Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-118-2014.pdf
PDF · 114.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi: P. Š., E.. XX.X.XXXX, E. I. K. D., I. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: U.. S. D., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, v konaní o zaplatenie sumy 720,02 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 720,02 EUR, ako aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 59,02 EUR od 3.7.2012 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 661 EUR od 24.5.2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 661 EUR od 3.7.2012 do 23.5.2014, návrh zamieta.
Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 185,22 EUR, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 EUR a z iných trov vo výške 43 EUR (súdny poplatok), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 720,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 3.7.2012 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 59,02 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a zo sumy 661 EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bola odporcovi predaná. Odporca získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti); odporca však tento svoj záväzok porušil.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil dňa 17.12.2013 na podporu odporcu podľa ust. § 93 ods.2 O.s.p. len vo všeobecnosti uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť preskúmaná z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a to s prihliadnutím na okolnosti pri uzatváraní zmluvy a poskytnuté výhody, ktoré spotrebiteľ získal. K návrhu na začatie konania sa konkrétnejšie nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 7.2.2012 zmluvu o pripojení č.A 6147910, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovú SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program 3G Paušál 500. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete Orange (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách, ktorých prevzatie odporca potvrdil svojim podpisom. Odporca potvrdila aj prevzatie SIM karty.
Z článku 6.2 e/ Všeobecných podmienok spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete Orange vyplýva, že účastník je povinný oznamovať spoločnosti navrhovateľa po celú dobu platnosti zmluvy zmeny svojich osobných a identifikačných údajov, zmenu adresy pobytu, vrátane adresy pre zasielanie faktúr.
Z článku 4.4 a/ Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.
Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 7.2.2012 aj Dodatok k zmluve o pripojení č.A 6147910, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ predal odporcovi koncové telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón) typu Apple iPhone 4S 16GB Black a to so zľavou, za kúpnu cenu vo výške 29 EUR a tiež dohoda, že navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka“ zo dňa 28.10.2011. Odporca v Dodatku uviedol, že si je vedomý toho, že bežná maloobchodná cena predmetného mobilného telefónu bez zľavy s DPH je 690 EUR, pričom mobilný telefón mu bol predaný so zľavou len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v bode 2.3. tohto Dodatku
Z článku 2.3. Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.
Z článku 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu ako účastníka, uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, avšak nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 661 EUR.
Z interného dokladu navrhovateľa č.SOS kódu X7Z55, názov akcie Akvizičná ponuka 2009 súd zistil, že predajná cena koncového telekomunikačného zariadenia typu Apple iPhone 4S 16GB Black k 7.2.2012 bola vo výške 690 EUR.
Navrhovateľ vyúčtoval telekomunikačné služby poskytnuté odporcovi na základe vyššie uvedených zmlúv faktúrami, ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou č.5154442949 zo dňa 19.2.2012, splatnou dňa 7.3.2012 vyúčtoval cenu služieb vo výške 180,49 EUR, faktúrou č.5157866845 zo dňa 19.3.2012, splatnou dňa 6.4.2012 vyúčtoval cenu služieb vo výške 249,52 EUR, faktúrou č.5161307385 zo dňa 19.4.2012, splatnou dňa 7.5.2012 vyúčtoval poplatok za upomienku vo výške 1,33 EUR a poplatok za odpojenie vo výške 3,98 EUR. Spolu navrhovateľ odporcovi predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 435,32 EUR.
Navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 18.6.2012 žiadal odporcu, aby uhradil dlžnú sumu titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby vo výške 435,32 EUR ako aj sumu 661 EUR titulom zmluvnej pokuty najneskôr do 2.7.2012. Z pripojenej doručenky súd zistil, že predmetný list ( ako aj vyššie špecifikované faktúry) boli odporcovi doručované na korešpondenčnú adresu, ktorú uviedol v zmluve o pripojení ( I. XX, D.). Odporca list neprevzal. Na tento pokus o pokonávku však odporca reagoval úhradou sumy 376,30 EUR.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä zmluvné podmienky.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby, podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.
Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník: b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a odporca ako užívateľ tejto služby dňa 7.2.2012 uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných odporcom. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.
Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit. ust. § 42 ods.4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit. zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona odporca bol povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 59,02 EUR. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporcovi v období bezprostredne nadväzujúcom na uzavretie Dodatku k zmluve o pripojení (7.2.2012). Nárok navrhovateľa v tejto časti opatrovníkom odporcu, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu nebol spochybňovaný. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 59,02 EUR z tohto titulu.
Navrhovateľ sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 3.7.2012. V poradí posledná z faktúr, ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 7.5.2012. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že odporca je v omeškaní s celým dlhom najneskôr od 7.5.2012. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 3.7.2012, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 59,02 EUR počnúc od 3.7.2012 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.
Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 661 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.
Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.
Porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v danom prípade nepochybne spočíva v tom, že nedodržal povinnosti, dojednané v Dodatku k zmluve o pripojení, uzavretom dňa 7.2.2012, uvedené v článku 2.3, v zmysle ktorého sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.
Skutočnosť, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, mal súd za nesporne preukázanú; vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku navrhovateľa. Je nesporné, že odporca cenu služieb, poskytnutých v období od januára do februára 2012 uhradil len čiastočne a aj to oneskorene.
Uvedené porušenie povinnosti založilo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy ( článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok ), ale aj podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. § 43 ods.5 písm.b/ a e/, navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - z faktúry č.5161313877 zo dňa 23.4.2012, dôsledkom porušenia vyššie
uvedenej zmluvnej povinnosti bolo odpojenie odporcu z poskytovania služieb verejnej telekomunikačnej siete.
Čo sa týka škody, v danom prípade bolo nesporné, že spolu s uzavretím zmluvy o pripojení účastníci konania uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého odporca nadobudol kúpou od navrhovateľa zľavnené akciové koncové telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu vo výške 29 EUR. Zároveň získal ďalšie výhody vyplývajúce z ponukovej akcie, ktorej súčasťou bola dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou koncového telekomunikačného zariadenia a jeho skutočnou cenou, pretože odporca v podstate za symbolickú cenu 29 EUR získal zariadenie, ktorého skutočná trhová hodnota v čase jeho predaja bola vo výške 690 EUR. Takúto zvýhodnenú cenu odporca totiž prijal za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného zariadenia. Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa o sumu 661 EUR, pretože telekomunikačné zariadenie v takejto hodnote sa stalo v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení vlastníctvom odporcu. Výšku škody mal súd za preukázanú jednak z listinného dôkazu SOS Kódu X7Z55, predloženého navrhovateľom, z ktorého vyplynula predajná cena daného typu zariadenia v čase uzavretia Dodatku k zmluve, ale aj zo samotného znenia Dodatku k zmluve o pripojení.
Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nesporné, že keby odporca nebol porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v zmysle Dodatku k zmluve, a teda, cenu za poskytované telekomunikačné služby by platil riadne a včas, nevzniklo by navrhovateľovi právo predčasne ( v apríli 2012) ukončiť zmluvu o pripojení a odporca by tak dodržal svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov (t.j. do 7.2.2014), ktorá pre navrhovateľa predstavovala návratnosť skutočnej hodnoty telekomunikačného zariadenia. V konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby odporca nebol porušil svoje zmluvné povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku.
Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca zavinil vznik škody svojim správaním. Odporca od navrhovateľa získal telekomunikačné zariadenie prakticky zadarmo a napriek tomu, že uzavrel zmluvu o pripojení a požíval služby, poskytované mu navrhovateľom, cenu za tieto služby už od počiatku trvania zmluvného vzťahu v znení jeho Dodatku, t.j. od 7.2.2012 po obdobie nasledujúcich troch vyúčtovacích období, vo výške 59,02 EUR nezaplatil. V súlade so zmluvnými dojednaniami preto musel vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť ukončenie zmluvného vzťahu, kedy v jeho dispozícii ostane telekomunikačné zariadenie značnej hodnoty a teda, odporca nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, musel byť s tým uzrozumený.
Vo vzťahu k obrane uplatnenej vedľajším účastníkom je potrebné dodať, že predmetom tohto konania nebol nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale nárok na náhradu škody, preto nebolo potrebné zaoberať sa prijateľnosťou zmluvnej podmienky, upravujúcej zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ sa okrem istiny vo výške 661 EUR uplatnenej titulom náhrady škody domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.7.2012 až do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Nakoľko odporca nezaplatil nárok navrhovateľa na náhradu škody riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škodca povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporcu požiadal o splnenie dlhu titulom náhrady škody ešte pred podaním žaloby. Za takúto žiadosť nie je možné pokladať pokus o pokonávku, pretože v tomto vyzýval odporcu na zaplatenie pohľadávky z iného titulu ako náhrady škody. Dňom splatnosti pohľadávky je preto až deň nasledujúci po doručení žaloby opatrovníkovi odporcu. Žaloba bola opatrovníkovi odporcu doručená dňa 22.5.2014. Dňom splatnosti dlhu je teda 23.5.2014. Prvým dňom omeškania je teda až deň 24.5.2014. Z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z omeškania zo sumy 661 EUR navrhovateľovi až od 24.5.2014. Keďže odporca v období od 3.7.2012 do 23.5.2014 v omeškaní ešte nebol, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené obdobie zamietol.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Pretože záväzkový vzťah v predmetnej veci vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa v zmysle vyššie cit.ust. § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 a to aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 31.1.2013 bola vo výške 0,75 %. Po zvýšení o osem percentuálnych bodov vo výške 8,75 % ročne.
Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom, ako zákonom prípustnom rozsahu, súd mu výšku úrokov z omeškania priznal len v zákonnom rozsahu 8,75 % ročne a v prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol.
Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní takmer plný úspech ( súd mu priznal celú uplatnenú istinu; neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti návrhu vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky). Patrí mu preto plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech v prevažnej miere nemal.
Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 43 EUR (položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania).
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týkala (t.j. 720,02 EUR) je vo výške 51,45 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia (2013), žaloba zo dňa 28.10.2013, spolu vo výške 102,90 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. 1/100 výpočtového základu v roku 2013 predstavovala 7,81 EUR a patrí za oba úkony, vykonané v tomto roku, spolu vo výške 15,62 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 118,52 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. o 23,70 EUR, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po uvedenom zvýšení predstavuje odmena právneho zástupcu 142,22 EUR.
Celková výška účelne vynaložených trov navrhovateľa činí 185,22 EUR ( súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia).
V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu, aby priznanú náhradu trov zaplatil k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podanie, ktorým vstúpil do konania odôvodnil len všeobecne, s poukazom na prieskum neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je i tak povinnosťou súdu ex offo a po doručení návrhu na začatie konania sa k návrhu konkrétne nevyjadril a ani si neuplatnil a nevyčíslil náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )