Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18C-9-2024.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/9/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, D. XXX XX, zast. E. F. G. A., advokátka so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Ukladá žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu súpis. č. XXXX H. I. D. XX J. D., zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie D..
Žalovanému ukladá p o v i n n o s ť úmyselne sa nepribližovať sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určenými.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť písomne, elektronicky alebo inými prostriedkami komunikovať s dcérami D. C., nar. XX.X.XXXX, A. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. X.X.XXXX a zákaz priblížiť sa k dcéram D. C., nar. XX.X.XXXX, A. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. X.X.XXXX na menej ako 15 m v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
IV. Súd v zmysle ust. § 337 ods. 2 CSP p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o navrátenie do pôvodného stavu a o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.6.2024 o 13:49 hod. sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by bola uložená povinnosť žalovanému, aby nevstupoval do bytu č 76 nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu súpis. č. XXXX H. I. D. XX J. D., zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „predmetný byt“). Tiež, aby súd uložil zákona písomne, telefonicky alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, tiež syna C. C., nar. XX.X.XXXX, dcéru B. C., nar. XX.X.XXXX, dcéru D. C., nar. XX.X.XXXX, dcéru A. C., nar. XX.XX.XXXX a dcéru K. C., nar. X.X.XXXX. Rovnako, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť k uvedeným osobám na menej ako 15 m.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že strany sporu sú od roku 2003 manželia. Z manželstva pochádza 5 detí. Spoločne bývajú v byte, ktorý vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Manželstvo je dlhodobo a nenávratne rozvrátené, pripravuje sa návrh na rozvod zo strany žalobkyne z dôvodu pravidelného
požívanie alkoholických nápojov a agresívneho správania žalovaného. žalovaný sa často ocitá vo verbálnych konfliktov s ňou a deťmi, najmä najstarším synom C.. Dňa 19.06.2024 došlo ku konfliktu, žalovaný v podnapitom stave pri odchode z domu synovi nadával vulgárne a vyhrážal sa mu, že ho zabije, keď bude spať. Žalovaný je podľa §27a zákona č. 171/1993 Z.z. vykázanie zo spoločného obydlia na dobu desiatich dní. Vo veci bolo dňa 26.06.2024 začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu nebezpečného vyhrážania. Počas doby vykázania sa žalovaný snažil veľa krát kontaktovať s ňou telefonicky, SMS správami a tiež ju čakal pred pracoviskom, rovnako sa pokúsil kontaktovať aj so synom C.. Dennodenne je spolu s deťmi svedkami toho, ako aj žalovaný opitý, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa a verbálne útočí najmä na ňu a najstaršieho syna. Žalovaný má finančné problémy, zrejme kvôli tomu podľa o kontrolu. Správanie žalovaného spôsobuje žalobkyne a spoločným deťom psychické traumy, boja sa, že sa jeho správanie zhorší, nakoľko, že niekomu z rodiny vážne ublíži.
3. Žalobkyňa pripojila k návrhu aj listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXXXX, sobášny list, rodné listy detí a zápisnice o výsluchu svedka.
4. Z predloženého LV. č. 10993 plynie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
5. Strany sporu sú manželia a z manželstva pochádzajú 5 detí, z toho Ondrej (19 rokov) a Renáta (18rokov) sú plnoleté osoby.
6. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. C. ml. zo dňa 27.06.2024 vyplýva, že žalovaný požíva alkoholické nápoje, trvá to už roky, posledné 3 roky sa stupňuje. Fyzicky napadnutý nebol, pokusy tam boli, medzi nich sa stal postavila žalobkyňa, ktorá mu v tom zabránila. Bojí sa, že ublíži jemu, súrodencov alebo mame. Dňa 19.06.2024, keď žalovaný odchádzal z domu ho upozornil, nech si vezme kľúče, že nebude doma, načo mu povedal, že nie je normálne, že chodí tak pijúci, následne načo žalovaný rozrazil dvere, vletel do vnútra a začal vykrikovať „čo máš za problém ty sopliak“, nadávať mu do kokotov, padli aj slová „prisam veru ce v noci zajebem“. Vtedy sa medzi nich mala postaviť žalobkyňa, lebo žalovaný naťahoval ruky, chcel ho udrieť. Ukľudnil sa, keď povedal, že zavolá hliadku. Počas vykázania zo spoločného obydlia ho stretol pred bytovkou, kde mu uviedol, že mu prijebe, kopne do hlavy, že keď sa vráti domov, že tam bývať nebude a pokračoval v nadávkach. Žalobkyni poslal počas vykázania asi 200 SMS, vyvoláva jej.
7. Zo zápisnice o výsluchu svedka B. C. zo dňa 27.6.2024 vyplýva, že dôvodom správanie manžela je alkohol, stratovú koná, keď je opitý. V posledné dni je v alkohole naliaty alkoholom sústavne. Dňa 19.06.2024 žalovaný na adresu ich syna spustil spŕšku nadávok a padla aj veta „na moj veru ce zajebem, v noci, jak budzeš spac“. Žalovaného sa snažil ukľudniť. Dvakrát dostala facku, raz keď boli deti malé a druhýkrát pred rokom. V stave opitosti povedal žalovaný vyhrážky aj minulosti, mesiac dozadu ležal na gauči a povedal „šickych vás pozabíjam“. tak 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
9. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana sporu osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
10. Ust. § 325 ods. 2 písm. f, g, h) CSP umožňuje súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to aj násilia v
blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1098).
11. Zatiaľ čo pri písm. f) citovaného zákona, zákon výslovne vyžaduje, aby žalovaný výslovne ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne, v obmedzeniach podľa písmen g), h) stačí osvedčiť, že telesná a duševná integrita žalobkyne by jeho konaním mohla byť ohrozená.
12. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) (porov. Števček, M., Ficová, S. L., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
14. V súdenej veci žalobkyňa primárne žiada nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je vylúčiť žalovaného z užívania predmetného bytu v jej výlučnom vlastníctva, keďže žalovanému vzniklo odvodené právo bývania k nemu dôvodiac, že agresívne správanie a verbálne ataky žalovaného sú časté, postupne sa stav ešte zhoršuje, čo plynie z udalosti z 19.6.2024, kedy bol žalovaný vykázaný z obydlia policajnou hliadkou.
15. Súd má predloženými listinnými dôkazmi za osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa voči žalobkyni správania, ktoré ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu, keďže chráni nielen sebe alebo aj ich spoločné, plnoleté i maloleté deti pred verbálnymi konfliktmi a vyhrážkami zo strany žalovaného. Uvedené plynie zo zápisníc o výsluchu žalobkyne a poškodeného – syna C. C..
16. S poukazom na uvedené súd návrhu čo do zákaz vstupu do predmetného obydlia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyhovel.
17. Súd k uvedenému poznamenáva, že nariaďovanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) nemal za osvedčené, nakoniec to nebolo ani navrhované zo strany žalobkyne. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením zo strany žalobkyne, považuje to za potrebné doplniť, nakoľko sa nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) do určitej miery prekrývajú.
18. Život prináša so sebou rôzne situácie, preto súd považoval za nevyhnutné zákaz priblíženia sa (§ 325 ods. 2 psím. h) CSP) vymedziť len na úmyselné priblíženie sa k žalobkyni, nakoľko nemožno vylúčiť náhodné stretnutia na verejnosti, ktoré sú nechcené a nepokrývajú ani nedbanlivosť (napr. obchodné centrum, kúpalisko, kino). Súd zároveň nariadil zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorú považoval za dostatočnú na vylúčenie priameho kontaktu s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určenými.
19. Pokiaľ žalobkyňa žiada uložiť žalovanému povinnosť zákaz ju kontaktovať telefonicky, písomne alebo inými prostriedkami, súd nemal za osvedčené, že ju žalovaný kontaktuje nadmerne ani nevhodne. Priamo z jej výpovede, a teda zo zápisnice o jej výsluchu plynie, že ju žalovaný kontaktoval s tým, že
obsah komunikácie bol v smere, že ona mu mala povedať, aby riešil problém s alkoholom a z jeho strany to bolo všetko možné. Konkretizovala však iba financie a prečo ho syn nahlásil, čo však žiadnym spôsobom neosvedčuje potrebu zásahu súdu žalobkyňou navrhovaným spôsobom. Obsah komunikácie žalobkyňa v návrhu ani netvrdila ani listiny (SMS komunikáciu) v tomto smere nepredložila.
20. Majúc na zreteli uvedené súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
21. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia aj za plnoleté deti, C. C. a B. C.. K uvedenému súd uvádza, že v tejto časti žalobkyni preto nesvedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu za nich. Preto súd návrhu ako nedôvodný zamietol, aj čo do zákazu priblíženia sa k nim, aj čo do zákazu ich kontaktovania.
22. Ďalej sa návrh týka aj maloletých detí (mal. Patrícia, mal. A. a mal. Eva). Podstatou a zmyslom návrhu (zákaz kontaktovať a zákaz približovať sa) je nepochybne obmedzenie styku (až vo forme zákazu styku) žalovaného ako otca s maloletými deťmi.
23. Keďže podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uloženia viacerých povinností žalovanému, pričom vyššie popísané majú povahu civilnoprávneho sporu (o ktorých súd vecne rozhodol), no obmedzenie, resp. zákaz styku otca s maloletými deťmi sa týka agendy rodinných vecí, preto súd postupom podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, keďže sa táto nehodí na spojenie, a to za účelom, aby bolo o veci rozhodnuté príslušným sudcom v súdnom oddelení agendy rodinných vecí a starostlivosti súdu maloletých ((porov. Števček, M., Ficová, S. L., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 635 s.).
29. Majúc na zreteli ust. § 337 ods. 1, 2 CSP súd poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o navrátenie do predošlého stavu, prípadne aj žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.
30. Rovnako súd žalovaného poučuje v zmysle ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania, keďže bola v konaní úspešná len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).