Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľky: D.. B.. P. Q., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. D. U.T. XXX/XX, I., K. Č. U. XX, B., štátny občan SR, zastúpená P.. O. L., AK Q. Q.L. J. L. XX, B., proti odporcovi: J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. D. U. XXX/XX, I., štátny občan SR, zastúpený P.. L. P.Z., AK Q. Q. A. XX, B., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej: J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo J. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. B. a D.. B.. P. Q., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX V. Ž.D. Z. O., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev F. Ú. K.Á., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Súd zveruje maloletú J. Q., Z.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. Q., Z.. XX.XX.XXXX sumou 400,- eur mesačne, z toho čiastku 300,- eur mesačne ako bežné výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a čiastku 100,- eur mesačne je otec povinný zasielať na tvorbu úspor maloletej J. na vinkulovaný účet zriadený matkou maloletej v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. Q., Z.. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý párny týždeň od štvrtku od 15,30 hod do nedele 18,00 hod

- každý nepárny týždeň od utorka 15,30 hod do štvrtka do 9,00 hod,

- jarné prázdnin každý nepárny rok od pondelka 9,00 hod do piatka do 18,00 hod,

- každý párny rok od Zeleného štvrtka od 9,00 hod do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod

- každoročne počas letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod do 15.7. do 18,00 hod a od 1.8. od 9,00 hod do 15.8. do 18,00 hod,

- každý párny rok od 30.12. od 14,00 hod do 6. 1. nasledujúceho roka do 18,00 hod a každý nepárny rok 23.12 od 18,00 hod do 30.12. do 14,00 hod

s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.

Matka je povinná maloletú riadne a včas na styk pripraviť

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.01.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. tak, že táto bude zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 700,- eur mesačne. Zároveň navrhla úpravu styku otca s maloletou J..

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nadviazala známosť prostredníctvom internetu a z tohto vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá J.. Vážnejšie nedorozumenia medzi manželmi začali vznikať počas tehotenstva navrhovateľky, keď odporca neprejavoval dostatočný záujem o tehotenstvo navrhovateľky a výraznejšie jej nepomáhal, pričom i detskú výbavu, až na niektoré drobnosti, hradila navrhovateľka zo svojich finančných prostriedkov. Výrazná zmena nastala po narodení maloletej J., odporca bol náladový, mal výbuchy zlosti a dochádzalo k častým hádkam, ktorých príčinou boli spočiatku financie, nakoľko v čase, kedy bola navrhovateľka na materskej dovolenke jej odporca nedával žiadne finančné prostriedky. V čase od júna 2012 do októbra 2013, po nástupe na rodičovskú dovolenku, zasielal odporca navrhovateľke na účet sumu 330,- eur mesačne na úhradu nákladov na dcéru, hradenie nákladov na lieky, benzín, stravu a pod. Manželia nikdy spoločne nehospodárili, navrhovateľka uhrádzala náklady na materskú škôlku, stravu, ošatenie maloletej a krúžky a odporca hradil náklady spojené s bývaním vrátane hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý na stavbu rodinného domu v I.. Asi rok po narodení dcéry začal odporca navrhovateľke určovať pravidlá, ktoré ju výrazným spôsobom obmedzovali a ktoré podrobne popísala vo svojom návrhu (napr. používanie teplej vody, frekvencia prania a pod.) Navrhovateľka priznala, že po narodení maloletej sa vzájomné citové vzťahy medzi manželmi zmenili, k čomu prispela i ona sama, keďže svoju pozornosť orientovala predovšetkým na maloletú a s manželom sa prestali i intímne stýkať. K narušeniu vzťahov medzi manželmi prispievali i vzťahy členov - 132

rodiny odporcu k osobe navrhovateľky, ktoré neboli ideálne, ak v rodine vznikol problém, odporca sa navrhovateľky nikdy nezastal, jej názor nebol u neho prvoradý. Napriek týmto skutočnostiam sa navrhovateľka domnievala, že sa odporca zmení a všetko sa urovná, z ktorého dôvodu požiadala odporcu, aby svoj vzťah posunuli na vyššiu úroveň a uzatvorili manželstvo, s čím odporca súhlasil a dňa XX.XX.XXXX účastníci konania uzavreli manželstvo. Po uzavretí manželstva sa však medzi manželmi nič nezmenilo a veci sa začali zhoršovať. Od decembra 2013 bolo manželstvo účastníkov konania len formálnym zväzkom, plným sporov, nedorozumení, city medzi manželmi ochladli a bežné medzi nimi boli hádky spojené s psychickým a sociálnym vydieraním. Napriek tomu sa navrhovateľka kvôli maloletej J. snažila vzťah s odporcom zharmonizovať, ani spoločne strávený čas však manželstvo účastníkov konania nepomohol a agresivita a hádky sa stupňovali, čo napokon viedlo k faktickému ukončeniu spolužitia manželov odsťahovaním sa navrhovateľky dňa 09.11.2014 zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s odporcom. V decembri 2014 navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah so svojim kolegom z práce a v súčasnosti s ním zdieľa i spoločnú domácnosť. Manželské spolužitie účastníkov konania je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod manželstva je i v záujme maloletého dieťaťa, kde však rodičia nedospeli pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k rodičovskej dohode. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. navrhovateľka sa domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu zachovania stabilného výchovného prostredia. Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletou, v tomto navrhovateľka odporcovi nikdy nebránila a ani tak nemieni v budúcnosti robiť, avšak žiadala, aby súd zohľadnil vek maloletej a silné citové väzby maloletej k matke, ako i pochybnosti o tom, že by sa odporca dokázal postarať o maloletú počas dlhšieho časového obdobia. Poukázala tiež na to, že maloletá je po stretnutiach s odporcom zmätená, agresívna, plačlivá a vyjadruje sa o osobe matky občas negatívne, čo nepochybne súvisí s ovplyvňovaním maloletej zo strany otca. Má záujem na tom, aby si maloletá budovala vzťah s otcom, ale aj tento by mal konať v záujme maloletej a nezaťahovať ju do vzájomných konfliktov rodičov. Otec však maloletú manipuluje proti matke, čo maloletú negatívne ovplyvňuje, stretávania s dcérou sa domáha bez predchádzajúcej dohody s matkou, napr. aj v čase, kedy je maloletá chorá a má predpísaný kľudový režim na lôžku. Výšku vyživovacej povinnosti žiadala

určiť v sume 750,- eur mesačne a 100,-eur mesačne ako tvorbu úspor, pričom náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletej J. vyčíslila v sume 1 507,50 € mesačne. Styk otca s maloletou žiadala upraviť v zmysle jej návrhu.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia. Nestotožnil sa však s tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými v návrhu a mal potrebu sa k nim vyjadriť. Okrem iného nie je pravdou, že by odporca navrhovateľke počas jej tehotenstva nepomáhal alebo sa nezaujímal o veci spojené s tehotenstvom. Navrhovateľke pomáhala celá rodina a odporca sa aktívne zúčastňoval na riešení vecí ohľadom tehotenstva navrhovateľky, vrátane jej sprevádzania do poradní ako i ostatných záležitostí, vrátane zakupovania detskej výbavy pre maloletú. Po narodení maloletej sa odporca plnohodnotne podieľal na starostlivosti o ňu, vrátane každodenných úkonov (prebaľovanie, kúpanie, neskôr

príprava stravy, uspávanie a pod.) a taktiež bral rodinu na dovolenky a výlety. V manželstva účastníkov konania bola navrhovateľka vždy dominantná, určovala odporcovi kam pôjde a s kým, obmedzovala jeho kamarátske vzťahy a neskôr obmedzovala aj jeho stretávanie sa s jeho bratom a jeho rodinou. Taktiež navrhovateľka odporcu neustále kontrolovala. Psychicky táto nesloboda odporcu ničila, napriek tomu bola pre neho prvoradá rodina, a preto mnohé problémy riešil ústupkami navrhovateľke, a to aj finančného charakteru. Pre rodinu odporca zabezpečoval všetko, čo si želali. K tvrdeniam navrhovateľky ohľadom zavádzania obmedzujúcich pravidiel v domácnosti uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, čo podrobne popísal vo svojom vyjadrení, kde i ozrejmil, z akého dôvodu sú tvrdenia navrhovateľky nereálne. Napriek všetkým skutočnostiam, ktoré sa v živote manželov odohrávali sa odporca snažil zachovať rodinu pre ich maloletú dcéru, čo však nebolo možné. Dňa 04.11.2014 navrhovateľka oznámila odporcovi, že sa chce rozviesť, pričom argumentovala tým, že je to pre maloletú najlepšie a že bude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú J., aby boli i naďalej obaja plnohodnotnými rodičmi pre ich dcéru. V tom čase odporca s rozvodom nesúhlasil, stále mal záujem zachovať rodinu a nepoznačiť rozvodom dospievanie ich dcéry. Ďalšie udalosti však ukázali, že manželstvo účastníkov konania nie je možné zachovať a rozvod manželstva je i v záujme maloletej J.. V čase, keď sa navrhovateľka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť navrhla odporcovi úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. formou striedavej osobnej starostlivosti, avšak postupne svoj názor takticky menila a snažila sa otca zo života dcéry vytesniť. Obaja rodičia sa pritom o maloletú počas ich spoločného života starali rovnocenne a spoločne, otec a maloletá sú na seba citovo veľmi naviazaní, čo potvrdila i X.. L., detská psychologička, ktorú vyhľadala matka a s ktorej návštevou otec súhlasil v záujme objektivity posúdenia ich vzťahu. Je evidentné, že v rámci matkou navrhovanej úpravy styku s maloletou si otec nemôže s maloletou naplánovať ani len dlhší výlet v rámci týždňa, uspávať ju, prebúdzať sa s ňou či raňajkovať, či iné bežné veci, ktoré sú súčasťou života detí a rodičov. Takýmto spôsobom sa otec môže stať pre maloletú iba akýmsi víkendovým otcom, čomu sa chcel vyhnúť. Prial si, aby dcére mohol venovať rovnaký záujem aký cítila z jeho strany doposiaľ, naďalej sa o ňu starať a rozvíjať ich vzťah. Striedavá osobná starostlivosť najlepšie zaisťuje potreby maloletej, ktorá má silné citové väzby k obom svojim rodičom a je to v súlade s jej vývinovými potrebami, poskytuje jej stabilné výchovné prostredie a možnosť byť rovnocenne vychovávaná obom a rodičmi. Matka jednoznačne nemá záujem na tom, aby sa otec stýkal s maloletou, napriek tomu je však otec k matke ústretový a situáciu sa snaží riešiť v záujme dcéry, o ktorú sa vždy príkladne staral. Návrh matky na úpravu jeho styku s maloletou preto považuje za nesprávny a nerešpektujúci záujem maloletej dcéry. Otec má všetky možnosti postarať sa o maloletú dcéru, jeho pracovné zaradenie mu umožňuje zabezpečiť potreby maloletej a z časového hľadiska sa o ňu riadne postarať. Rešpektuje citové väzby maloletej k matke, ale žiada, aby boli rešpektované aj dcérine a jeho citové väzby a ich právo na udržovanie pravidelného a rovnocenného styku medzi nimi. Poukázal taktiež na to, že matka s otcom nespolupracuje a nerešpektuje minimálne rodičovské práva otca ani v rozsahu práva na informácie o maloletej týkajúce sa jej zdravotného stavu a iných rozhodných skutočnostiach, čo otec podrobne uviedol vo svojom vyjadrení. Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletej, tejto sa otec nevyhýba, plní si k maloletej svoju vyživovaciu povinnosť v sume 330,- eur - 133

mesačne a neodmieta žiadne náklady maloletej a taktiež maloletej tvorí úspory v sume 60,- eur mesačne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti otec navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej

starostlivosti tak, ako je to uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 16.04.2015 vrátane úpravy sviatkov a prázdnin s tým, že výživné sa neurčí.

K návrhu otca ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode matka uviedla, že so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú zásadne nesúhlasí, má na to svoje vážne dôvody, pre ktoré je pre ňu nepredstaviteľné, aby dieťa bolo vychovávané v dvoch diametrálne odlišných prostrediach a bolo vystavované tomu, že nebude zachovávaná kontinuita výchovného prostredia z dôvodu, že rodičia nevedia spolu komunikovať a na ničom sa nezhodnú. Navrhovateľka nerozporuje, že obaja rodičia majú k maloletej veľmi pekný vzťah a obaja majú vytvorené pre starostlivosť o ňu vodné podmienky. V útlom veku dieťaťa sa však žiada stabilita domáceho prostredia a zázemia, ktoré jej môže určite lepšie zabezpečiť navrhovateľka. K výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uviedla, že otec si svojvoľne určil, že bude na výživu maloletej prispievať sumou 330,- eur mesačne, čo však nezodpovedá nákladom na potreby a záujmy maloletej a ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. V tejto súvislosti matka trvala na tom, aby bola maloletá J. zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja ju budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 700,- eur mesačne a styk otca s maloletou ponechala na úvahu súdu s tým, že ho súd upraví štandardne pri zachovaní práv otca i maloletej J..

Odporca zotrvával na svojom návrhu zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a bol hlboko presvedčený, že pre ďalší zdravý psychický vývin maloletej je potrebné zachovať rovnocenný a rovnoprávny styk s obom a rodičmi. Otec sa o maloletú J. riadne a vzorne stará a venuje jej takmer všetok svoj voľný čas. K osobe matky nechová žiadne negatívne city, komunikuje s ňou výlučne o maloletej J.. Na výživu maloletej prispieva otec k rukám matky 330,- eur mesačne + 60,- eur na sporenie maloletej. Ďalšej pravidelne kupuje maloletej ovocie, stravu a pod, spolupodieľa sa na financovaní krúžkov v škôlke a ďalších vecí. Striedavú osobnú starostlivosť otec vníma ako výchovný model, ktorý v maximálnej možnej miere zabezpečí potreby maloletej a bude sledovať jej záujem. Otcovi pritom nie sú známe dôvodné prekážky výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, tvrdenia matky o problémoch v komunikácií sú účelové. Rodičia sa vedia o základných otázkach týkajúcich sa maloletej J. dohodnúť, zlepšenie komunikácie prostredníctvom organizácie A.D., Z.. H.. matka odmietla, preto jej argumentácia nevychádza z objektívneho stavu. Maloletá má k otcovi vybudovaný veľmi dobrý a kvalitný vzťah, čo potvrdzuje i samotná matka maloletej. V súlade s týmito skutočnosťami a právnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti mal za to, že jeho návrh je dôvodný a žiadal súd, aby mu vyhovel.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila stanovisko navrhovateľky, čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J., keďže obaja rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o tejto otázke. Nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú odôvodňovala viacerými skutočnosťami jednak

na strane rodičov ako i na strane maloletej. Predovšetkým maloletá J. je vo veku štyroch rokov, má nízky vek a nemá takú psychickú kondíciu, aby uniesla dva domovy ako také. Maloletá taktiež viackrát pred cudzími ľuďmi prejavila, že je viac citovo naviazaná na matku, čo potvrdzujú i správy z detského centra, ktoré maloletá navštevuje. V prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by maloletá mala dva domovy s diametrálne odlišnými svetmi, ktoré sú pre maloletú nepredstaviteľné. Na strane rodičov videla zákonné prekážky striedavej osobnej starostlivosti v tom, že rodičia majú medzi sebou obrovskú komunikačnú bariéru, čo sa síce v poslednom období trochu zlepšilo, a to pod ťarchou poučenia, že obaja majú, čo sa týka maloletej, informačnú povinnosť. Možno s odstupom času sa táto bariéra bude zmenšovať, avšak za súčasného stavu veci by súd mal túto prekážku brať pri svojom rozhodovaní do úvahy. Rodičia maloletej majú odlišné morálne kritériá, iné rodinné zvyky a čo sa týka všestranného vývinu maloletej nemajú rovnakú predstavu. Súd je pri svojom rozhodovaní povinný skúmať záujem dieťaťa a ten v súčasnosti nie je režimu striedavej osobnej starostlivosti naklonený. Navrhli veľmi širokú úpravu styku otca s maloletou, ktorú špecifikovali na pojednávaní súdu dňa 25.06.2015. Navrhovateľka trvala na určení vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 700,- eur mesačne, avšak nebráni sa tomu, aby bola táto čiastka rozdelená na bežné výživné a tvorbu úspor.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že pri osobnom stretnutí s matkou jej táto nevedela uviesť žiadny konkrétny dôvod, prečo so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú nesúhlasí, uviedla len, že má obavu, ktorá vyplýva zo správania otca maloletej, z charakteru jeho rodiny, pričom sa jedná o nedôvodné

obavy. Otec má zabezpečené všetky podmienky k tomu, aby bola maloletá zverené do striedavej osobnej starostlivosti, k maloletej má vybudovaný hlboký vzťah, o čom svedčia i listinné dôkazy založené v spisovom materiály. Do ukončenia spolužitia rodičov matka vnímala otca ako rovnocenného partnera vo výchove maloletej a žiadny rozdiel vo veci výchovy rodičov nebol zaznamenaný. Až po opustení spoločnej domácnosti začala matka vedome podnikať kroky, ktorými úmyselne označovala otca ako neprispôsobivého, agresívneho človeka, ktorý sa nevie o maloletú postarať. Matka obmedzovala priamy kontakt otca s maloletou, vynucovala si svoju prítomnosť pri styku otca s maloletou, bránila v kontakte otca s maloletou počas sviatkov. Zmena nastala až po vydaní predbežného opatrenia. Vzťahom maloletej s otcom neotriaslo ani správanie matky, maloletá má k otcovi stále hlboký a úprimný vzťah. Prostredie u otca, pritom maloletá veľmi dobre pozná, jedná sa o prostredie, v ktorom vyrastala. Otec si vie svoje pracovné povinnosti usporiadať tak, aby sa o maloletú vedel riadne a kompletne postarať v čase striedavej osobnej starostlivosti a neexistuje žiadny objektívny dôvod, prečo by maloletá nemala byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež poukázala na to, že otázka komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodov, prečo by dieťa nemalo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Otec pritom vykonal všetky úkony, aby sa vzájomná komunikácia rodičov zlepšila. Matka si vytvára svoj názor na mnohých domnienkach a koná výlučne podľa seba. Návrh otca na zverenie maloletej J. do striedavej osobnej starostlivosti nie je jeho obranou voči plneniu si vyživovacej povinnosti k maloletej, otec má záujem participovať rovnomerne na všetkých nákladoch v súvislosti s maloletou a je ochotný prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, nakoľko si je vedomý, že matka bude mať zvýšené - 134

výdavky v súvislosti s bývaním a otec má záujem na tom, aby bola životná úroveň približne totožná.

Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane oboch rodičov maloletej J., o čom založil do spisu písomné správy. V priebehu šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky, táto zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne a má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletej. Otec má vytvorené veľmi dobré bytové podmienky, maloletá tu má zariadenú svoju vlastnú izbu, prispôsobenú jej potrebám a veku, rovnako ako interiér aj exteriér domu. Vzhľadom k problémovej komunikácii medzi rodičmi bol rodičom doporučený sanačný program prostredníctvom Kľúč, ktorú možnosť otec prijal, matka ju odmietla. Napriek tomu, že rodičia sa sanačného programu nezúčastnili, došlo k zmene zo strany oboch rodičov, čo sa týka styku maloletej s otcom, ktorý sa začal realizovať podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a taktiež otec poukázal na to, že matka sa v tomto stretávaní posunula k pozitívnemu. Kolízny opatrovník mal za to, že maloletá J. je vo veku, keď vo zvýšenej miere potrebuje citovú oporu matky a z tohto dôvodu nenavrhol zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mal za to, že otec má veľmi dobré citové väzby k maloletej, z ktorého dôvodu doporučil súdu upraviť styk otca s maloletou v širšom rozsahu , a to nasledovne: každý párny týždeň od štvrtku 15,30 do nedele 18,00 hod.; každý nepárny týždeň od utorka 15,30 do štvrtka do 9,00 hod. a čo sa týka prázdnin a sviatkov pridržiaval sa návrhu matky maloletej. Výživné doporučil určiť v sume 300,- eur mesačne ako bežné výživné a 100,- eur mesačne na tvorbu úspor.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 13.01.2015, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej J., potvrdením príjme navrhovateľky, potvrdením detského centra Chobotnička, úradným záznamom ÚPSVaR Senec zo dňa 08.01.2015, úradným záznamom ÚPSVaR Senec zo dňa27.01.2015, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 16.04.2015, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním v rodinnom dome v I., podaním navrhovateľky zo dňa 03.06.2015, stanoviskom navrhovateľky k záverečnej správe Kľúč zo dňa 01.06.2015, podaním otca zo dňa 18.06.2015, správami ÚPSVaR Senec a Bratislava z prešetrenia pomerov na strane oboch rodičov a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XXXXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom konania narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá J.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v I. na adrese D.. U. XXX/XX, kde doposiaľ býva odporca a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

Maloletá J. navštevuje detské centrum C., kde mesačný príspevok predstavuje čiastku 350,- eur, stravné 3,- € na deň. V rámci škôlky navštevuje maloletá anglický jazyk, kde poplatok predstavuje čiastku 30,-

eur mesačne, výtvarný krúžok, kde poplatok predstavuje čiastku 35,- eur mesačne, tanečný krúžok, kde poplatok predstavuje čiastku 40,- eur mesačne a plávanie, kde

poplatok predstavuje 60,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, trpí bežnými detskými ochoreniami, za lieky, vitamíny a doplnky matka uhrádza sumu 25,- eur mesačne. Priebežne dokupuje maloletej veci na ošatenie a obuv, stravu v domácom prostredí matka vyčíslila na sumu cca 150,- eur mesačne.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti F., Q..J..H.. ako produktový manažér s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2 787,- eur vrátane bonusov a odmien, iné príjmy nemá. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Spolu s maloletou a svojim priateľom obýva 2- izbový byt na U. R. V. B., kde za podnájom uhrádzajú sumu 450,- eur mesačne. Okrem maloletej J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Odporca je zamestnaný v spoločnosti X. Q. Q., T..Q.. ako systémový špecialista 2. stupňa s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2 440,- eur, iné príjmy nemá. Je vlastníkom rodinné domu v I., ktorý prefinancoval hypotekárnym úverom, ktorý mu bol poskytnutý v celkovej výške 100 000,- eur a kde mesačná splátka predstavuje čiastku 315,- eur. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 200,- eur mesačne.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

- 135

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a tento stav je dlhodobý.

Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a nemali záujem na jeho zachovaní, rozpor medzi nimi však predstavovali príčiny rozvratu manželstva, ktoré obaja videli výlučne v druhom partnerovi. Vzhľadom k tvrdeniam oboch účastníkov konania a k obsahu spisového materiálu, súd ustálil ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva rozdielnosť pováh oboch manželov a z toho prameniace diametrálne odlišné predstavy o vzájomnom manželskom spolužití, čo viedlo k odcudzenie manželov vo všetkých oblastiach spoločného života, kedy každý z manželov vníma spoločný partnerský život, úlohu a postavenie druhého partnera v spoločnom živote

ako i smerovanie spoločného života diametrálne odlišne od predstáv druhého manžela.

Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej J. na čas po rozvode manželstva súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel. Je potrebné uviesť, že súd v danom prípade vychádzal výlučne z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, keďže na strane rodičov nezhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by k zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nemohlo dôjsť. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú J., osobnostne aj prakticky sú schopní túto starostlivosť o maloletú vykonávať a obaja mali o výkon osobnej starostlivosti o maloletú eminentný záujem. Na strane ani jedného z rodičov súd nezhliadol žiadne prekážky výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, obaja rodičia vedia v plnej miere zastať všetky obslužné a každodenné činnosti, týkajúce sa starostlivosti o maloletú a majú vo svojom osobnostnom fonde potrebnú mieru zodpovednosti, empatie a samostatnosti k výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností však súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, kde súd zhliadol rozpor zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s jej záujmom. Maloletá je vo veku necelých štyroch rokov a síce sa v otázke striedavej osobnej starostlivosti názory klinických detských psychológov líšia, väčšina z nich zastáva názor, že v predškolskom veku nie je táto forma starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa a neodporúčajú ju. Ide totiž o vek, keď dieťa potrebuje stabilné zázemie a pocit domova, potrebuje mať jasné bydlisko, kde patrí a kde má domov. No ak je dieťa staršie, napríklad už navštevuje školskú dochádzku, v ktorej sa už dostatočne aklimatizovalo, vtedy už striedavá starostlivosť môže pripadať do úvahy. Navyše vo vyššom veku dieťa dokáže už aj samo vyjadriť svoje pocity a potreby. Vždy je dôležité uvedomiť si, koho potreby sa pri striedavej osobnej starostlivosti sledujú, či potreby dieťaťa alebo potreby rodiča a pri kolízii týchto dvoch súborov potrieb treba zvažovať všetky aspekty daného prípadu, nielen právnu úpravu, ktorá striedavú osobnú starostlivosť umožňuje, ale aj vplyv tohto modelu starostlivosti na maloleté dieťa a jeho ďalší vývin, kde súd na strane maloletej J. zhliadol nutnosť stability výchovného prostredia. Súd však dáva obom rodičom do pozornosti ust. § 26 Zákona o rodine a v tejto súvislosti uvádza, že v danom prípade prihliadal výlučne na vek maloletej a s tým spojené vývinové potreby maloletej, ktoré sa však postupom času prirodzene zmenia a prípadné zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v budúcnosti jednou

z možností úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, samozrejme za predpokladu záujmu zo strany otca maloletej a za splnenia ostatných zákonných podmienok (vhodné výchovné prostredie, spôsobilosť výkonu osobnej starostlivosti o maloletú a pod.) tak ako ich má na mysli ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Vzhľadom k nízkemu veku maloletej J. nie je možné toto rozhodnutie súdu považovať v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností za konečné a nepovažuje ho za také ani samotný súd. I s ohľadom na uvedené skutočnosti, silné citové väzby medzi otcom a maloletou J. a potreby zachovania a rozvíjania týchto väzieb, súd pristúpil k širokej úprave styku otca s maloletou J. tak, aby sa otec podieľal na všetkých úkonoch týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, a to i v rámci pracovného týždňa, počas ktorého maloletá navštevuje detské centrum. Otec teda bude v čase - 136

úpravy jeho styku s maloletou J. vykonávať všetky obslužné činnosti spojené so starostlivosťou o maloletú, vrátane prípravy stravy, chystania do detského centra, vozenia z centra, zabezpečovania krúžkov a pod. Pri porovnaní úpravy styku otca s maloletou s jej prípadným zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd konštatuje, že čo do samotnej úpravy styku v rámci dvojtýždňového časového obdobia (keďže styk je upravený na párny a nepárny kalendárny týždeň), otec má upravený styk s maloletou na šesť kalendárnych dní - párny týždeň štyri dni a nepárny týždeň dva dni, teda bez jedného kalendárneho dňa bude otec realizovať svoj styk s maloletou v rovnakom rozsahu ako matka. Pokiaľ ide o úpravu Vianočných, Jarných a Veľkonočných prázdnin, tieto súd upravil štandardne s prestriedaním rodičov v rámci párneho a nepárneho kalendárneho roku a počas letných mesiacov júl a august budú rodičia s maloletou v rovnakom rozsahu, keď styk otca s maloletou je upravený v tomto 8- týždňovom časovom období na 4 kalendárne týždne. Súd síce návrhu otca na zverenie maloletej J. nevyhovel, avšak čo do úpravy jeho styku s maloletou, tento upravil tak, že otec bude realizovať styk s maloletou J. v rámci celého kalendárneho roku prakticky v rovnakom rozsahu ako matka.

Spornou medzi rodičmi bola i otázka vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, ktorá spornosť sa na strane otca maloletej odvíjala od jeho návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a na strane matky z deklarovaných nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej J.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. Obligatórne tiež súd prihliada i na životnú úroveň rodičov. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matkou navrhovaná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 700,- eur mesačne bola nadhodnotená a nezodpovedala nákladom na odôvodené potreby a záujmy maloletej J.. Súd nespochybňuje, že na strane maloletej J. sú prítomné zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia, s ktorým súhlasili obaja rodičia a spoločne ho vybrali, čím na seba dobrovoľne obaja prevzali i náklady s tým spojené. Rovnako nie je možné opomenúť, že na strane maloletej sú prítomné i ďalšie náklady spojené s uspokojovaním základných životných potrieb, ako je strava v domácom prostredí, bývanie, ošatenie, trávenie voľného času, rozvíjanie osobnosti dieťaťa a pod. Na tomto mieste však súd musí prihliadať na rozsah úpravy styku otca s maloletou, kde otec bude tráviť s maloletou takmer rovnaké časové obdobie, ako matka, za ktoré bude taktiež uspokojovať potreby maloletej, ako je strava v domácom prostredí, bývanie, ošatenie, trávenie voľného času vrátane dovoleniek a pod. Na matkou deklarované náklady spojené s bývaním na strane maloletej súd preto neprihliadol, keďže maloletá bude v domácnosti otca tráviť takmer rovnako dlhý čas ako v domácnosti matky. Na strane matky sa pritom tieto výdavky delia medzi tri osoby

a nie dve, keďže v spoločnej domácnosti s matkou býva aj jej priateľ. Rovnako je to i so stravou na strane maloletej v domácom prostredí a drogistické či hygienické potreby, ktoré bude musieť rovnako zabezpečovať a používať otec maloletej ako aj matka. Pokiaľ ide o ošatenie, súdu sa matkou deklarovaný výdavok vo výške 363,- eur mesačne javil ako výrazne nadhodnotený, nezodpovedajúci priemerným mesačným nákladom na ošatenie maloletého dieťaťa vo veku maloletej J.. Ak matka skutočne takéto výdavky na ošatenie maloletej vynakladá, jedná sa o nadštandardný výdavok, ktorý je výlučne v réžii tohto rodiča bez toho, aby bolo možné druhého rodiča nútiť prispievať v tomu

zodpovedajúcom rozsahu na tento výdavok u maloletého dieťaťa. Taktiež hračky, ktoré sú v živote tak malého dieťaťa nevyhnutnou súčasťou jej potrieb, zakupujú maloletej obaja rodičia rovnako ako s ňou obaja rodičia trávia a budú tráviť voľný čas, každý podľa vlastného uváženia. Nie je možné, aby rodič, ktorý s maloletým dieťaťom aktívne trávi voľný čas, absolvuje s dieťaťom dovolenky, výlety a rôzne iné aktivity, prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, tu matka poukazovala na to, že otec si túto vyživovaciu povinnosť neplní v dostatočnom rozsahu k jej rukám, avšak sama potvrdila priamu úhradu nákladov na strane maloletej J. zo strany otca (krúžky v škôlke, ošatenie a pod.) a taktiež poukazovala na to, že obaja rodičia majú záujem podporovať maloletú v jej záujmoch a aktivitách. Medzi rodičmi teda nie je sporné, či si otec k maloletej J. plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a v dostatočnom rozsahu, ale forma plnenia si tejto vyživovacej povinnosti. Súd má pritom za to, že ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, si túto plní aj pravidelnými priamym platbami nákladov vyskytujúcich sa na strane maloletého dieťaťa, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám matky vo výške, ktorá bude pokrývať všetky náklady na strane maloletého dieťaťa deklarované matkou, resp. ich presnú polovicu. Za predpokladu, že by si povinný rodič túto svoju povinnosť neplnil v dostatočnom rozsahu a staval by tak matku do situácie, kedy by bolo ohrozené uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa, súd by pristúpil k zmene rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča a túto by upravil s ohľadom na prístup povinného rodiča k plneniu si svojej najzákladnejšej rodičovskej povinnosti. Súd taktiež poukazuje na to, že suma 300,- eur mesačne ako bežné výživné na dieťa vo veku maloletej J., ktoré nemá zhoršený zdravotný stav a ani u neho nie sú prítomné žiadne iné skutočnosti, ktoré by boli spojené so zvýšenými výdavkami, je dostatočne vysokou sumou výživného, ktorá umožní, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti z strany druhého rodiča, uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej J. v dostatočnom, ak nie nadštandardnom rozsahu.

Príjem otca maloletej J., ktorý do určitej miery prevyšuje priemerný príjem dosahovaný v našich podmienkach, odôvodňuje tvorbu úspor u maloletej J., ktorú súd určil v sume 100,- eur mesačne. Úspory na strane maloletého dieťaťa pritom môžu byť použité na rôzne zvýšené výdavky, ktoré sa na strane maloletej vyskytnú a ktoré presahujú bežné výdavky na jej odôvodnené potreby a záujmy (napr. štúdium v zahraničí, nákladnejšia zdravotná starostlivosť pri zhoršení zdravotného stavu a pod.), alebo sa nimi čiastočne zabezpečí dieťa do budúcnosti, kedy mu tieto finančné prostriedky môžu pomôcť osamostatniť sa. O ich konkrétnom - 137

použití však do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa rozhoduje súd, ktorý v rámci prípadného konania o uvoľnení finančných prostriedkov, ktoré budú tvoriť úspory na strane maloletej, bude podrobne skúmať dôvody, pre ktoré niektorý z rodičov o uvoľnenie týchto prostriedkov požiada. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti súd poukazuje na to, že tieto možno vyhodnotiť ako v zásade rovnaké. Obaja rodičia dosahujú približne rovnaký príjem, matka dokonca o cca 300,- eur vyšší, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej J.. Na strane otca je síce prítomné vlastníctvo nehnuteľností v I.E., ktoré je prefinancované hypotekárnym úverom vo výške 100 000,- eur, avšak matka opakovane uvádzala, že po rozvode manželstva bude svoju bytovú otázku riešiť zakúpením bytu, taktiež na hypotekárny úver. Pokiaľ teda ide o dosahované príjmy ako aj celkové osobné možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, v týchto nie je medzi rodičmi zásadného rozdielu, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu, podľa ktorého by jeden z rodičov prispieval na výživu maloletej J. vo väčšom rozsahu, než druhý z rodičov. Záverom súd opakovane poukazuje na to, že uvedené treba posudzovať v kontexte nastolenej úpravy styku otca s maloletou, kedy otec bude s maloletou v kontakte prakticky v rovnakom rozsahu ako matka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 26. júna 2015