Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/853/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporkyni W. W., nar. X.X.XXXX, bytom T. S. XXX, o zaplatenie 138,08 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -128 zo dňa 26.6.2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti výroku o určení lehoty na plnenie - 3 dní od právoplatnosti rozsudku - ohľadne povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,69 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 138,08 eur od 11.2.2011 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti výroku o uložení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,69 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 138,08 eur od 11.2.2011.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov konania tak, že odporkyňa je povinná titulom náhrady trov prvostupňového konania zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír, s.r.o., sumu 104,93 eur, z ktorej 16,50 eur predstavuje iné trovy a 88,43 eur trovy právneho zastúpenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,69 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 138,08 eur od 11.2.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vychádzal z toho, že navrhovateľ (ako postupca, ktorý nadobudol pohľadávku voči odporkyni od svojho právneho predchodcu) si dôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie (posledných) štyroch splátok zo spotrebiteľského úveru poskytnutého odporkyni. Vzhľadom na splatnosť týchto splátok (od 10.11.2010 do 10.2.2011) a podanie návrhu na začatie konania dňa 4.11.2013 nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný. Suma 1,57 eur predstavuje 9%-ný úrok z omeškania splatný od splatnosti dotknutých splátok do 10.2.2011.

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu v sume 16,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 176,85 eur z titulu trov právneho zastúpenia. Výšku trov právneho zastúpenia konkrétne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých navrhovateľovi jeho právnym zástupcom, vrátane

súvisiacich „náhrad“. Okresný súd dodal, že hoci trovy konania prevyšujú uplatňovanú pohľadávku, nevyužil § 150 ods. 2 O.s.p., pretože dotknuté trovy - vzhľadom na obranu odporkyne - považoval za účelne vynaložené.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v časti meritórneho výroku týkajúceho sa lehoty splatnosti a vo výroku o trovách konania podala odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala zaplatenia dlhu v splátkach po 20 eur mesačne a v časti trov buď ich nepriznania navrhovateľovi alebo priznania len vo výške súdneho poplatku, resp. v prípade nestotožnenia sa s jej odvolaním umožnením splátok i vo vzťahu k náhrade trov. Poukazovala na to, že bolo potrebné pri výške trov právneho zastúpenia vychádzať z § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a dôsledne posúdiť účelnosť uplatnených úkonov právnej služby. Predovšetkým však namietala nesprávnu aplikáciu § 150 O.s.p., keďže je nepochybné, že (ona) je spotrebiteľkou; navyše išlo aj o drobný spor. Odporkyňa mala za to, že výrokom o trovách konania okresný súd poprel ratio legis § 1 a § 2 O.s.p. Trovy by pritom nikdy nevznikli, ak by navrhovateľa zastupoval právnik z jeho pobočky blízkej Martinu, a nie je advokát.

Navrhovateľ žiadal napadnuté časti rozhodnutia okresného súdu potvrdiť. Zopakoval, že návrh podal v nižšej sume, než mu bola jeho právnym predchodcom postúpená; odporkyňa tak z reálneho dlhu zaplatí jednu desatinu. Navrhovateľ uviedol, že od roku 2012 sa opakovane snažil vymôcť pohľadávku (za celé dané obdobie zaplatila odporkyňa jedinú splátku v sume 20 eur). Nadväzne nesúhlasil s umožnením splátok dlhu po 20 eur mesačne.

K otázke náhrady trov sa vôbec nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutým rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 139,69 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej meritórnej časti - o určenie lehoty splatnosti/lehoty na plnenie - rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny; vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Hoci odporkyňa žiadala zmenu napadnutého rozhodnutia v časti meritórneho výroku o lehote splatnosti, neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať ňou požadované povolenie splátok po 20 eur mesačne. Prioritne neuviedla nijaké okolnosti týkajúce sa jej osobných, majetkových, či sociálnych pomerov. Zároveň nepriložila, resp. aspoň neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tak nepriaznivú situáciu na jej strane, ktorá by bránila splneniu uloženej povinnosti (zaplatiť cca 140 eur istiny a približne 55 eur úroku z omeškania ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu) vo všeobecnej lehote na plnenie, t.j. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Krajský súd nad bezprostredný rámec odvolania - vymedzeného odvolacími dôvodmi odporkyne - dopĺňa, že odporkyňa najneskôr už doručením napadnutého rozsudku (25.9.2014) vedela, že ju bude zaťažovať povinnosť zaplatiť 139,69 eur s príslušenstvom; osobitne, ak samotný výrok o povinnosti zaplatiť sumu 139,69 eur s príslušenstvom ani nenapadla odvolaním. Od uvedeného obdobia až do obdobia doručenia účastníkom konania rozhodnutia odvolacieho súdu (teda do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v otázke lehoty splatnosti) uplynie časovo významné obdobie v trvaní cca 10 až 11 mesiacov, počas ktorých odporkyňa si postupným sporením mohla vytvoriť dostatočnú rezervu na jednorazové uhradenie dlhu. V podstate ide o obdobie, ktoré pri ňou požadovanej výške splátky 20 eur mesačne pokrýva celú jej rozsudkom okresného súdu uloženú povinnosť, a to i vrátane príslušenstva.

Nedôvodnou je tiež požiadavka odporkyne, aby sa pri určení výšky trov právneho zastúpenia postupovalo podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Označené ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy je klientom spotrebiteľ; v súdenej veci však klientom (subjektom využívajúcim právne služby) je dodávateľ - navrhovateľ.

Navyše, ak by sa odmena za právne služby určovala podľa § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. jej výška za jeden úkon právnej služby by činila cca 60 eur; zatiaľ čo podľa rozsahu uplatneného navrhovateľom i akceptovaného okresným súdom, ide o hodnotu jedného úkonu 16,60 eur.

V rámci priznania náhrady trov úspešnej procesnej strane v sporovom konaní (v súdenej veci navrhovateľ) je nutné prioritne posúdiť účelnosť jednotlivých uplatňovaných trov konania. Takéto posúdenie predchádza aj eventuálne hodnotenie trov konania prostredníctvom ustanovenia § 150 O.s.p.

Skúmanie účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby je osobitne významné v prípadoch tzv. hromadných (v širšom zmysle, nielen v zmysle definovanom v § 42a O.s.p.), resp. formulárových podaní, kedy sa do vopred predpripraveného textu len (doslova) dopisujú údaje o protistrane, o čísle úverovej zmluvy, výške uplatnenej pohľadávky a pod. Predmetný charakter v prejednávanom prípade vykazuje návrh na začatie konania; osobitne, ak zásadný právny argument o nutnosti použitia Obchodného zákonníka a vylúčenia ustanovení o spotrebiteľskej ochrane v zmysle Občianskeho zákonníka je vecne nesprávny.

Naproti tomu vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporkyne proti (pôvodne) vydanému platobnému rozkazu, hoci obsahovo je pomerne stručné, predstavuje konkrétnu reakciu na zásadné dôvody tvrdené odporkyňou. Účelnosť je nutné taktiež konštatovať i vo vzťahu k ďalšiemu písomnému úkonu/podaniu - reakcii navrhovateľa na výzvu okresného súdu ohľadne histórie čerpania a splácania úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom (postupcom) odporkyni, keďže ide o podrobné a presné vymedzenie súdom požadovaných informácií.

Naopak, (navrhovateľom tvrdenú) účelnosť nemožno vysloviť pri úkonoch zastupovania na pojednávaniach pred okresným súdom v dňoch 22.5.2014 a 26.6.2014. Na predmetných pojednávaniach právny zástupca navrhovateľa uviedol iba veľmi stručné vyjadrenie, v zmysle ktorého požaduje vyhovieť ich návrhu, ktorý si uplatňujú len za posledné štyri splátky, resp. sa pridržiaval písomne podaného návrhu, k čomu pridal maximálne všeobecné konštatovanie, že dotknutá zmluva obsahovala všetky podmienky predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Neakceptovanie týchto úkonov právnej služby je podmienené tiež tým, že krajský súd za účelne vynaložené trovy považoval odmenu za úkon právnej služby - stručné vyjadrenie k odporu odporkyne, pričom už v tomto písomnom podaní bola obsiahnutá celá rozhodujúca argumentácia navrhovateľa prezentovaná (neskôr) na pojednávaniach. Práve vzhľadom na už predchádzajúce písomné vyjadrenia navrhovateľa takéto úkony právnej služby nie je prípustné hodnotiť ako účelne vynaložené a zodpovedajúce nárokom kladeným na kvalifikovanú odbornú právnu pomoc/službu.

Keďže aspoň niektoré z uplatnených úkonov právnej služby boli posúdené ako účelne vynaložené, je za účelne vynaložené nutné kvalifikovať i samotné prevzatie a prípravu zastúpenia navrhovateľa jeho právnym zástupcom.

Odvolací súd teda za účelne vynaložené úkony právnej služby (poskytnuté navrhovateľovi jeho právnym zástupcom) považoval prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2013, vyjadrenie k odporu protistrany a reakciu na výzvu súdu v roku 2014, t.j. tri úkony právnej služby. Vzhľadom na predmet sporu (výšku uplatňovanej istiny) odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. činí 16,60 eur, ku ktorej prináleží v zmysle § 15 ods. 3 označenej vyhlášky tzv. režijný paušál, ktorý v roku 2013 zodpovedal sume 7,81 eur a v roku 2014 sume 8,04 eur. To znamená v úhrnne ide o sumu 73,69 eur (3 x 16,60 + 7,81 + 2 x 8,04).

Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa predmetná čiastka o túto daň (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. o sumu 14,74 eur a v súhrne trovy právneho zastúpenia predstavujú 88,43 eur. Odvolací súd dopĺňa, že právo na odborné/kvalifikované právne zastúpenie advokátom je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. To znamená, že aj keby odporca mal pobočku „blízku Martinu“ a v nej zamestnanca s právnickým vzdelaním (čo však odporkyňa nielenže nepreukázala, ale ani konkrétne skutkovo netvrdila), uvedené by automaticky nevylučovalo jeho právo na zastúpenie v prebiehajúcom konaní advokátom.

Charakter účelne vynaložených trov konania spĺňa i zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur. V celkovom súčte tak účelne vynaložené trovy konania na strane navrhovateľa zodpovedajú sume 104,93 eur. Túto čiastku krajský súd nepovažoval za neprimeranú k výške uplatnenej/priznanej pohľadávky - 139,69 eur; a to i pri zohľadnení už splatného úroku z omeškania ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu (cca 55 eur; celkom teda približne 195 eur). Preto nebol dôvod na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. na zníženie alebo nepriznanie trov konania neprimeraných voči pohľadávke. Zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, odporkyňa neuviedla žiadne konkrétne okolnosti ohľadne jej pomerov; nie to, že by ich preukázala. Nadväzne ani z daného titulu nebol dôvod na zníženie, resp. nepriznanie náhrady trov (prvostupňového) konania navrhovateľovi.

Len na okraj krajský súd dodáva, že prípadné použitie § 150 ods. 2 O.s.p sa týka trov účelne vynaložených; pokiaľ by nárokované trovy nespĺňali túto (základnú) charakteristiku, nie je možné ich (vôbec) priznávať. Inými slovami, len skutočnosť, že trovy konania, ktoré majú byť priznané sú účelne vynaložené, nemôže paušálne vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2; čo je (minimálne) naznačované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na pomernú úspešnosť procesných strán v rámci konania o odvolaní (odvolanie bolo v značnej miere úspešné v rámci náhrady trov konania a neúspešné v rámci meritórnej časti výroku) krajský súd v zmysle § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné