Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-55-2015.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému G. F., nar. XX. X. XXXX, P. XXX, P., o zaplatenie 132,45 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 84,65 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11,90 eur od 4.3.2012 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,40 eur od 4.4.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 53,85 eur od 4.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,5 eur od 4.6.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 4,59 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 16,68 eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu z a m i e t a sčasti o zaplatenie sumy 47,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 4.3.2013 do zaplatenia.
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 25. 2. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 132,45 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11,90 eur od 4. 3. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15,40 eur od 4. 4. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 53,85 eur od 4. 5. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,5 eur od 4. 6. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,80 eur od 4. 3. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným, došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb. K uvedenej zmluve účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj dodatok, podľa ktorého žalovanému bola poskytnutá zľava na využívané služby v lehote viazanosti 24mesiacov. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému plnenie riadne a včas, žalovaný však porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil faktúry a je v omeškaní s úhradou 84,65 eur. Preto mu vnikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.
Žalovaná suma pozostáva zo sumy 84,65 eur vyfakturovanej jednotlivými faktúrami za neuhradené služby a zo sumy 47,80 eur vyfakturovanej titulom zmluvnej pokuty.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, výpisom z obchodného registra právneho predchodcu žalobu, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 10. 2. 2011 uzatvorili zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol program Relax 60+ (120).
Podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10. 2. 2012, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 sa zaviazala žalovanému poskytovať program služieb Relax 60+ (120) za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 eur s DPH. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť uvedený poplatok.
Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku, sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku, Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku.
Podľa bodu 3 tohto Dodatku, sa účastník zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (24mesiacov) nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
Podľa bodu 4 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (47,80 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.
Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami spolu sumu vo výške 84,65 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2012 splatnou dňa 3. 3. 2012 sumu 11,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2012 splatnou dňa 3. 4. 2012 sumu 15,40 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 4. 2012 splatnou dňa 3. 5. 2012 sumu 53,85 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 5. 2012 splatnou dňa 3. 6. 2012 sumu 3,50 eur.
Súčasne právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2013 splatnou dňa 3. 3. 2013 na sumu 47,80 eur.
Listom zo dňa 29. 11. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dňa 20. 11. 2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.
Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 10. 2. 2011 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 84,65 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.
Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 84,65 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur, ktorá mala byť dohodnutá v Dodatku k zmluve. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.
Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.
Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.
Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute je pre neurčitosť neplatná.
Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je neplatná, preto súd žalobu, vrátane úroku z omeškania, zamietol.
Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej veci úspech žalobcu predstavuje 84,65 eur (63,91%) a úspech žalovaného 47,80 eur (36,09%), tj. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odrátaní jeho neúspechu v konaní od úspechu, t.j. vo výške 27,82% z trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania, pozostávajúca zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Z tejto sumy 27,82% predstavuje 4,59 eur a túto sumu aj súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov konania.
Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 59,97 eur (2krát hlavný úkon po 16,60 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 8,39 eur + 20% DPH 9,99 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 59,97 eur predstavuje 27,82% sumu vo výške 16,68 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).