Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-110-2015.pdf
PDF · 89.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/110/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. deti K. a to : K. K., nar. XX.X.XXXX a T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky K. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. - C. D., F. XXX/XA a otca S. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom T., O. XXXX/ XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kákošom, advokátom, Advokátska kancelária Topoľčany, Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Otec podal dňa 29.5.2015 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý odôvodnil tým, že súd rozsudkom 9P/239/2013 zo dňa 25.9.2013 schválil dohodu rodičov, kde sa dohodol s matkou, že bude prispievať na výživu mal. K. sumou 350 € mesačne a na výživu mal. T. sumou 150 € mesačne. Od tejto úpravy výživného však došlo k podstatnej zmene pomerov a to na strane jeho, ako aj na strane mal. detí. Pri dohode o výške výživného celkom v sume 500 € mesačne on akceptoval predovšetkým to, že matka bola na materskej dovolenke s jediným príjmom okolo 220 € a chcel, aby deťom bola zabezpečená adekvátna životná úroveň. V súčasnosti sa už príjem matky podstatne zvýšil, pretože je zamestnaná v spol. D. I. na plný pracovný úväzok. Okrem toho on aktuálne čaká so svojou priateľkou S. J. dieťa s predpokladaným termínom narodenia 16.10.2015, preto mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho príjem nebude postačovať na úhradu týchto nákladov, pretože už teraz majú zvýšené náklady a výdavky spojené s tehotenstvom. On po rozvode v rámci vysporiadania BSM matke prenechal vlastníctvo všetkých nehnuteľností t.j. rodinný dom vrátane pozemkov a zariadenia domu, taktiež motorové vozidlo a to bez nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Vzhľadom na to si musel riešiť bytovú situáciu a spoločne s priateľkou si preto zobrali hypotekárny úver na sumu 90000 €, kde splátka činí sumu 428 € mesačne. Jeho príjem sa od poslednej úpravy nezmenil a preto žiada znížiť výživné na K. na sumu 200 € mesačne a na T. 100 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
Na pojednávaní otec dňa 16.6.2015 uviedol, že na podanom návrhu trvá, pričom dlhy a ďalšie pôžičky nemá. Má výdavky na dom z titulu platenia plynu a televízie 135 € mesačne, elektriku 50 € mesačne, vodu 30 € mesačne, Axalnet 20 € mesačne. Jeho priateľka pracuje v N. Topoľčany s priemernou mesačnou mzdou 950 €. Má dve vyživovacie povinnosti k dvom mal. deťom, na ktoré si ich biologický otec vyživovaciu povinnosť platí.
Matka na pojednávaní dňa 16.6.2015 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko deti začali navštevovať predškolské a školské zariadenie a to mal. syn prvý ročník ZŠ od septembra 2014 a dcéra T. od
septembra 2014 MŠ C. D., ktoré predtým nenavštevovali, s čím jej vznikli náklady: základná výbava na predškoláka, pre syna 150 €, kde biologický otec prispel iba kúpou peračníka a školských dosiek, ZRPŠ každému zvlášť do MŠ a ZŠ 10 €, príspevok na pomôcky do MŠ 10 € a do ZŠ 15 €, syn navštevuje od novembra 2013 Karate klub, kde ho vozí 2-krát do týždňa, poplatok 17 €, nové kimono 29 €, tento mesiac robí technické skúšky, ktoré ju stáli 22 €. Je zamestnaná od septembra 2014 na dohodu, od januára na trvalý pracovný pomer D. I. s.r.o. s priemerným zárobkom 318 €, s tým, že musela prispôsobiť pracovnú dobu mal. deťom, zamestnávateľ jej vyšiel v ústrety v pracovnej dobe, s bývalým manželom sa vysporiadala dohodou tak, že ona doplatí úver aj ho spláca a on jej tým pádom znižuje výživné o 200 €, nakoľko zmluva bola na neho, jemu chodí mesačne nižšie výživné o 200 €, nakoľko platí úver, čo je v rámci dohody, čo môže predložiť. Motorové vozidlo jej kúpili rodičia a prispeli naň 4000 € a ona ho doteraz spláca. Auto bolo potrebné, pretože býva v D. a je sama na deti, všetko zabezpečuje ona. Má mesačné náklady 63 € na plyn, 27 € elektriku 6 € vodu, 16 € internet, 25 € telefón, škôlku 40 € mesačne, dochádzanie autobusom do školy pre syna 11 €, dobíja čipovú kartu, má založenú poistku sporiacu a úrazovú 39 € v J., platí 72 € za komunálny odpad ročne a 39 € daň z nehnuteľnosti. Ďalej platí 4,60 € mesačne TV, tankuje pohonné hmoty 60 € mesačne. K navrhovateľovi aj k deťom pristupuje zodpovedne, vždy ich nabalí, keď idú k otcovi chodia k nemu 4 krát do mesiaca max na 24 hod. Dcére kúpila väčšiu posteľ, skriňu na oblečenie, a ona výživné investuje len do detí, do ich duchovného a psycho-fyzického rozvoja. Navrhovateľ so svojou priateľkou žijú z dvoch platov a príjmov ona je samoživiteľ, kde sa musela prispôsobiť záujmom dieťaťa a nemôže chodiť ani na nočné ani na trojzmennú prevádzku.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko návrh nie je na prospech a v záujme mal. detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 9P/239/2013 zo dňa 25.9.2013 boli mal. deti K. a T. zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. K. sumou 350 € a mal. T. sumou 150 € mesačne, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2013.
V čase poslednej úpravy výživného matka poberala rodičovský príspevok v sume 199, 60 €, mala vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom, obývala štvorizbový rodinný dom.
Aktuálne matka pracuje u zamestnávateľa D. I., s.r.o., kde do firmy nastúpila 8.10.2014, najskôr na dohodu o pracovnej činnosti, pričom od 20.1.2015 s ňou bol uzatvorený pracovný pomer a dosiahla priemernú mesačnú mzdu 340,35 €. Býva spoločne s obidvomi deťmi v štvorizbovom dome, pričom má náklady na bývanie - plyn 63 € mesačne, elektriku 27 € mesačne, vodu 6 € mesačne, internet 16,60 € mesačne, koncesionárske poplatky 4,64 € mesačne, hradí poistenie mal. deťom, pre mal. T. v sume 21,50 € mesačne, pre mal. K. 23,80 € mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval u zamestnávateľa N. O. I. s.r.o. Topoľčany, s priemernou čistou mesačnou mzdou 1221,89 €, pričom bol kladne hodnotený.
Otec aktuálne naďalej pracuje z zamestnávateľa N. s priemerným čistým mesačným príjmom 1158,71 €. Jeho priateľka pracuje u zamestnávateľa N. s.r.o., kde dosahuje priemernú mesačnú mzdu 799,83 eur . Spoločne s priateľkou splácajú hypotekárny úver v sume 428,- eur, platila 135 euro za plyn a televíziu mesačne, 30,- euro voda mesačne, 50,- euro elektriku mesačne, 16,- eur internet, 176,32 eur poistenie nehnuteľnosti ročne, pohonné hmoty pre neho a priateľku 70,- - 100,- euro mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného mal. deti boli v osobnej starostlivosti matky.
Mal. K. aktuálne navštevuje 1.ročník ZŠ na ul. Z. v Topoľčanoch, do školy cestuje, cestovné mu hradí matka v sume 12 € mesačne. Matka mu uhradila náklady spojené s nástupom do školy na začiatku šk. roka v sume 100 €, za zápisné sumu 15 €, za ZRPŠ 10 €, mal. sa v škole nestravuje ani nenavštevuje školský klub, chodí na karate kde mu matka hradí 17 € mesačne, za kimono platila 20 € a za skúšky 20 €.
Mal. T. navštevuje MŠ vo C. D., kde jej matka hradí za škôlku 40 € mesačne za ZRPŠ 10 € ročne, za pomôcky 10 € za rok.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný.
Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám pomerov na strane maloletých detí a to v tom, že maloletý K. začal navštevovať 1. ročník ZŠ, ktorý navštevuje mimo miesta trvalého bydliska, taktiež mal. T. začala navštevovať predškolské zariadenie, čo je prirodzená objektívna zmena pomerov v tom, že sú s ňou spojené zvýšené výdavky jednak na ošatenie, cestovné, jednorázové ako aj opakujúce poplatky do školy, čo matka preukázala v rámci konania písomnými dokladmi. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že táto nastúpila pracovný pomer, avšak rozdiel medzi jej príjmom, ktorý dosahuje aktuálne teraz a ktorý mala naposledy pri rozhodovaní o výživnom je 140,75 eur, t.j. možno konštatovať, že príjem matky nestúpol významne a prakticky takéto zvýšenie príjmu na jej strane znamená aktuálne pokrývať zvýšené náklady, ktoré má v súvislosti s nástupom maloletých detí na predškolskú a školskú dochádzku. Na strane otca nedošlo k významným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko má prakticky totožný príjem ako v čase poslednej úpravy výživného, pričom pokiaľ býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou uhrádzajú náklady na domácnosť spoločne, pričom jeho priateľka má príjem 779,83 eur. Pokiaľ otec v návrhu konštatoval, že dôvodom návrhu je aj skutočnosť, že očakáva narodenie dieťaťa, súd poukazuje, že k tejto skutočnosti ešte nedošlo a termín narodenia je 16.10.2015, preto aj v tomto štádiu konania nemohol zohľadniť výdavky, ktoré navrhovateľ uviedol, že má v súvislosti s touto skutočnosťou resp. tehotenstvom priateľky. Matka zároveň v konaní poukázala, že maloleté deti navštevujú aj školské resp. športové krúžky s čím má prirodzene spojené zvýšené náklady, pričom sám navrhovateľ v návrhu uviedol, že pri dohode o výške výživného , kde sa naposledy rozhodovalo o výživnom túto sumu akceptoval predovšetkým preto, že matka bola na materskej dovolenke s jediným príjmom okolo 220,- eur a chcel aby deťom bola zabezpečená adekvátna životná úroveň.
Keďže súd nezistil na strane účastníkov zmenu pomerov tak, ako ju má na mysli ustanovenie §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.