Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-50-2015.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. XXXX/XX, C., o vymoženie 1.052,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/358/2013-18 zo dňa 15.04.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1; 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2012-2481 z 28.10.2012, ktorý je vo veci exekučným titulom, by bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a uviedol, že postup súdu prvého stupňa nie je správny. Cieľom právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, navrhovaná právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú.
V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrý mravom, lebo nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva na všeobecnom súde.
Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách a namietal, že banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Na základe toho oprávnený ponúkol povinnému neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) a povinný s doložkou súhlasil. V prípade, ak s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní od podpisu zmluvy, čo povinný neurobil.
Oprávnený v odvolaní poukázal na rozhodnutia súdov, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 2CoE/333/2011, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-40/08 a ďalej uviedol, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to súdny exekútor žiadal.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd na doplnenie uvádza, že rozhodujúcim pre vyslovenie záveru, či v tom - ktorom konkrétnom prípade boli naplnené zákonné podmienky pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, je len okolnosť, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá tak, ako to výslovne ustanovuje zákon.
Oprávnený nepreukázal, že by v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá v súlade so zákonom. Rozhodcovská doložka je upravená len vo formulárovej žiadosti o vydanie a používanie kreditných kariet pre č. zmluvy 00-0000881975. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej žiadosti nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde o osobitne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu.
Taktiež oprávnený nepreukázal, že by povinný ako spotrebiteľ finančnej služby a oprávnený osobitne dojednali v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú doložku a odvolací súd nezdieľa názor oprávneného, že táto bola uzavretá platne a že oprávnený pri dojednaní rozhodcovskej zmluvy postupoval tak, ako to tvrdil v odvolaní.
Odvolací súd k uvedenému len dopĺňa, že práve štandardné formulárové zmluvy sú typické tým, že spotrebiteľ buď príjme službu, alebo neprijme. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma s vopred dodávateľom určenými podmienkami a spravidla niet priestoru na ich úpravu. Predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je len iluzórna.
Podľa rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Z týchto dôvodov nie je možné povoliť exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky.
Ak by súd prvého stupňa ako exekučný súd a v dôsledku podaného odvolania aj odvolací Krajský súd v Prešove rozhodli inak, nielenže by excesovali z hodnotových kritérií, ale aj z pomerne rozsiahlej judikatúry slovenských súdov (porov. napr. stránka Ministerstva spravodlivosti SR <http:// www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=hč/rssrspotr.htm>).
K odvolacej námietke oprávneného, že zo zákona o bankách mu vyplývala povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.
Pokiaľ oprávnený namietal, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, odvolací súd konštatuje, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá pred 01.01.2008, odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj ustanovenia vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti, išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadny taký relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.