Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa E., zastúpeného F. proti odporcovi D., o zaplatenie 1.184,36 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. októbra 2013, č.k. -59, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.184,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.184,36 Eur od 15.02.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania 584,63 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet F. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca nemal ku dňu 21.08.2011 uzavreté žiadne povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, ev. č. F., ktorého bol držiteľom. Dňa 21.08.2011 zavinil odporca vozidlom Škoda ev. č. F. v dôsledku dopravnej nehody (vozidlo odporcu prišlo sprava a vošlo do protismeru, pričom narazilo do prednej časti vozidla poškodeného) vznik škody na motorovom vozidle RENAULT, ev. č. R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B.. D. G.. Nehodu polícia nevyšetrovala a neboli pri nej prítomní žiadni svedkovia. O priebehu nehody obaja vodiči spísali záznam o dopravnej nehode dňa 21.08.2011, pričom samotný odporca sa v tomto zázname označil za vinníka dopravnej nehody a tento záznam obaja vodiči vlastnoručne podpísali. Tvrdenie odporcu, že nehodu nezavinil a políciu nezavolali na žiadosť poškodeného, mal súd za účelové. Poškodený nemal dôvod požadovať, aby nebola k dopravnej nehode privolaná polícia, ak zo záznamu z dopravnej nehody vyplýva, že nehodu nezavinil. Pokiaľ nehodu nezavinil odporca, odporuje princípom logiky, aby sa sám v zázname o dopravnej nehode označil za jej vinníka. Z týchto dôvodov mal súd za preukázané zo zhodných písomných vyjadrení oboch vodičov zo záznamu o priebehu nehody zo dňa 21.8.2011, že nehodu zavinil odporca. Vozidlo odporcu nebolo k dátumu vzniku nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol dňa 25.11.2011 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.184,36 Eur, čo zodpovedá predloženým dokladom za opravu poškodeného motorového vozidla ev. č. R.. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu na navrhovateľa podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z. z. v platnom znení. Navrhovateľ listom zo dňa 01.12.2011 vyzval odporcu, za ktorého sa plnilo to, čo podľa zákona mal plniť on poškodenému, aby mu dlh uhradil v lehote do 01.01.2012. Odporca výzvu neprevzal, a preto súd považoval za doručenie výzvy na úhradu dlhu platobný rozkaz, ktorý odporca prevzal dňa 14.02.2013. Odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, teda od 15.02.2013 bol odporca s plnením dlhu v omeškaní a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu popri plnení aj úrok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 15.02.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,75 %, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 5,75 % ročne. Keďže odporca neuhradil dlh dobrovoľne, súd ho k tomu zaviazal a vo zvyšku nárok ako nedôvodný zamietol, lebo navrhovateľ nepreukázal, že odporca bol v omeškaní už skôr. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ mal v konaní len nepatrný neúspech v časti úrokov z omeškania.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Zastával názor, že nárok navrhovateľa je voči nemu neopodstatnený. Potvrdil, že bol účastníkom dopravnej nehody, avšak túto nezavinil, k nehode nebola prizvaná polícia na žiadosť B.. G., ktorú skutočnosť súd prvého stupňa nezohľadnil. Trval na tom, že škodu nespôsobil, a teda navrhovateľ nebol povinný poskytovať predmetné plnenie. Mal možnosť od odporcu vyžiadať si stanovisko a plnenie odmietnuť.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že navrhovateľovi bude priznaný úrok z omeškania v súlade so žalobným petitom. Uviedol, že nevidí dôvod na nepriznanie úroku z omeškania odo dňa uvedeného v žalobnom návrhu, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí mesačnej lehoty uvedenej vo výzve na náhradu poistného plnenia. Konštatoval, že navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.184,36 Eur odo dňa 02.01.2012. Úrok z omeškania bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na náhradu poistného plnenia. Výzva na náhradu poistného plnenia bola navrhovateľovi vrátená z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Poukázal na výklad ust. § 45 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľmi v odvolaniach vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní odvolatelia neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Predmetom konania v preskúmavanej veci bol nárok navrhovateľa na náhradu poistného plnenia vo výške 1.184,36 Eur s prísl. za škodu spôsobenú v súvislosti s dopravnou nehodou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 21.08.2011 medzi osobným motorovým vozidlom Škoda, evidenčné číslo F., ktorého držiteľom bol odporca a motorovým vozidlom Renault, evidenčné číslo R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B.. D. G.. Záznam o dopravnej nehode, ktorú vrátane popisu skutkového deja a záveru, že dopravnú nehodu zavinil odporca, svojím podpisom potvrdil samotný odporca.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že zo strany navrhovateľa, t. j. E. bolo poskytnuté plnenie poškodenému podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože k vozidlu, ktorým

bola spôsobená dopravná nehode, nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Náhradu vyplateného poistného plnenia si potom uplatňuje voči odporcovi podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.

V danej veci tak navrhovateľ uplatňuje proti odporcovi zvláštny postihový nárok (regres), ktorý sa odvíja od toho, že navrhovateľ plnil poškodenému z garančného fondu.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Kancelária má v zmysle § 24 ods. 7 vety prvej zákona č. 381/2001 Z. z. právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a) a b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

Kancelária ako právnická osoba okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi.

Jedným z nich je prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Kancelária podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (... „za ktorú zodpovedá osoba...“). Výklad zákonného znenia ... „za ktorú zodpovedá osoba...“, urobil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého osobou bez poistenia zodpovednosti je treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Napríklad v prípadoch podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). Podľa záveru dovolacieho súdu v citovanom rozhodnutí ust. § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.

Keďže v danej veci je nepochybne daná všeobecná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, ktorému sa právne relevantnými skutočnosťami nepodarilo spochybniť, že za škodu zodpovedá, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode, správne okresný súd rozhodol, keď uplatnenému návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady toho, čo za neho Kancelária plnila poškodenému, preto považoval odvolací súd za správny a za správnu považoval aj tú časť výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o priznaní úrokov z omeškania od 15.02.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide totiž o existenciu omeškania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal omeškanie odporcu, teda, že odporcovi doručil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, a preto odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za výzvu na úhradu dlhu považoval doručenie návrhu spolu s platobným rozkazom, ktoré odporca prevzal dňa 14.02.2013 a dňom nasledujúcim, t. j. dňom 15.02.2013 bol odporca s plnením dlhu v omeškaní. Z tohto dôvodu odvolací súd akceptoval omeškanie dlžníka od doručenia návrhu spolu s platobným rozkazom odporcovi, t. j. od 15.02.2013. Odvolací súd dospel vzhľadom na zistené skutočnosti k záveru, že súd prvého stupňa vyvodil zo zisteného skutkového stavu správne závery a nepochybil ani pri určení dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .