Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-276-2014.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/276/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek 1/ T. K., nar. X.X.XXXX, bytom G., P. P. X, 2/ W. K., nar. X.X.XXXX, bytom V. U. XXX, obe právne zastúpené advokátom JUDr. Ladislavom Jančim, so sídlom G., J. XXXX/XX, proti odporcovi N. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. W., J. XXX/ XX, o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/101/2007-927 zo dňa 15. novembra 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že neplatnými právnymi úkonmi sú úkony obsiahnuté v listinách o vydedení navrhovateliek (podľa ich textu spísaných 14.2.2006) a v listine o vydedení a závete (podľa jej textu spísanej dňa 14.1.2006). Vychádzal z toho, že listiny o vydedení, datované 14.2.2006, postrádajú zákonom vyžadovanú formálnu náležitosť. Listiny sú síce vlastnoručne podpísané poručiteľkou T. T. (matkou navrhovateliek), ale vzhľadom na to, že ich text je písaný na písacom stroji, zákon (§ 476b Obč. zák.) vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov, ktorí musia listinu podpísať a poručiteľ musí pred nimi prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu; čo splnené/dodržané nebolo. Nadväzne okresný súd vyslovil, že dotknuté právne úkony sú neplatné. Týmto listinám predchádzala „neskoršia“ (zrejme skoršia - poznámka odvolacieho súdu) listina o vydedení z 14.1.2006, ktorá bola spísaná spolu so závetom v jednej listine. Okresný súd uviedol, že listinami z 14.2.2006 došlo k jednostrannému právnemu úkonu poručiteľky, ktorým bolo vydedenie listinou z 14.1.2006 odvolané. To znamená, že neskoršími listinami o vydedení z 14.2.2006 došlo k zrušeniu listiny o vydedení a závete z 14.1.2006 v časti prejavu vôle poručiteľky vydediť jej dcéry (§ 469a ods. 3 v spojení s § 480 Obč. zák.). V časti listiny z 14.2.2006 týkajúcej sa závetu poručiteľky okresný súd konštatoval, že spĺňa formálne náležitosti, svedkovia neboli závetní dedičia a ani osoby blízke dedičom. Zároveň vyhodnotením znaleckých posudkov vypracovaných MUDr. Močiliakovou a následne MUDr. Vongrejom uzavrel, že poručiteľka síce trpela syndrómom závislosti od alkoholu, ale pri spisovaní listiny 14.1.2006 nebola preukázateľne intoxikovaná alkoholom. Taktiež z výsluchu svedkyne Mgr. V. sa preukázalo, že podľa doložky o osvedčení pravosti podpisu poručiteľka dňa 15.2.2006 pred svedkyňou podpísala „predmetnú listinu“ (okresný súd bližšie neuvádza, ktorú konkrétnu listinu považuje za predmetnú listinu - poznámka odvolacieho súdu). Okresný súd z toho odvodil, že u poručiteľky nebol preukázaný stav, že by trpela alkoholickou demenciou. Napriek uvedeným konštatovaniam „vyhodnotil v závere“ daný závet za neplatný z dôvodu, že po vyslovení neplatnosti listiny o vydedení je zrejmé, že v závete nie sú zahrnutí neopomenuteľní dedičia v zmysle § 479 Obč. zák. (dcéry poručiteľky - navrhovateľky). Ochranu neopomenuteľných dedičov pritom zabezpečuje zákon tým, že v predmetnej časti považuje závet za neplatný. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd sa nemal (ne)platnosťou právnych úkonov - listín o vydedení z 14.2.2006 vôbec zaoberať, keďže na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. V uznesení okresného súdu vydaného v rámci dedičského konania (vec tamojšieho súdu sp. zn. 5D/16/2006) z 20.03.2007 boli navrhovateľky totiž odkázané na uplatnenie dedičského práva žalobou „len“ o určenie, že alografná listina o vydedení a závet, podpísaná 14.1.2006, je neplatná. Zároveň v danom rozhodnutí už „dedičský“ súd konštatoval, že listiny o vydedení podpísané poručiteľkou 14.2.2006 nespĺňajú formálne náležitosti, z ktorého titulu nie je možné na ne prihliadať. Odvolateľ mal zato, že dotknutý záver predstavuje prekážku veci rozhodnutej pre konanie neplatnosti listín o vydedení z 14.2.2006. Rozhodne nesúhlasil so záverom okresného súdu o odvolaní vydedenia obsiahnutého (spolu so závetom) v listine z 14.1.2006 listinami o vydedení z 14.2.2006. Zdôraznil, že na takýto dôsledok by listiny z 14.2.2006 museli obsahovať prejav vôle poručiteľky v zákonnej forme, pričom i samotný okresný súd uzavrel, že išlo o neplatné právne úkony. Nemôže ísť na jednej strane o neplatný právne úkon a súčasne na strane druhej takéto neplatné úkony by rušili predchádzajúce právne úkony vydedenia. Odporca dodal, že ani obsahovo úkony zo 14.2.2006 nerušili skoršie vydedenie, išlo len o verejné demonštrovanie (deklarovanie) poručiteľkou už skôr prejavenej vôle vydediť svoje dcéry - navrhovateľky. Odvolateľ súhlasil so závermi okresného súdu o spôsobilosti poručiteľky na zriadenie závetu, o možnosti zahrnúť do jednej listiny viac právnych úkonov (závet a vydedenie), o splnení formálnych podmienok platnosti listiny zo 14.1.2006. Napriek týmto vecne správnym záverom rozhodnutie okresného súdu v konečnom dôsledku však bolo/je porušením práv odporcu; a to vrátane ústavného práva vlastniť majetok, lebo dedičstvo po poručiteľke nadobudol už jej smrťou.
Navrhovateľky zostali v odvolacom konaní nečinné.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd prioritne zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie musí poskytovať jednoznačné - stručné a výstižné - úvahy a závery konajúceho súdu o predmete sporu, resp. o jeho jednotlivých častiach. Súd by mal vo svojej argumentácii dbať na celkovú presvedčivosť odôvodnenia. To znamená na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj presvedčivé. Rozhodne nemôže ísť o situáciu, že účastník konania, resp. súd vyššej inštancie pri výkone prieskumu napadnutého rozhodnutia, musia doslova pátrať po úvahách a východiskách súdu, ktoré ho viedli k takému rozhodnutiu, aké vydal. Posudzované rozhodnutie pre svojou neprehľadnosť a (v nemalej miere) až zmätočnosť a nekonzistentnosť je presne takýmto rozhodnutím.
Napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je (čo do počtu strán) veľmi rozsiahle, jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom vedúcim k vyhoveniu návrhu navrhovateliek. Spôsob a súslednosť formulácie celého odôvodnenia rozsudku z lexikálneho a štylistického hľadiska nezodpovedá v každom smere pravidlám jasného vyjadrovania. V (rozsahovo) zásadnej časti odôvodnenia (strany 2 až 24 odôvodnenia) ide len o (neraz až doslovný) prepis vyjadrení, resp. prednesov účastníkov, ich zástupcov, znalcov, či svedkov. Zároveň sa v jeho rámci miešajú formulácie uvádzané v prvej osobe s formuláciami uvádzanými v tretej osobe; používané sú neprimerane dlhé vety obsahujúce značné množstvo informácií (viaceré z nich niekoľkonásobne opakované), text nie je členený do kratších/ /zrozumiteľnejších častí (napr. str. 7, 9, 17, 19, či 24 predstavujú jeden súvislý text). Hoci popis jednotlivých vykonaných dôkazov je rozsiahly, pri niektorých úplne chýba akékoľvek ich posúdenie okresným súdom. Zároveň (ako bude rozobrané nižšie) na vecné závery, ktoré okresný súd konštatoval, postačovalo vykonanie jedného - v podstate krátkeho - pojednávania; a nie vykonávanie mnohých niekoľkohodinových pojednávaní s rozsiahlymi vyjadreniami procesných strán (neraz neúčelnými, resp. nadbytočnými), ktoré celú posudzovanú záležitosť iba zneprehľadnili.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 7 Cdo 68/2013 z 26.9.2013) pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže byť preskúmateľné ani (prípadné) meritórne konečné rozhodnutie odvolacieho súdu. Ten pochybenie okresného súdu môže napraviť iba tak, že jeho rozhodnutie zruší (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), lebo vzhľadom na nedostatok, resp. nejasnosť dôvodov ho ani preskúmať nemôže.
Napriek uvedenému zásadnému dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia, s poukazom i na doterajšiu dĺžku konania, krajský súd uvádza viacero úvah a čiastkových záverov, ktoré je potrebné v ďalšom postupe v konaní rešpektovať. Rozhodnutie „dedičského“ súdu o odkázaní niektorého z účastníkov dedičského konania (potenciálneho dediča) na podanie žaloby o určenie dedičského práva nelimituje takéhoto odkázaného účastníka v rozsahu, resp. v predmete jeho žalobného návrhu. Inými slovami, odkázaný účastník môže v sporovom konaní namietať aj iné skutočnosti, ako vymedzil „dedičský“ súd v rámci uznesenia o odkázaní na sporové konanie. Uvedené zodpovedá všeobecnému princípu uplatňovania subjektívnych práv pred súdom, kedy navrhovateľ určuje jeho konkrétny predmet. Avšak zatiaľ čo v prípade žaloby vychádzajúcej z uznesenia „dedičského“ súdu zakladá naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) bezprostredne dotknuté súdne rozhodnutie, vo vzťahu k iným (určovacím) žalobným návrhom musí navrhovateľ takýto naliehavý právny záujem preukázať. V konkrétnostiach súdenej veci uvedené znamená, že naliehavý právny záujem na určení (ne)platnosti listiny o vydedení a závete datovanej 14.1.2006 je daný (prezumovaný) v zmysle rozhodnutia „dedičského“ súdu z 20.3.2007. Vo vzťahu k listinám o vydedení z 14.2.2006 ho musia tvrdiť a preukázať navrhovateľky; zároveň okresný súd v odôvodnení rozhodnutia musí jednoznačne vymedziť existenciu takéhoto naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ naliehavý právny záujem nebude preukázaný, je namieste konkrétny žalobný návrh zamietnuť. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že prekážku veci rozhodnutej (už bezprostredne z jej doslovného zákonného vymedzenia) môže založiť len (právoplatné) rozhodnutie. O listinách o vydedení z 14.2.2006, resp. o právnych úkonoch vydedenia v nich obsiahnutých, však rozhodnutie v dedičskom konaní po poručiteľke T. T. vydané nebolo. Za rozhodnutie, záväznou časťou ktorého formálneho aktu je výrok (§ 159 ods. 2, eventuálne v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), pritom nemožno považovať konštatovanie „dedičského“ súdu uvedené v poslednom odseku uznesenia z 20.3.2007.
Skutočnosť, že listiny o vydedení z 14.2.2006 nie sú platnými právnymi úkonmi, je v súdenej veci nesporná. Nadväzne neobstojí (minimálne naznačovaný) záver okresného súdu, že aj takýmto neplatným právnym úkonom možno odvolať predchádzajúce vydedenie. V podstate ide o úvahu, že vydedenie z 14.2.2006 je neplatné, ale ruší predchádzajúce vydedenie z 14.1.2006, a teda k (žiadnemu) vydedeniu navrhovateliek nedošlo. Predmetné konštatovanie - bez ohľadu na právne súvislosti - nemá racionálny a logický základ. Zároveň je opodstatnenou námietka odporcu o tom, že v zmysle § 480 ods. 1 v spojení s § 469a ods. 3 Obč. zák. je prípustné skoršie vydedenie zrušiť len platným neskorším vydedením.
Neuvedenie neopomenuteľných dedičov v závete nerobí tento úkon (absolútne) neplatným, z čoho (zrejme) vychádzal okresný súd pri závere o neplatnosti závetu z 14.1.2006. Dôsledkom predmetného opomenutia je „len“ relatívna neplatnosť, ktorej sa musia opomenutí dedičia dovolať a závet je neplatný iba v danej časti. Vzhľadom na plnoletosť zákonných dedičiek poručiteľky do úvahy by prichádzala v súdenej veci (relatívna) neplatnosť závetu z 14.1.2006 v rozsahu jednej polovice. Pokiaľ okresný súd považoval vydedenie z 14.2.2006 za neplatné pre nedodržanie zákonom stanovenej formy, zároveň však rušiace vydedenie z 14.1.2006, a preto závet neobsahujúci neopomenuteľných dedičov z daného dňa bol neplatný, takúto konštrukciu mohol vysloviť už na prvom pojednávaní po oboznámení dotknutých listinných dôkazov. Ďalšie dokazovanie, resp. jeho výsledky, totiž takúto konštrukciu nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. S poukazom na rozsiahle dokazovanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu sú však predmetné závery pre účastníkov konania v konečnom dôsledku aj prekvapivé.
Pri hodnotení dôkazov, osobitne v ich súhrne, okresný súd (okrem iných) ponechal bez povšimnutia (aj) súvislosti týkajúce sa prítomnosti T. W. (osoby, ktorá mala predmetnú písomnosť spísať na písacom stroji) pri spisovaní závetu a listiny o vydedení 14.1.2006. Obdobne pri vyhodnotení spôsobilosti poručiteľky vykonať právny úkon vydedenia a závetu dňa 14.1.2006 (z hľadiska možnej intoxikácie
alkoholom) nie je tak zásadným (ako naznačuje okresný súd) to, či dňa 15.2.2006 (teda po viac ako jednom mesiaci) bola poručiteľka schopná ísť dať si overiť podpis na notársky úrad.
V ďalšom postupe vo veci okresný súd v zmysle vymedzených intencií odvolacieho súdu ustáli naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti listín o vydedení z 14.2.2006, ktorú súvisiacu úvahu a záver jednoznačne vymedzí v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bude pritom rešpektovať ďalšie (právne) východiská vymedzené odvolacím súdom. Predovšetkým však vyhotovenie odôvodnenia „nového“ rozhodnutia musí zodpovedať náležitostiam definovaným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd zdôrazňuje, že uvedením toho, čoho sa navrhovateľ domáhal a ako sa vyjadril odporca, nie je doslovný opis ich (opakovaných) vyjadrení v konaní, ale výslovné súhrnné vymedzenie podstaty ich argumentov. Rovnako tak pri popise vykonaných dôkazov musia byť uvedené skutočnosti, ktoré z konkrétneho dôkazu/dôkazov považuje okresný súd za preukázané. Svoje východiská, úvahy a závery bude pritom formulovať - stručne a výstižne - vrátane zvolených lexikálnych a štylistických prostriedkov. To znamená, aby konkrétne formulácie poskytovali zrozumiteľnú a výslovnú informáciu o postoji okresného súdu. Potreba väčšej miery koncentrácie platí i pre vedenie pojednávaní, ktoré nemajú byť priestorom pre opakované uvádzanie zhodných stanovísk procesných strán. Osobitne v rámci vyjadrenia účastníkov ku konkrétnym vykonaným dôkazom ma takého vyjadrenie obsahovať jednoznačný postoj účastníka k obsahu dôkazu, eventuálne k nositeľovi „dôkazného prostriedku“, ale nemá ísť o rozsiahly rozbor celkovej dôkaznej situácie, či všetkých (v danej chvíli) do úvahy prichádzajúcich súvislostí. Subjektom, ktorý v rámci súdneho konania má zabezpečiť jeho sústredenosť na predmet konania a podstatné súvislosti, je práve konajúci súd/zákonný sudca.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.