Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_0Er-23-2002.pdf
PDF · 77.75 KB
No categories available
0Er/23/2002
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému M. U., nar. 6. 4. XXXX, zomrelý 3. 2. XXXX, naposledy bytom K. XXX/XX F. Z., o vymoženie 361,22 eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi trovy exekúcie v sume 87,83 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením na vykonanie exekúcie č. 5505 009027 zo dňa 28.1.2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 361,22 eur, na podklade exekučného titulu -rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.: 4Cb/297/2000 zo dňa 19.6.2001.
Dňa 16.2.2015 doručil poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým navrhol zastaviť exekúciu voči povinnému, nakoľko tento dňa 3.2.2008 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo uznesením tunajšieho súdu č. k.: 6D/434/2008 zo dňa 23.4.2008 zastavené pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, súd rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnému, nakoľko po začatí exekučného konania, tento stratil spôsobilosť byť jeho účastníkom. Do práv a povinností poručiteľa nevstúpili pritom žiadni dedičia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov oprávneného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 183,73 Eur.
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v znení novely č. 405/2006 Z. z. vzťahujúca sa pre toto exekučné konanie (ďalej len „vyhláška“) Ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcii povinnému a oprávnenému (3,32 €), doručenie príkazu na začatie exekúcie (3,32 €), doručenie exekučného príkazu (3,32 €), zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3 x 3,32 €), zisťovanie účtu povinného (3 x 3,32 €, banky: VÚB, SLSP a daňový úrad) a hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, za nasledovné úkony exekučnej činnosti: zisťovanie majetku povinného (1 začatá hodina). Teda odmena súdneho exekútora podľa tohto bodu je vo výške 39,84 eur. (so započítaním odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky - úkony odmeňované paušálnou sumou). Súd priznal odmenu v zmysle gramatického výkladu citovanej vyhlášky paušálnu odmenu len za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že úmyslom zákonodarcu nebolo cieľom takýmto spôsobom navyšovať trovy súdneho exekútora, keď tento si okrem paušálnej odmeny za každé doručenie uvedených písomností v exekučnom konaní vyúčtoval aj náhradu hotových výdavkov (poštovného) za doručovanie uvedených písomností, pričom súd poukazuje na to, že paušálna odmena a náhrada hotových výdavkov sa nesmú prekrývať a uplatňovať duplicitne, keď aj samotná citovaná vyhláška tieto trovy exekúcie dôsledne od seba odlišuje a ich náhradu upravuje v odlišných ustanoveniach. Súdny exekútor si preto nesprávne vyúčtoval paušálnu odmenu za každé doručovanie písomností v exekučnom konaní a zároveň za ten istý úkon si vyúčtoval aj náhradu hotových výdavkov. Vyhláška z gramatického hľadiska jasne formuluje „doručenie“ ako singulár, teda nemá na mysli priznanie odmeny za „každé doručenie“, tak ako to expresis verbis upravuje v prípade ďalších odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (príkladmo: každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a pod.).
V uznesení spis. zn.: 2 Cdo/48/2008 z 28.10.2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie nasledovné: „z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne
vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“
Náhrada hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) predstavovala náhradu za poštovné výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie preukázateľne vynaložil a riadne zdokladoval v predloženom exekučnom spise. Súd priznal náhradu poštových výdavkov za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinnému, doručenie exekučného príkazu (2x), doručenie príkazu na začatie exekúcie (2x), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (daňový úrad, VÚB banka, a.s., SLSP, sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, kataster nehnuteľností). Iné preukázateľne vynaložené poštové výdavky nevyplývali z predloženého exekučného spisu, súd preto náhradu nepriznal v plnej uplatňovanej výške súdnym exekútorom, ale len za vyššie uvedené doručenia písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa. Náhrada poštových výdavkov tak predstavuje sumu 11,52 € (12 x 0,96 €). Cena poštovného 1 doporučenej zásielky do 100 g v čase realizovania doručenia písomností súdneho exekútora (obdobie r. 2001 - 2006), určená podľa Sadzobníka poštových služieb doručovateľa Slovenská pošta, a.s. V rámci náhrady hotových výdavkov súd priznal aj náhradu za poplatky, ktoré súdny exekútor vynaložil v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a to: kolok pre živnostenský úrad 3,32 €, poplatok za poskytnutie informácie VÚB banka, a.s. 6,64 €, poplatok za poskytnutie informácie SLSP 10,21 €, kolok pre daňový úrad vo výške 1,66 €. Spolu náhrada za poplatky: 21,83 €. Náhradu za overené poverenie vo výške 2 x 0,66 € súd nepriznal, keď tieto poplatky neboli preukázané v predloženom exekútorskom spise.
Pri preskúmaní uplatnených náhrad cestovných výdavkov (jazda zo dňa 20. 2. 2002 a dňa 17. 8. 2004), súd nepriznal náhradu za tieto uplatnené hotové výdavky, nakoľko súdny exekútor nepredložil súdu o vykonaní týchto pracovných ciest relevantné vyúčtovanie v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a taktiež z obsahu exekútorského spisu nevyplýva zdokladovanie uplatnených pracovných ciest v zmysle výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. júna 1998, číslo 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. V exekútorskom spise chýba zápisnica o úkone na mieste samom, prípadne vyúčtovanie pracovnej cesty. Taktiež súd poukazuje na to, že do exekútorského spisu bola iba voľne vložená nečitateľná fotokópia technického preukazu motorového vozidla. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a nedostatočnému zdokladovaniu uplatnených cestovných výdavkov, súd ich náhradu nepriznal. V časti rozhodovania súdu o trovách exekúcie má postavenie účastníka konania aj súdny exekútor, na ktorého sa s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O. s. p., rovnako vzťahujú aj predchádzajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to najmä o dokazovaní v konaní, keď táto povinnosť preukázať svoje tvrdenia vyplýva účastníkom z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd mu aj vzhľadom k doposiaľ preukázaným tvrdeniam, náhradu cestovných výdavkov nepriznal.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 39,84 € a náhrad hotových výdavkov 33,35 € a to v sume 14,64 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 87,83 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).