Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-32-2014.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Subarea
12Co/32/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 584,93 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/311/2012 - 93 zo dňa 26. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 118,52 Eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 33,54 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 26. 09. 2013 návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 584,93 Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok) pre odporcom a vedľajším účastníkom dôvodne vznesenú námietku premlčania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 118,52 Eur (tretí výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) s tým, že v konaní bol úspešný odporca, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal. Náhradu trov konania si však uplatnil vedľajší účastník, vystupujúcu na strane úspešného odporcu, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania a vyjadrenie k žalobe) po 51,45 Eur a z režijnej paušálnej náhrady dvakrát po 7,81 Eur.
Proti tretiemu výroku rozsudku okresného súdu (ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia) podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. s tým, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa jeho názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „z
ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p.. Poukázal ďalej na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Tieto trovy neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Združenie je založené za účelom ochrany spotrebiteľov a výkonom ochrany spotrebiteľských práv napĺňa svoje vlastné poslanie. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného potom vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi. V súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa neho ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právny zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne priznaním trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, než na akú majú súdy povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike, pričom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu a žiadal odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa ktorýkoľvek účastník konania dal zastúpiť advokátom. Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Svoj vstup do konania považuje za účelný, nakoľko v konečnom dôsledku bola žaloba nedôvodná. Dôvodom sporu o opodstatnenosť trov konania vedľajšieho účastníka je preto vedomé a masívne uplatňovanie nezákonného nároku zo strany žalobcu. Nesúhlas spotrebiteľa so vstupom do konania vedľajším účastníkom navrhovateľ nepreukázal, preto je úvaha o nadbytočnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania resp. o nesprávnom postupe účelová a neopodstatnená. Trovy právneho zastúpenia podľa jeho názoru bezprostredne súviseli s konaním, právny zástupca podal vyjadrenie až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh, vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa sa výška trov právneho zastúpenia bola vypočítaná v súlade s príslušnou vyhláškou. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka sa môžu zdať obdobné, čo je však spôsobené obdobnými žalobami navrhovateľa. Vedľajší účastník aj riadny účastníkom konania, ktorý v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom má právo zvoliť si na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu spotrebiteľov. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky a na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora. Súd by mal pri rozhodovaní o trovách konania brať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ si voči
spotrebiteľom sústavne a vedome uplatňoval neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola viackrát súdmi judikovaná a prehlásená za neprijateľnú.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je navrhovateľom uplatňovaný nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne zo zmluvy o pripojení uzavretej podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Aj keď právna úprava vedľajšieho účastníctva upravená v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 93 bola novelizovaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na toto konanie sa vzťahuje právna úprava vedľajšieho účastníctva v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, ktorej bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V posudzovanom prípade sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 694,18 Eur s príslušenstvom. Na základe späťvzatia návrhu na začatie konania (doručeného dňa 17. 07. 2013) okresný súd uznesením č. k. 13C/311/2012 - 83 zo dňa 20. 08. 2013 konanie v časti 109,25 Eur s príslušenstvom zastavil. Rozsudkom č. k. 13C/311/2012 - 93 zo dňa 26. 09. 2013 okresný súd návrh navrhovateľa zamietol v časti 584,93 Eur s príslušenstvom (v časti, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľom).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporca a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali plný úspech v konaní, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho správne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (ktorý zdieľa procesný úspech odporcu v tomto súdnom konaní) trovy prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.
Odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o náhrade trov konania by malo byť správne odôvodnené nielen aplikáciou § 142 ods. 1 O. s. p. ale aj aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., a to vo vzťahu k tej časti predmetu konania, v ktorej bolo konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zastavené. V tejto časti mal potom prvostupňový súd uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v časti späť bez uvedenia dôvodu, došlo k zastaveniu konania v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by potom aj na základe postupu podľa § 146 ods. 2. O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Celkovú výšku náhrady trov konania by však kombinácia aplikácie uvedených ustanovení neovplyvnila, preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Navyše odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ v odvolaní uvedenú skutočnosť nenamietal. Taktiež nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) ani správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, preto sa odvolací súd obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní) vo vyjadrení k odvolaniu. Za uvedený úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej patrí odmena vo výške 25,73 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška“) a režijná paušálna náhrada výdavkov (§16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,81 Eur, súhrnne vo výške 33,54 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.