Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-1-2015.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. M., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného A. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. S. č. XXX, ženatého, živnostníka, na slobode
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutky kvalifikované ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť, že
- v dobe od presne nezisteného dňa roku XXXX do presne nezisteného dňa leta roku XXXX v prenajatom byte v S. 8, časť R., Česká republika sa opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom počas uvedenej doby jej často vulgárne nadával, vyhadzoval z bytu, tak že ju chytil pod krk a vyhodil za dvere, opakovane ju fackal a udieral rukami predovšetkým do oblasti hlavy,
- v presne nezistenej dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ich v spoločnej domácnosti v X. S. č. XXX a od mája XXXX v rodinnom dome bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému domu s popisným číslom XXXX, svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX vulgárne nadával, vyhadzoval ju z domu, opakovane sa jej vyhrážal zabitím a tým, že ju podreže, opakovane ju fackal a udieral rukami predovšetkým do oblasti hlavy, tak že zo strachu ušla z domu, pričom v presne nezistený deň v mesiaci september XXXX po tom čo vulgárne nadával manželke povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru, že ju zabije, po čom Z. M. ušla, pričom v presne nezistených dňoch hore uvedeného obdobia zbil palicou, metlou, remeňom a tĺčikom na mäso svoju dcéru mal. Z., a vyhrážal sa jej zabitím,
- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 17.00 hod. pod vplyvom alkoholu v kuchyni a na chodbe rodinného domu bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému domu s popisným číslom XXXX, sa opakovane vyhrážal zabitím a súčasne vulgárne nadával svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX a to v prítomnosti ich detí mal. Z. a mal. Z. M., pričom ich slovne vyzval, aby mu doniesli sekeru, ktorou zabije ich matku, následne pod zámienkou, že nie je navarené vyfackal svojho syna mal. Z., a následne sa vyhrážal aj svojej dcére mal. Z., ktorej prikázal, aby mu ukázala bloček z nákupu, ktorý táto nemala, preto jej povedal, aby si vybrala, či pôjde po bloček do obchodu alebo ju zbije a po tomto im povedal, že ak niekto z nich otvorí dvere ich matke, tak mu doláme ruky a všetky kosti, čím svojimi vyhrážkami a konaním u menovaných vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, následkom čoho v dôvodnej obave o svoj život a zdravie najprv z rodinnému domu ušla Z. M. a po nej aj mal. Z., pričom obe sa skrývali pri dome až do príchodu policajnej hliadky,
pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX obžalobu na obž. A. M., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.
Predmetná obžaloba bola prejednaná na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, po výsluchu obžalovaného, svedkov: Z.. G. O., Z. M., Z.. Z. R., B. C. a znalkyne S.. E. S. a po oboznámení listinných dôkazov a znaleckého posudku rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX podal odvolanie prokurátor. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd neprečítal v poradí druhú výpoveď svedkyne mal. Z. M. z č.l. XXXa a XXXb, v ktorej svedkyňa uviedla, že v pôvodnej výpovedi hovorila z hnevu a že klamala. Z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že prvostupňový súd doplní dokazovania výsluchom svedkyne na hlavnom pojednávaní, aby sa svedkyňa vyjadrila, či v predchádzajúcej výpovedi hovorila pravdivo, keďže pravdivosť svojej výpovede sama spochybnila.
Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci okresný súd nanovo prejednal vec na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, predvolal mal. svedkyňu Z. M., ktorá využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.
Obžalovaný A. M. na hlavnom pojednávaní nesúhlasil s konaním o dohode o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. K predmetu obžaloby vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX pílil drevo a doma sa chcel iba najesť a medzi ním a manželkou okolo toho vznikli hádky o peniaze a o jedlo. Medzitým ešte poslal dcéru do obchodu a potom asi o 10. minút prišla polícia. K ďalším skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu obžalobou vypovedal, že čo sa týka bývania v S., stalo sa, že prišiel domov, manželka doma nebola a potom prišla opitá a búchala na dvere, pýtal sa jej, že prečo nechala deti samé a nepustil ju vtedy do bytu. Dcéra by si aj mohla pamätať, keď mu raz asi o polnoci volala, že manželka nie je doma, že sa boja. Vtedy mal syn asi rok a pol. Manželku z domu nevyhadzoval, iba ju domov nepúšťal, keď nebola pri deťoch. Pokiaľ ide o skutky, ktoré sa mali udiať v X. S., ich spolužitie bolo v norme. Väčšinou keď sa hádali s manželkou, hádali sa kvôli peniazom, stavali vtedy rodinný dom. S manželkou sa síce hádali, ale manželke sa nevyhrážal. Uviedol, že minulý rok sa deti celú dobu doma hrávali s počítačmi, chcel iba od dcéry, aby pozametala a aby synovi nedávali celý deň tablet, keď dcéra nechcela počúvať, tak jej tablet zobral a hodil ho do rohu, tablet jej rozbil. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedal, že sa nikdy nevyhrážal manželke zabitím, nikdy ju nevyhodil z bytu, tak ako sa už vyjadril, iba ju do bytu nepúšťal. Manželku nefackal a ani ju neudieral. Tiež nikdy neudrel syna, so synom má nadštandardné vzťahy. Nikdy neudrel ani svoju dcéru, ak od neho dostala 2 krát po zadku a to je všetko, a to sú asi aj následky toho, že je na súde. Keď je v práci, robí majstra, nemôže požívať alkohol. Doma si vypije, ale nie je typ hádavého človeka. Najčastejším dôvodom hádok boli peniaze, ale hádky nevyprovokoval. Manželka sa mu už asi 10 rokov vyhráža policajtmi, je to kvôli peniazom. Výpoveď dcéry proti nemu si vysvetľuje tým, že je teraz v puberte, dostala od neho dva krát po zadku a tiež jej rozbil tablet. Na otázky obhajoby uviedol, že s deťmi má nadštandardné vzťahy. S dcérou mal tiež dobrý vzťah, myslí si, že ich vzťah sa narušil, keď jej rozbil ten tablet, ale v lete spolu grilovali, chodili na huby, všetko bolo v poriadku. Posledné dva roky pracuje v H., deti sa ho nebáli, dokonca boli s ním 4 dni v H., akoby na dovolenke.
Svedkyňa Z. M. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a ako dcéra obžalovaného odmietla vypovedať. Súd podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa X.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Svedkyňa dňa X.XX.XXXX vypovedala, že dňa XX.XX.XXXX keď sa obžalovaný vrátil domov opitý, vulgárne nadával mame, obúval sa aj do jej rodičov, aj sa za mamou rozbehol, na čo mama rýchlo utiekla a obžalovaný pozamykal dvere a povedal, že kto jej otvorí dvere, doláme mu ruky a kosti. Potom kričal na brata Z. a aj mu dal najmenej tri facky. Potom ako sa najedol, požiadal brata Z., aby mu doniesol výdavok z obchodu a bloček z nákupu. Keďže bloček nechala v obchode, povedala to obžalovanému a on poslal brata Z. pre remeň a ju poslal do obchodu, lebo
inak dostane remeňom. Cestou do obchodu stretla mamu, povedala jej, že obžalovaný prefackal brata a ju poslal pre bloček. Mama potom zavolala políciu. K výpovedi dodala, že keď utekala mamina, tak obžalovaný povedal bratovi, že nech ide po sekeru, že ju ide zabiť a že jej odtne hlavu, keď ju nabudúce uvidí na ulici. Fyzicky v ten deň mame neublížil. Obžalovaný im ublížil viackrát, keď bývali v S. dosť pil a zlosť si vybíjal na mame, zbil ju remeňom, niekoľkokrát videla maminu so zlomeným nosom, vyhodil ju z domu, z bytu. Raz sa nahneval, keď mama bola vo N., že má špinavú bundu a povedal bratovi, aby priniesol jej tablet a v kotolni jej ho rozbil a dostala železnou palicou, mala modrinu na stehne, povedala o tom mame. Keď bývali v S., ťahal mamu za vlasy, raz prišiel z krčmy a hádzal po nej nože. Tiež jej zlomil nohu aj ruku a potom ju vyhodil z bytu, nevedeli kde je a potom zistili, že bola s rukou v nemocnici. Na konkrétnu otázku vyšetrovateľa, či to videla, svedkyňa uviedla, že nevie či to bolo presne to, pretože ju viackrát vyhadzoval z bytu a nevie pri ktorom sa to stalo. Ako jej zlomil nohu nevie, vie, že ju sotil doma v X. S. u babky, mama nejako vyletela a spadla na nohu, bolo to asi v roku 2011.Tiež ublížil bratovi Z., dostal metlou, ale tiež nevie kvôli čomu, tiež brat dostal viac faciek od obžalovaného. Raz zle zamietla a obžalovaný jej povedal, že keby nemali takých dobrých susedov, tak by ju zabil. Obžalovaný pije často, každý raz čo ho vidí, tak je opitý. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa XX. XX. XXXX svedkyňa uviedla, že v predchádzajúcej výpovedi všetko hovorila z hnevu a klamala.
Svedkyňa Z.. G. O. vypovedala, že o problémoch v rodine obžalovaného sa dozvedeli z výsluchu dcéry obžalovaného na polícii. Dňa XX.XX.XXXX v rodine vykonali návštevu, išlo o návštevu v rodinnom prostredí z dôvodu sociálneho poradenstva a poskytnutia psychologickej pomoci pre rodinu. Osobne sa tejto návštevy zúčastnila. Z rozhovoru s manželkou obžalovaného zistila, že správanie obžalovaného bolo už dlhšiu dobu agresívne, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu. Tiež z rozhovoru mala pocit, že manželka obžalovaného je pod tlakom rodiny obžalovaného, v súvislosti s tým, že bol vzatý do väzby. Manželka obžalovaného o správaní obžalovaného rozprávala všeobecne v širších súvislostiach, nič konkrétne nespomínala. Po tomto stretnutí sa stretla ešte s matkou mal. detí, ale s dcéru Z. sa nestretla, odmietla sa zúčastniť stretnutí, aspoň podľa vyjadrení matky.
Svedkyňa poškodená Z. M., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Znalkyňa S.. E. S. vypovedala, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku, ktorý podala v predmetnej veci. Pokiaľ ide o vierohodnosť skúmaných osôb manželky obžalovaného Z. M., ako aj u oboch detí Z. a Z. ich všeobecná vierohodnosť bola zachovaná. Keďže všetky tieto osoby odmietli uviesť akékoľvek skutočnosti ku skutku počas znaleckého vyšetrenia, ktoré vykonávala, nemôže posúdiť ich špecifickú vierohodnosť a teda skonštatovať, či to, o čom vypovedajú, resp. vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom konaní skutočne aj prežili. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, od samého začiatku mala negatívny postoj k celému znaleckému vyšetrovaniu, odmietla odpovedať na otázky, nepriniesla na vyšetrenie ani zdravotnú dokumentáciu. V rámci vyšetrenia sa nepreukázali žiadne symptómy, ktoré by mali svedčiť o tom, že je týranou osobu. Pokiaľ ide o dcéru Z. M., tá taktiež odmietla vypovedať k okolnostiam skutkov. Počas vyšetrovania sa pred ňou vyjadrila, že má strach z otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa však testami nepotvrdili. Bol u nej vykonaný test, kde kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala osobný dotazník a ani jedným z týchto testov sa nepotvrdilo, že by z otca teda obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo žeby úzkosť prežila a tiež sa neprejavila u nej ani depresia. Pokiaľ ide o syna obžalovaného, tiež sa v rámci vyšetrenia odmietol vyjadriť k okolnostiam skutku, ale uviedol, že otca ma rád, že spolu robili fasádu, boli na výlete v H., že tam bola aj mama, sestra a tiež sa vyjadril, že mu je za otcom smutno. Bola u neho zistené negatívne emocionálne ladenie, ktoré vyplýva z konfliktov medzi oboma rodičmi, ale môže tiež skonštatovať, že toto emocionálne ladenie nevyplýva len z negatívneho správania sa otca, pretože k nemu má maloletý pozitívny emocionálny vzťah. Ani u jedného z maloletých detí sa syndróm týranej osoby neprejavil. Maloletý syn určite napäté vzťahy prežíva negatívne a čo sa týka dcéry, dcéra je negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi. Pokiaľ ide o výpoveď dcéry Z. v prípravnom konaní, už z jej obsahu vyplýva, ako keby ovplyvniteľnosť zo strany matky. Dcéra vypovedala o skutočnostiach, ktoré nezažila, ale o ktorých len počula. Svedkyňa maloletá je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť adolescentný komplex. Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať v hneve, môže sa cítiť ukrivdená a mohla tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil tablet ako to uvádzala vo výpovedi. U tejto svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou, dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Svedkyňa je nadpriemerne inteligentná, má dostatočné sebavedomie, je trošku uzavretejšia a na základe toho ani prípadný ďalší
výsluch na súde nebude mať negatívny vplyv na jej psychický a mravný vývin, treba si dať len pozor na jej možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí.
Svedkyňa Z.. Z. R., sestra obžalovaného vypovedala, že tiež býva v X. S., asi 2 km od brata a švagrinej. Problémy, ktoré majú obžalovaný s manželkou sú také bežné problémy v rodine. Obžalovaný má svoje deti rád, berie ich so sebou na futbal, na návštevy. So švagrinou mala tiež dobré vzťahy. Nemala pocit, že by sa deti obžalovaného báli. S deťmi obžalovaného sa stretávali častejšie, skoro stále sú v kontakte. Nikdy sa pred ňou nesťažovali na otca, nepovedali, že by mali z neho strach. To čo sa stalo je pre ňu šok. Ani obžalovaného dcéra Z. sa nikdy nesťažovala na otca, iba niekedy v auguste minulého roku, sa sťažovala na otca, že je rozbil tablet, tiež sa jej nepáčilo, že jej kázal niečo upratať, že im obmedzoval čas strávený pri počítači s tým, že sa majú viac hrať s najmladším bratom A.. Nikdy nepočula o tom, že by sa obžalovaný mal niekomu vyhrážať. Obžalovaný s rodinou bývali určitú dobu v S., ale navštevovali sa, k spolužitiu v S. sa vyjadriť nevie. Švagriná sa jej nesťažovala na obžalovaného. Svedkom skutku zo dňa XX.XX.XXXX nebola.
Svedkyňa B. C., matka manželky obžalovaného, tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.
Súd na návrh prokurátora, so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka mal. Z. M. (syna obžalovaného) z prípravného konania, svedok v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia č. XXX/XXXX vyplynulo, že obžalovaný netrpí a ani netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Znalci u obžalovaného zistili prítomnosť poruchy osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu. Osobnosť obžalovaného je psychopaticky abnormne, disharmonicky štruktúrovaná, dissociálna, emočne plochá, egocentrická, psychosomaticky závislá od alkoholu. Odmieta potrebu protialkoholického liečenia, čo je základný predpoklad jej úspešnosti. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného pre spoločnosť nebezpečný. Môže byť nebezpečný pokiaľ je opitý, ale toto nie je v možnostiach medicíny a psychiatrie ovplyvniť, pretože trpí poruchou osobnosti, k závislosti je nekritický a liečenie odmieta. Porucha osobnosti aj závislosť od alkoholu sú pre neho neliečiteľné. Len v dôsledku simplexných opilostí, ktoré si privodil sám, vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej a rovnako toto svoje konanie mohol v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej ovládať.
Súd oboznámil listinné dôkazy a správy k osobe obžalovaného najmä lekárske správy na č.l. 144- 150, 156, správu polície Českej republiky z č.l. 152, trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok z č.l. 155, výpis z evidencie priestupkov na č.l. 158, správu o povesti z č.l. 159, odpis registra trestov na č.l. 174, vyjadrenie z č.l. 182. Konkrétne z lekárskych správ vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na chirurgickej ambulancii v ČR pre udávané napadnutie inou osobou dvakrát dňa XX.X.XXXX (nebolo predmetom obžaloby) a dňa XX.X.XXXX, k napadnutiu inou osobou malo dôjsť dňa XX.X.XXXX, boli u nej zistené bolesti hlavy, hematomy a zrejme zlomenina nosných kostičiek ( na č.l. 144-146). Z ďalších lekárskych správ na č.l. 147-149 vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na ortopedickej ambulancii v ČR dňa XX.X.XXXX po páde na ľavú ruku, diagnostikovaná zlomenina ruky ( na č.l. 149), až z ďalšej správy (na č.l. 147) vyplynulo, že pri ošetrení uviedla, že mala byť dňa XX. 3. XXXX udretá manželom. Následne boli zabezpečené správy chirurgickej ambulancie R., ohľadom zranenia z XX. X.XXXX, zlomenina v oblasti ľavého členka, kde poškodená uviedla, že zle dostúpila na nohu. Iné lekárske správy zabezpečené neboli. Polícia ČR v správe uviedla, že neeviduje trestné oznámenie podané na obžalovaného. Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak jednotlivo ako aj v ich súhrne a rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Obžalovaný poprel, že by sa skutkov dopustil, uviedol, že s manželkou sa často hádali, ale manželku z bytu nikdy nevyhodil, iba ju do bytu nepustil, keď nebola večer doma pri deťoch. Odmietol rovnako tvrdenia, že by fyzicky napádal svoje deti, priznal, že svoju dcéru udrel možno dva krát po zadku. V prvom rade je namieste uviesť, že v čase podania obžaloby obžaloba disponovala len jedinou priamou výpoveďou svedkyne mal. Z. M., dcéry obžalovaného, pričom z jej výpovede a ani z iných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní, pokiaľ ide o skutky z obdobia od XXXX až do XX. 9. XXXX nevyplynuli skutočnosti, ktoré boli kladené obžalovanému za vinu a ktoré zakladali skutkovú podstatu prečinu. Svedkyňa neuvádzala, že by sa mal obžalovaný svojej manželke Z. M. opakovane vyhrážať zabitím, (svedkyňa ani raz vo svojej výpovedi neuviedla, že by takéto vyhrážky boli obžalovaným vyslovené), tiež nič neuvádzala, že sa mal vyhrážať manželke, že ju podreže. Rovnako z výpovede svedkyne nevyplynuli tvrdenia v obžalobe, že v mesiaci september XXXX po tom, čo obžalovaný vulgárne nadával manželke, povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru, že ju zabije, ohľadom sekery svedkyňa vypovedala, ale bolo tomu len vo vzťahu ku skutku z XX.XX.XXXX. Tvrdenia v obžalobe, ( bez ohľadu na to, že svedkyňa v ďalšej svojej výpovedi uviedla, že v predošlej výpovedi vypovedala v hneve a klamala) tak nemali žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch v prípravnom konaní a prokurátor ich nekriticky prevzal z uznesenia o vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o skutok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, že sa vyhrážal zabitím a súčasne vulgárne nadával svojej manželke, mal vyzvať deti, aby mu doniesli sekeru, ktorou zabije ich matku, mal vyfackať syna a vyhrážať sa deťom dolámaním kostí, aj tento skutok bol postavený na výpovedi svedkyne Z. M., ktorá však následne svoju výpoveď odvolala a uviedla, že v hneve klamala. Výpoveď svedkyne mal. Z. M. zo dňa 1. XX. XXXX, keďže išlo o jediný priamy dôkaz proti obžalovanému, súd vyhodnocoval aj v kontexte s listinnými dôkazmi (oboznamované lekárske správy na č.l. 144- 150, 156 ) a závermi znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede mal. svedkyne Z. M. z hľadiska vierohodnosti, za týmto účelom bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia S.. E. S., ktorej úlohou bolo vykonať psychologické vyšetrenie svedkov Z. M., mal. Z. M. a mal. Z. M. a zároveň zistiť, či sa u uvedených svedkov prejavuje syndróm týranej osoby. Ani u jedného zo svedkov sa nepreukázali žiadne symptómy týraných osôb. Svedkyňa mal. Z. M. sa počas znaleckého vyšetrovania pred znalkyňou vyjadrila, že má strach z otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa testami nepotvrdili, bol u nej vykonaný test, kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala dotazník a ani jedným z týchto testov sa nepotvrdilo, že by z obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo že by úzkosť prežila a tiež sa u nej neprejavila ani depresia. Svedkyňa je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť adolescentný komplex. Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať v hneve, môže sa cítiť ukrivdená a mohla tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil tablet ako to uvádzala vo výpovedi. U tejto svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou, dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Svedkyňa je nadpriemerne inteligentná a má dostatočné sebavedomie, aj keď je trošku uzavretejšia. Pri výpovedi svedkyne si treba dať pozor na jej možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí. V súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností, výpoveď svedkyne mal. Z. M. zo dňa 1. XX. XXXX, bola spochybňovaná predovšetkým samotnou výpoveďou svedkyne zo dňa XX.XX.XXXX, kedy svedkyňa uviedla, že vypovedal v hneve a klamala
a tiež závermi znaleckého dokazovania, doplnenými výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní, keď samotná znalkyňa sa vyjadrila, že vierohodnosť výpovede svedkyne je pochybná. Svedkyňa je negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi a je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť adolescentný komplex, napriek jej vyjadreniu, že má z obžalovaného strach, ani jedným z vykonaných testov sa nepotvrdilo, že by svedkyňa mala z obžalovaného strach alebo úzkosť, pričom za predpokladu, že by svedkyňa ako maloleté dieťa bola svedkom opakovaných vyhrážok a fyzických útokov zo strany otca, je len ťažko zdôvodniť, že by sa u nej a ani u mladšieho brata neprejavili známky strachu alebo úzkosti, a ešte o to viac, ak takéto správanie obžalovaného malo pretrvávať už od roku XXXX, ako to tvrdila obžaloba. Svedkyňa naviac uvádzala, že viackrát videla mamu zo zlomeným nosom, pričom tieto tvrdenia neboli preukázané lekárskymi správami, ďalej uvádzala, že obžalovaný mame zlomil nohu aj ruku, pričom doplňujúcimi otázkami bolo zistené, že svedkyňa zrejme ani nebola očitým svedkom incidentu, k zlomenine ruky malo dôjsť pri páde a k zlomenine nohy nesprávnym došliapnutím (obsah lekárskych správ). Pokiaľ prokurátor poukázal na výpoveď svedkyne G. O., pre úplnosť súd uvádza, že svedkyňa mala informácie sprostredkované, dokonca ani nič konkrétne k trestnej činnosti neuviedla, vypovedala, že o problémoch v rodine sa sociálny úrad dozvedel prvýkrát pri výpovedi mal. svedkyne na polícii, ktorej s aosobne zúčastnila. V rámci následného sociálneho poradenstva a poskytnutia psychologickej pomoci pre rodinu sa manželka obžalovaného o správaní manžela pred ňou vyjadrovala všeobecne v širších súvislostiach.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, z dôvodu absencie dôkazov, súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) -príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) -štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.