Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-6-2014.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa U.. D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. U. č. XX/B, B.-S., proti odporcovi GLONIA, s.r.o., so sídlom Sabinovská 10, Bratislava, IČO: XX XXXXXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o určenie trvania pracovného pomeru, o náhradu mzdy 800,- € netto z dôvodu prekážok na strane odporcu, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 400,- € mesačne netto s prísl.
rozhodol:
Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom ku dňu 23.9.2014 listom odporcu z 02.10.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu ďalej trvá.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane odporcu 960,- eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 3.410,- eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 48,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 304,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa neúplným návrhom zo dňa 03.10.2014, podaným na súd dňa 03.10.2014, doplneným podaním zo dňa 26.11.2014 a pred súdom dňa 01.4.2015, domáhal proti odporcovi ( pred zmenou obchodného mena NUGA BEST.SK s.r.o. ) určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, danou mu listom odporcu z 02.10.2014 ku dňu 23.9.2014, určenie trvania pracovného pomeru, uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy 800,- € netto z dôvodu prekážok na strane odporcu pre neprideľovanie práce počas výpovednej doby, náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 400,- € mesačne netto a náhradu trov konania.
Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 18.9.2014 ako zamestnanec odporcu vycestoval na služobnú cestu do Prahy. Dňa 22.9.2014 bol fyzicky v práci a konateľ odporcu G. B.
mu navrhol voľno, resp. dovolenku do odvolania. Dňa 02.10.2014 ho konateľ odporcu G. B. telefonicky kontaktoval, aby sa dostavil po písomné ukončenie pracovného pomeru s aktuálnym dátumom. Vo výpovedi z pracovného pomeru odporca však uviedol, že navrhovateľ závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu absenciou v práci, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Z výpovede z pracovného pomeru sa nedá zistiť, kedy mal mať absenciu v práci, túto mu uviedol iba konateľ 22.9.2014, pričom mu bola písomná výpoveď doručená 02.10.2014 s dátumom skončenia pracovného pomeru 23.9.2014, s ktorou výpoveďou nesúhlasil, čo do výpovede pri jej doručení napísal a je presvedčený, že jeho pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Za mesiac október a november 2014 si uplatňuje dohodnutú mzdu v pracovnej zmluve 400,- € mesačne netto z dôvodu, že mu odporca neprideľoval v týchto mesiacoch prácu, pričom mu plynula výpovedná doba a od 01.12.2014 si uplatňuje náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 400,- € mesačne netto až do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.02.2015 k návrhu uviedol, že po uplynutí skúšobnej doby dohodnutej v pracovne zmluve , uzavretej s navrhovateľom dňa 01.3.2014, si navrhovateľ v mesiacoch marec až august 2014 neplnil svoje pracovné povinnosti. Dňa 18.9.2014 bolo dohodnuté školenie odporcom v Benešove u Prahy, na ktorom sa mal zúčastniť konateľ odporcu G. B. a štyria vtedajší zamestnanci odporcu, vrátane navrhovateľa, ktorý sa ponúkol, že všetkých na školenie zavezie svojím motorovým vozidlom, čo odporca prijal s tým, že navrhovateľovi uhradí náklady za pohonné látky. Asi 20 km pred Benešovom sa auto navrhovateľa na diaľnici pokazilo. Navrhovateľ zostal na diaľnici čakať pri pokazenom aute na odťahovú službu, potom sa vrátil späť do Bratislavy autobusom a nasledujúci pracovný deň 19.9.2014 ( piatok ) riadne pracoval. V pondelok ráno 22.9.2014 bol navrhovateľ v práci, ale nevykonával pracovnú činnosť, len čakal na konateľa odporcu, ktorý prišiel medzi 10,00h.-10,30h. Počas rozhovoru s konateľom odporcu začali navrhovateľ a ďalšia zamestnankyňa odporcu a zároveň priateľka navrhovateľa R. Š., osočovať inú zamestnankyňu odporcu G. A. a navrhovateľ navrhol konateľovi odporcu, aby túto prepustil zo zamestnania, na čo konateľ odporcu uviedol, že zo zamestnania prepustí R. Š., nakoľko sa odmietla zúčastniť školenia dňa 18.9.2014. Navrhovateľ reagoval tak, že keď odporca prepustí R. Š., tak odíde aj on. Tento návrh konateľ odporcu prijal, nakoľko navrhovateľ mal v tom čase viacero porušení pracovnej disciplíny, a dal vypracovať výpovede k dátumu 19.9.2014, na čom sa všetci zhodli. Konateľ odporcu počas rozhovoru s navrhovateľom o tejto dohode uhradil navrhovateľovi 1.064,- €, čo bola mzda za september 2014, dovolenka a odstupné za mesiac október. Navrhovateľ tieto peniaze prijal a dohodol sa s konateľom odporcu, že prevzatie peňazí podpíše na druhý deň, čo sa nestalo. Pondelok 22.9.2014 navrhovateľ odišiel z práce, do ktorej nenastúpil ani nasledujúce tri dni, až potom telefonicky oznámil, že bude čerpať dovolenku a príde 01.10.2014. Dňa 01.10.2014 navrhovateľ prišiel do práce, oznámil konateľovi odporcu, že ho nemôže prepustiť z práce, že bude čerpať ešte dvojmesačnú výpovednú lehotu a chce nastúpiť do práce, na čo následne odišiel. Odporca bol preto nútený dať navrhovateľovi výpoveď k 23.9.32014 podľa § 63 ods. 1, písm. e) ZP pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, lebo nemal nahlásenú a schválenú dovolenku a nedostavil sa do práce, čo znamená, že mal absenciu. Oboznámenie s výpoveďou navrhovateľ podpísal, len ju odmietol prevziať.
Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávania, konané vo veci pred tunajším súdom dňa 01.4.2015 a dňa 24.6.2015, nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci bol poštou riadne predvolaný na deň 01.4.2015 podľa § 48 O.s.p. a na deň 24.6.2015 dňa 09.6.2015. Súd prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľa a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci:
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, je v oddiele Sro , vo vložke č. 80662/ B zapísaný odporca, do 10.4.2015 pod obchodným menom NUGA BEST.sk s. r. o. a konateľom G. B..
Navrhovateľ uzavrel s odporcom písomnú pracovnú zmluvu dňa 01. 3. 2014, s dohodnutým druhom práce administratívny pracovník, s miestom výkonu práce Slovenská republika, s dňom nástupu do práce
01. 3. 2013, na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 31.6.2014, s dohodnutou čistou ( netto ) mzdou 400,- € mesačne, s dohodnutou dĺžkou pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne.
Listom zo dňa 02.10.2004, doručeným osobne navrhovateľovi dňa 02.10.2014, dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, vzniknutého dňa 01.3.2014, podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, s uvedením dôvodu závažné porušenie pracovnej disciplíny - absencia pracovníka v práci s tým, že pracovný pomer skončí dňom 23.9.2014, s ktorou navrhovateľ nesúhlasil, čo do výpovede vlastnoručne napísal.
V potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne odporca uviedol, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu od 01.3.2014 do 23.9.2014 a mal prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci - absencia od 22.9.2014 do 22.9.2014.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka konania trval na písomnom návrhu zo dňa 03.10.2014 ako aj na doplnení návrhu z 26.11.2014. Ďalej uviedol, že z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 02.10.2014 nevie, kedy mal mať absenciu v práci, toto zistil z vyjadrenia odporcu k návrhu. Rovnako mu nie je zrejmé, z akého dôvodu odporca vo výpovedi datovanej 02.10.2014 uvádza, že mu pracovný pomer skončí dňom 23.9.2014. Nezakladá sa na pravde, čo uvádza odporca vo vyjadrení, že mal absenciu 22.9.2014. V uvedený deň bol v práci, bol pripravený pracovať ako každý bežný pracovný deň, ale konateľ odporcu mu navrhol ísť na dovolenku. Nevypísal si dovolenkový lístok, ale odsúhlasenie dovolenky vyplýva z mailovej komunikácie s konateľom odporcu G. B. z 24.02.2015.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Zákonník práce"), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 37 ods. 1 zák. č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Občiansky zákonník"), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 cit. zák.).
Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, možno pracovný pomer skončiť výpoveďou.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods.7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, kde dôvod výpovede vznikol.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa podaný proti odporcovi je dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy dňa 01.3.12014 ako aj to, že dňa 02.10.2014 bola odporcom navrhovateľovi doručená na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru datovaná dňom 02.10.2014 v súlade s § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
Výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi je možná len z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 63 Zákonníka práce.
Ustanovenie § 61 Zákonníka práce vyžaduje, aby vo výpovedi z pracovného pomeru bol skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, teda musí byť dostatočne konkretizovaný, aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude môcť byť dodatočne menený, prípadne dopĺňaný.
Výpoveď a jej platnosť súd posudzuje nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok výpovede ako ich ustanovuje Zákonník práce, ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník v ust. § 34 a nasl.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny - absencia pracovníka v práci, ktoré odporca uviedol ako dôvod výpovede z pracovného pomeru z 02.10.2014 s navrhovateľom, je nedostatočne skutkovo vymedzený, keď v tomto jednostrannom právnom úkone odporcu absentuje časový údaj, to znamená, kedy ( dátum ) navrhovateľ neprišiel bezdôvodne do práce a kedy odporca zistil, že ide o zavinenú absenciu navrhovateľa v práci. Takto nekonkretizovaný dôvod neumožňoval súdu posúdiť konkrétne porušenie pracovnej disciplíny v rozsahu ust. § 61 Zákonníka práce ani mu neumožňoval posúdiť, či odporca uplatnil výpoveď v prekluzívnej lehote podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce.
Súd nemohol zohľadniť doplnenie týchto údajov v potvrdení odporcu do Sociálnej poisťovne ani vo vyjadrení odporcu k návrhu. Tieto by mohli byť súdom posudzované len v prípade ich konkretizácie v písomnom vyhotovení výpovede z pracovného pomeru z 02.10.2014.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru, daná navrhovateľovi odporcom ku dňu 23.9.2014 listom odporcu z 02.10.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 61 Zákonníka práce, pracovný pomer medzi účastníkmi konania neskončil a stále trvá (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce).
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, čo vyplýva tak z tvrdenia navrhovateľa ako aj vyjadrenia odporcu k návrhu, že od októbra 2014 odporca neprideľoval navrhovateľovi prácu, t.j. odporca prestal plniť svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce napriek tomu, že navrhovateľ bol pripravený prácu vykonávať , čo odporcovi oznámil, a ktorú skutočnosť uvádza odporca aj vo vyjadrení k návrhu. Vzhľadom k tomu, že výpoveď z pracovného
pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 02.10.2014, výpovedná doba začala v súlade s § 62 ods. 7 Zákonníka práce plynúť od 01.11.2014 a skončila 30.11.2014. V takom prípade má navrhovateľ nárok na náhradu mzdy v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce za mesiac október a november 2014 z dôvodu prekážok na strane odporcu ako zamestnávateľa a od 01.12.2014 má navrhovateľ podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru do 24.6.2015, t.j. do vyhlásenia rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.
Pri výpočte náhrady mzdy vychádzal súd z priemerného zárobku navrhovateľa v rozhodujúcom období. Podkladom pre výpočet náhrady mzdy bol opis mzdového listu navrhovateľa za rok 2014, ktorý predložil súdu odporca, pretože rozhodné obdobie (§ 134 ods. 2 Zákonníka práce) pre zistenie priemerného zárobku navrhovateľa na pracovnoprávne účely je tretí kalendárny štvrťrok 2014 (júl, august, september).
Výpočet je nasledovný:
V rozhodnom období mal navrhovateľ hrubú ( brutto ) mzdu:
júl 2014 ..... 485,- €
august 2014 ..... 486,19 €
september 2014 ..... 522,68 €
spolu: .... 1.493,87 €
Od hrubej mzdy sa odpočíta vyplatená náhrada mzdy za sviatky, dovolenku, ostatné náhrady mzdy v sume 364,64 € (v auguste v sume 22,37 €, v septembri v sume 324,27 € ), to znamená 1.493,87 € mínus 346,64 €, čo sa rovná 1.147,23 €.
Navrhovateľ v rozhodnom období odpracoval 416 hodín ( júl 184, august 160, september 72 ). Suma 1.147,23 € : 416 hodín je 2,76 € (priemerný hrubý hodinový zárobok) x 8 hodín ( dĺžka denného pracovného času zamestnanca ) je 22,08 € (priemerný hrubý denný zárobok ) x koeficient 21,74 (priemerný počet dní v mesiaci) je 480,- € (priemerný hrubý mesačný zárobok ).
Za mesiace október a november 2014 má navrhovateľ nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane odporcu v sume 960,- € brutto ( § 142 ods. 3 Zákonníka práce ), keď odporca nepreukázal svoje tvrdenie uvedené vo vyjadrení k návrhu, že za mesiac október 2014 vyplatil navrhovateľovi náhradu mzdy, ktoré plnenie označil ako odstupné a od 01.12.2014 do 24.6.2014 má navrhovateľ nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 3.410,90 € brutto (§ 79 ods. 4 ZP).
Súd v súlade s § 153 ods. 2 O. s. p. prisúdil navrhovateľovi titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane odporcu a z dôvodu neplatného skončenia pracovného viac, než čoho sa domáhal návrhom, pretože z právneho predpisu (Zákonník práce) vyplýval takýto spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci v časti o zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane odporcu, ktoré nie je oslobodené od súdneho poplatku, plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému odporcovi v tejto veci plnú náhradu trov konania 48,- €, ktoré sú navrhovateľom uhradený súdny poplatok z tejto časti návrhu.
O uložení povinnosti odporcovi zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 304,- € rozhodol súd v súlade s § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1 písm. h) zák. č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a položky 1 písm. a), b) Sadzobníka súdnych poplatkov (z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súdny poplatok 99,50 €, z náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je súdny poplatok 204,50 € ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.