Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/11/2015

Zmenené rozhodnutím 35P/5/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matky: I.. C. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX M., zastúpená: Mgr. Zuzana Gáliková, Advokátska kancelária Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 50940945 a otca: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX M., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 13P/278/2014 - 89 z 18.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 9CoP/11/2015 - 120 z 25.06.2015 v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné na maloletú sa od 17.01.2022 zvyšuje zo sumy 100,00 eur na sumu 165,00 eur, ktorú je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. II. Zročné výživné od 17.01.2022 do 28.02.2022 vo výške 96,45 eura je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: R.. Y. N. I. nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Z. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Matisom, advokátom so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 8, proti odporcovi: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Z. XX, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o. so sídlom Nitra, Farská 25, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. decembra 2014 č. k. -89, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej, v časti úpravy styku odporcu s maloletou, ako aj v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky Y. N. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX a odporcu B. N., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 11. 09. 2010 v Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 56, ročník 2010, na strane 140, pod poradovým číslom 280, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Okrem toho upravil styk odporcu s maloletou S. N. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v mesiac od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod.; v období letných školských prázdnin každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a každý tretí a štvrtý plný augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a v období od 24. 12. do 01. 01. nasledujúceho roka každý párny rok od 24. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30. 12. od 9.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. s tým, že odporca si maloletú prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá matke riadne a včas na tom istom mieste. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť maloletú na styk s odporcom riadne pripraviť a odporcovi včas odovzdať. Posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1,

2, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú narušené a rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Obaja účastníci konania počas celého konania prezentovali svoj postoj smerujúci k rozvodu manželstva, spočívajúci v tom, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 8/2014, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Príčinou rozpadu vzťahu bolo citové odcudzenie spôsobené rozdielnym pohľadom manželov na spoločné manželské spolužitie, nedostatok spoločných záujmov, zasahovanie rodinných príslušníkov do ich manželského života, rozdielne názory na zabezpečovanie starostlivosti o ich maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Naviac, nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb ani u jedného z manželov, preto mal za to, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva a manželstvo účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol. Súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. N.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletú, majú vytvorené vhodné podmienky pre jej zabezpečovanie, v starostlivosti žiadneho z nich neboli zistené nedostatky (otcova výhrada týkajúca sa prítomnosti domáceho zvieraťa v domácnosti matky nemá žiaden negatívny dopad na výchovu a fyzický a psychický vývoj maloletej, lekárka dieťaťa nezistila žiadne ochorenie, ktoré by súviselo so spolužitím so zvieraťom). Pri rozhodovaní, komu dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, vzal do úvahy doterajšie prostredie, v ktorom maloletá vyrastala, najbližšie vzťahové osoby, na ktoré bolo dieťa emocionálne naviazané, rodičovské kompetencie prejavujúce sa v tom, kto s dieťaťom a v akej intenzite trávil čas, aké aktivity spolu realizovali, aké podnetné prostredie mu vytvárali, akým spôsobom dbali a zabezpečovali jeho všestranné potreby. Najbližšou vzťahovou osobou bola matka

- navrhovateľka, nakoľko bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, trávila s dieťaťom najviac času a dieťa je na ňu emocionálne naviazané. Toto sa nezmenilo ani po nástupe matky do zamestnania (aj z ekonomických dôvodov), nakoľko táto aj po ukončení rodičovskej dovolenky zabezpečuje riadne starostlivosť o maloleté dieťa s pomocou starých rodičov, ktorí podobne ako rodičia otca dieťaťa žijú s matkou maloletej v jednom rodinnom dome. Okrem toho zdôraznil, že pracovná doba matky, resp. výkon práce farmaceutického zástupcu umožňuje matke flexibilne reagovať na potreby maloletej. Naviac konštatoval, že v súčasnosti je potrebné zastabilizovať výchovné prostredie maloletej, nakoľko situácia v rodine po rozchode rodičov, ich vzájomné konflikty môžu mať negatívny dopad na zdravý vývoj maloletej. Súd prvého stupňa po zhodnotení uvedených skutočností a aj s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom k výhradám rodičov k striedavej osobnej starostlivosti, k problematickej komunikácii medzi rodičmi, ako aj k odporúčaniu, resp. k záverom psychologickej konzultácie RPPS, túto formu starostlivosti, ktorá by umožnila obom rodičom v rovnakej miere sa podieľať na zabezpečovaní potrieb ich dieťaťa, súd vylúčil. Následne upravil styk otca s maloletou počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod.; v období letných školských prázdnin každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a každý tretí a štvrtý plný augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a v období od 24. 12. do 01. 01. nasledujúceho roka každý párny rok od 24. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30. 12. od 9.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Okrem toho odporcu - otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletej S. ako aj na celkovú životnú úroveň rodiny, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletého dieťaťa. Ohľadom majetkových pomerov otca zistil, že v súčasnosti je síce na rodičovskej dovolenke, avšak po jej ukončení nastúpi do zamestnania, kde jeho priemerný mesačný príjem bol 349,14 eura netto. Následne prihliadol aj na to, že okrem príjmu zo závislej činnosti má otec pravidelný príjem vo forme finančnej podpory zo strany jeho rodičov, ktorým ako samostatne hospodáriacim roľníkom pomáha pri výkone ich činnosti, vo výške 150-200 eur mesačne. Súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného tak vychádzal z príjmu otca vo výške 500 eur až 550 eur mesačne netto a dospel k záveru, že výživné v súdom stanovej výške môže otec platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň, pri zohľadnení jeho odôvodnených výdavkov (70 eur príspevok rodičom na bývania) a skutočnosti, že inú vyživovaciu nemá. Rovnako tak ustálil, že aj matka maloletej

má finančnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, preto mal za to, že spolu s výživným od otca a prídavkami od štátu na dieťa budú zabezpečené finančné potreby maloletej S.. O náhrade trov konania rozhodol podľa prvej vety § 144 ods. 1 OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej S. na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, nesúhlasiac so zverením maloletej S. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Namietal, že súd sa nijako nevyporiadal so závažnou skutočnosťou a to, že odporca je na rodičovskej dovolenke a je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas celého dňa. Mal za to, že práva obidvoch rodičov dieťaťa sú rovnocenné, a keďže navrhovateľka kvôli pracovným povinnostiam nie je schopná zabezpečovať celodennú osobnú starostlivosť o dieťa, neexistoval žiaden dôvod na to, aby dieťa nebolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. Bol presvedčený o tom, že práva nielen otca dieťaťa, ale aj dieťaťa na osobnú starostlivosť rodiča majú prednosť pred tým, aby sa o dieťa starali jeho starí rodičia, ktorých starostlivosť o dieťa má mať len doplnkový charakter. Rovnako tak nesúhlasil so zverením maloletej S. do osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že navrhovateľka nie je schopná riadne sa starať o dieťa a aj v čase, keď nie je v práci, starostlivosť zabezpečujú jej rodičia, ktorí nie sú schopní postarať sa o dieťa riadne. Tento záver vyplýval podľa neho aj zo skutočnosti, že keď trávi čas s dieťaťom, o ktoré sa v poslednej dobe v prevažnej miere starali rodičia navrhovateľky, dieťa má zhoršené hygienické návyky. Okrem toho vytkol neustály kontakt s domácimi zvieratami, ktoré majú prístup aj do miest, kde sa uschovávajú potraviny a ich pohyb po dome nie je nijako prispôsobený pobytu maloletého dieťaťa, čo preukázateľne viedlo aj k parazitárnemu ochoreniu maloletej S.. Rovnako namietal zanedbávanie potrieb dieťaťa navrhovateľkou, ktorá nikdy nechodí na prechádzky s dieťaťom, ako aj si vyžiadala od lekára sirup na ukľudnenie bez vyšetrenia dieťaťa. O celkovej nestabilite podľa neho svedčila aj častá zmena zamestnaní, kedy v priebehu 12 rokov vystriedala viac ako 6 zamestnaní, pred uzatvorením manželstva mala množstvo vzťahov, ktoré náhle ukončovala, mala zlé vzťahy v práci a je náladová. Zároveň vyjadril presvedčenie, že navrhovateľka má psychické problémy, ktoré sa odrážajú aj v ich komunikácii po rozvode a tieto zle vplývajú na dieťa, nakoľko sa nedokáže kontrolovať a ovládať. Takéto správanie podľa odporcu nastalo až po narodení dieťaťa a podľa jeho názoru k nemu došlo preto, že navrhovateľka sa cíti byť dieťaťom obmedzená. Rovnako tak poprel tvrdenia navrhovateľky, že sa o dieťa riadne stará a chodí s ním napr. plávať. Záverom uviedol, že všetko prispôsobil tomu, aby sa mohol o maloletú S. riadne, osobne a počas celého dňa starať, a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a zveriť maloletú S. do jeho osobnej starostlivosti, pričom ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Okrem toho žiadal upraviť aj výrok o styku maloletej S. s navrhovateľkou a taktiež navrhol zaviazať navrhovateľku prispievať na výživu maloletej S. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, poukazujúc na vykonané dokazovanie a závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko ho považuje za vecne a právne správne a zodpovedajúce záujmom a právam maloletého dieťaťa. Za primárny dôvod označila skutočnosť, že odporca sa sám nedokáže postarať o malé dieťa a to najmä vzhľadom na vek dieťaťa a tiež pohlavie dieťaťa. Okrem toho poukázala aj na nezáujem odporcu a jeho rodiny o maloletú S. a to až do jej takmer dvoch rokov. Následne sa vyjadrila aj k listu matky odporcu, adresovaného zákonnej sudkyni, a poukázala na konkrétny prípad, keď bolo starou matkou maloletému dieťaťu povedané, že matka zomrela. Zdôraznila, že odporca sa v domácnosti po narodení dcéry zdržiaval len minimálne, voľný čas radšej trávil u svojich rodičov a jeho záujem nastal až v čase, keď podala návrh na rozvod. Uvedené hodnotila ako osobnú pomstu za rozvod, ktorého vrcholom bolo odlúčenie maloletého dieťaťa na 35 dní od blízkych ľudí, s ktorými dovtedy vyrastala. Bola a naďalej je zásadne proti týždennej striedavej starostlivosti, ktorá sa preukázala ako nefunkčná. Okrem toho poukázala na to, že odporca s maloletou S. takmer každý týždeň navštevuje pediatričku s rôznymi chorobami. Čo sa týkalo parazitárneho ochorenia maloletého dieťaťa, poukázala na to, že do spisu bola predložená správa ošetrujúcej pediatričky, že S. od svojho narodenia nikdy nemala akékoľvek zdravotné problémy týkajúce sa pobytu v domácnosti so zvieratami. Práve naopak, zo

zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že k parazitárnemu ochoreniu prišlo v čase, keď sa maloletá S. už dlhšie nachádzala v starostlivosti odporcu a v domácnosti jeho rodičov, t.j. v septembri 2014. Taktiež bola jej domácnosť, ako aj domácnosť jej rodičov šetrená sociálnymi kurátorkami, ktoré sa k stavu vyjadrili na súde, čo sa nedalo povedať o odporcovi a domácnosti jeho rodičov. Okrem toho vytkla, že odporca sa dodnes nevyjadril k svojmu biologickému otcovi. K námietke odporcu, že sa nedokáže postarať o svoju dcéru z dôvodu, že sa zamestnala, uviedla, že odporca síce zostal na materskej dovolenke, avšak tá mu v mesiaci február končí. Okrem toho dodala, že sa musela zamestnať, nakoľko odporca absolútne prestal finančne prispievať na chod domácnosti. Naviac dodala, že jej práca je časovo flexibilná, čo podložila do spisu aj výpisom ciest GPS, čiže môže tráviť s dcérou čas doobeda aj poobede a môže sa jej plnohodnotne venovať, pričom s dcérou chodí na výlety, prechádzky, do kolektívu detí v podobnom veku, plávať a pod. Následne vyjadrila presvedčenie, že ani odporca nevarí, a keďže sa venuje aktivitám spojenými s príležitostným predajom kvetov, maloletá S. väčšinu času aj tak trávi s odporcovou matkou. V ďalšej časti vyjadrenia sa vyjadrila aj k zmenám zamestnaní, ktoré odôvodnila kariérnym a finančným rastom, ako aj poprela zlý vzťah s kolegami a poukázala na príjem odporcu a spoločné hospodárenie. Rovnako poprela užívanie sirupu na ukľudnenie, ako aj psychiatrické problémy. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby bolo odvolanie odporcu zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa a to i napriek tomu, že rozhodnutie o čase pobytu maloletej S. u odporcu počas jednotlivých bežných týždňov považovala za nadštandardné.

K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa vyjadril odporca, popierajúc pravdivosť tvrdení a dôvodil tým, že navrhovateľka sa pokúša znemožniť mu uplatňovať rodičovské práva. Mal za to, že starí rodičia vždy prejavovali záujem o vnučku, venovali sa jej, trávili s ňou čas, o čom svedčí aj to, že keď navrhovateľka odišla na lyžovačku, nechala maloletú S. u nich, aby sa o ňu starali. Zdôraznil, že až do konfliktu boli vzťahy v rodine bez vážnych problémov a navrhovateľka nikdy nespochybňovala jeho schopnosť postarať sa o dieťa, ako ani vzťah jeho rodičov k dcére alebo bytové pomery. Rovnako nepravdivé tvrdenie bolo aj to, že jeho matka informovala maloletú S. o tom, že navrhovateľka zomrela. Záverom uviedol, že od narodenia dcéry aj on osobne zabezpečoval starostlivosť o maloletú S. a venoval jej všetky svoju pozornosť a vie sa o ňu po každej stránke postarať, na čom nemení nič ani pohlavie dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 odsek 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej, v časti úpravy styku odporcu s maloletou, ako aj v časti náhrady trov konania, je vecne správny, preto ho zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov konania, ako aj úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, pochádzajúcemu z manželstva - maloletá S. N., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po rozvode manželstva upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Okrem toho upravil styk odporcu s maloletou S. N. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v mesiac od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod.; v období letných školských prázdnin každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a každý tretí a štvrtý plný augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite a v období od 24. 12. do 01. 01. nasledujúceho roka každý párny rok od 24. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30. 12. od 9.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. s tým, že si odporca si maloletú prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá matke riadne a včas na tom istom mieste. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť maloletú na styk s odporcom riadne pripraviť a odporcovi včas odovzdať.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej S., nar. XX. XX. XXXX napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva pre absenciu odvolania nadobudol preto právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostala len úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Citovaným zákonným ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je daná v prípade, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade nemusí odvolací súd vo svojom odôvodnení uvádzať (kopírovať) všetky dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale sa môže obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého prvostupňového rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a z takto vykonaného dokazovania vzišlo i správne rozhodnutie po právnej stránke, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom veci, ako aj právnym posúdením súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba hodnotiť ako podrobné, presvedčivé a logické, v dôsledku čoho sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v celom rozsahu stotožňuje a svoje odôvodnenie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom,

prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Okrem toho pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (R 30/1990), resp. zverením, komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú (R 20/1980).

Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. I keď sa pri rozvode manželstva rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, táto úprava neznamená stratu kontaktu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Uvedenú situáciu zákon rieši tým, že pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a to prostredníctvom úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom. Rodičia sa na tejto úprave môže dohodnúť a v prípade, ak sa nedohodnú, styk upraví súd v rozhodnutí o rozvode. Otázku styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove), ako aj okolnosti na strane rodičov (napr. rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.). Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností je potrebné vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To znamená, že je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby. Súd teda zverí maloleté dieťa tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pri rozhodnutí o zverení dieťaťa do výchovy rodičov súd sleduje predovšetkým záujem dieťaťa so zreteľom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebude zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej. S poukazom na uvedené, ako aj obsah spisu, bolo potrebné ustáliť, že lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté dieťa boli zistené u navrhovateľky, a to nielen ohľadom hmotného zabezpečenia, ale celkového vzťahu maloletého dieťaťa k navrhovateľke, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonávala od jeho narodenia až doposiaľ, má k nej vytvorený citový vzťah, je zvyknuté na prostredie u navrhovateľky a navrhovateľka riadne zabezpečuje aj ostatné potreby maloletého dieťaťa. Na uvedenom nezmenila nič ani skutočnosť, že navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná na plný pracovný úväzok, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že si vie svoje pracovné povinnosti upraviť tak, aby dokázala zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Čo sa týkalo odporcom namietanej materskej, resp. rodičovskej dovolenky, uvedenú skutočnosť odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, hodnotil za účelovú, nakoľko odporca na materskú dovolenku nastúpil až 1. septembra 2014, t.j. po začatí súdneho konania a dovtedy osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala navrhovateľka, ktorá sa o dieťa riadne starala a šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti, ako ani nebola preukázaná nespôsobilosť navrhovateľky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa. Rovnako sa nepotvrdili žiadne negatívne dôsledky, týkajúce sa prítomnosti domáceho zvieraťa v domácnosti navrhovateľky. Okrem toho bolo potrebné ustáliť, že odporca rozhodnutím súdu prvého stupňa o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebol poškodený na svojich právach rodiča, pretože rozhodnutím súdu prvého stupňa bol upravený styk odporcu s maloletým dieťaťom dostatočne široko. Odporca tak

ako rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do výchovy, môže v dostatočnom rozsahu uplatňovať svoju úlohu vo výchove dieťaťa, danú mu Zákonom o rodine, ako aj Ústavnou SR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nebolo možné prisvedčiť odporcovi, že by došlo k poškodeniu jeho práva, resp. k poškodeniu práva dieťaťa na osobnú starostlivosť zo strany rodiča. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, a nie jej rodičov, a preto námietka odporcu, týkajúca sa prednosti osobnej starostlivosti rodiča proti osobnej starostlivosti starých rodičov, je irelevantná. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne svoje rozhodnutie postavil na výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré správne vyhodnotil a viedli ho k vydaniu správneho rozhodnutia, ktoré je v absolútnom a najlepšom záujme maloletého dieťaťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej S. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej, v časti úpravy styku odporcu s maloletou, ako aj v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil, pričom na podrobné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a s týmito sa stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 a § 146 odsek 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Takýmto konaním je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.