25,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukazoval na ust. § 28, § 62, § 75, § 76,

§ 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že návrh matky na určenie výživného je dôvodný. Rozsudkom Okresného súdu v Děčíne zo dňa 17. 12. 2007 sp. zn. bolo manželstvo matky a otca maloletého dieťaťa rozvedené a rozsudkom toho istého súdu sp. zn. bol maloletý G. zverený do starostlivosti matky a maloletý N., ktorý je taktiež spoločným dieťaťom rodičov, bol zverený do starostlivosti otca, pričom výživné rodičom určené nebolo. Vzhľadom však na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keď každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, súd po porovnaní možností a schopností rodičov, po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa stanovil výživné od začiatku mesiaca, kedy matka podala návrh. Z tohto dôvodu určil aj rozsah zameškaného výživného, ktoré vyčíslil a stanovil povinnosť otcovi toto splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že v tomto prípade nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu. Poukázal na to, že do starostlivosti matky bol zverený maloletý G., do jeho starostlivosti maloletý N. a každý z rodičov sa staral o zverené dieťa v rámci svojich možností. On neplatil výživné na dieťa v starostlivosti matky a taktiež matka neplatí výživné na dieťa v jeho starostlivosti. Porovnal príjmy matky dieťaťa s príjmami jeho terajšej rodiny, pričom uviedol, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej H. T. vo výške 1 500,- Kč. Poukázal na to, že príjem matky maloletého dieťaťa je vyšší ako príjem jeho, čo súd nebral do úvahy. Z obsahu odvolania vyplynulo, že žiada rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje. Poukázal na znenie ust.

§ 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je tento povinný si plniť vyživovaciu povinnosť v minimálne zákonom stanovenom rozsahu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom na maloletého G. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Děčíne, Česká republika v konaní zo dňa 19. 10. 2007, kedy maloletý G. bol zverený do výchovy matky, maloletý N. bol zverený do výchovy otca a rodičom sa výživné na deti nestanovilo. Súd zároveň vyslovil, že táto úprava platí i pre dobu po rozvode manželstva. V čase podania návrhu maloletý G. T.il s matkou v Slovenskej republike, ktorá požiadala o určenie výživného. Prvostupňový súd zisťoval pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a vzhľadom na právnu úpravu štátu, v ktorom je obvyklý pobyt maloletého, rozhodoval podľa zákona č. 36/2005 Z.z., konkrétne § 62 ods. 3, kde je ustanovené, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je súd konajúci o výživnom povinný určiť minimálne výživné. Prvostupňovému súdu bez ohľadu na argumenty otca maloletého dieťaťa o jeho možnostiach a schopnostiach neostala iná možnosť, len v takomto minimálnom rozsahu výživné na dieťa, ktoré je v opatere matky a trvale žije v Slovenskej republike, určiť.

Pokiaľ teda v odvolaní otec maloletého dieťaťa poukazoval na to, že matka má väčší príjem ako jeho rodina a má ďalšie vyživovacie povinnosti, na tieto skutočnosti nemohol súd prihliadať a znížiť vyživovaciu povinnosť pod zákonom stanovenú hranicu. Pokiaľ zákon stanovuje minimálnu hranicu výšky výživného, nemá súd možnosť v prípade aj preukázanej sociálnej odkázanosti toho rodiča, ktorý má výživné poskytovať (napr. zdravotné dôvody), znížiť vyživovaciu povinnosť.

Z uvedených dôvodov potom neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Pokiaľ sa rozhodnutie týkalo vyčísleného zameškaného výživného, aj v tomto prípade súd postupoval zákonne v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a výživné priznal odo dňa začatia súdneho konania. Pretože v tomto čase výživné ani v minimálnej výške otec maloletého dieťaťa neplatil, súd správne za zameškané obdobie toto vyčíslil a priznal maloletému dieťaťu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.